Konsolidácia po slovensky: Ako nás nakoniec dobehli sociálne balíčky
Tento článok je súčasťou ročenky Kauzy 2024, ktorú nájdete na obchod.aktuality.sk. Kúpou ročenky podporíte slobodnú žurnalistiku.
Takto pred šiestimi rokmi Peter Kažimír, vtedajší minister financií, ktorý dnes šéfuje Národnej banke Slovenska, sľuboval, že štát prestane kopiť dlhy a žiť na úkor budúcich generácií. „Predstupujem pred vás so svojím v poradí siedmym rozpočtom. Tento rozpočet je čímsi iný a je naozaj aj výnimočný, pretože je to prvý rozpočet v histórii našej krajiny s vyrovnaným hospodárením,“ obhajoval v závere roka 2018 návrh štátneho rozpočtu pred poslancami Národnej rady SR.
CELKOM INÁ REALITA
Podľa Kažimírových (vtedy Smer) plánov malo Slovensko v roku 2019 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, čo v praxi znamená, že vláda má rovnaké výdavky ako príjmy a v kolónke deficit svieti nula. Malo ísť o historickú udalosť, keďže žiaden kabinet dovtedy nedokázal minúť len toľko, koľko vyzbieral od daňových poplatníkov. Rovnako na tom malo byť Slovensko aj v nasledujúcom roku 2020. Dokonca na rok 2021 Kažimír naplánoval prebytkový rozpočet na úrovni 0,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Lenže ako už vieme, realita bola úplne iná. Vláda Roberta Fica a neskôr aj kabinet Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas) nedokázali splniť vlastné sľuby. Dobré ekonomické časy nevyužili na skutočné ozdravenie verejných financií, ale naopak – pokračovali v zadlžovaní. A keďže ekonomické zákony fungujú neúprosne, konsolidácia prichádza na rad teraz. Sociálni demokrati sa chceli vyhnúť nepopulárnym opatreniam, ale nakoniec ich k tomu dotlačila Európska komisia spolu s finančnými trhmi.
Zároveň treba dodať, že ku katastrofálnej situácii výrazne prispeli aj vlády Igora Matoviča (OĽaNO premenované na Slovensko) a Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) počas pandémie.
ODSÚVANIE PROBLÉMU
O ozdravovaní slovenských verejných financií sa hovorí už viac ako desaťročie, avšak k poriadnym konsolidačným opatreniam nikdy nedošlo. Aj preto sa ich dlhodobá udržateľnosť neustále zhoršovala, a to predovšetkým zavádzaním rôznych populistických opatrení. K neutešenému stavu verejného rozpočtu pritom významne prispelo aj zvyšovanie dôchodkov či miezd štátnych zamestnancov.
V článku sa po odomknutí dozviete:
- Ako jednotlivé vlády pristupovali k zadlžovaniu Slovenska;
- Ktoré opatrenia zhoršili stav verejných financií;
- Ako pristupovali k verejným financiám ostatné krajiny EÚ;
- Na koho dopadne najviac konsolidácia verejných financií.
Pomôžte nám čeliť politickým útokom a podporte nezávislé spravodajstvo.
Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše. Využite limitovanú akciu a získajte predplatné s 86 % zľavou len za 0,99 € mesačne na prvé 3 mesiace.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO