Korčok s PS vsadil na tutovku, myslí si politológ Štefančík. Rozpad SNS pripomína situáciu v bývalom hnutí OĽaNO

Štefančíka Korčokov krok neprekvapuje. „Určite mal viacero možností, ako urobiť zo seba človeka, ktorý bude aktívny v politike. Založiť vlastnú politickú stranu by bolo veľmi neisté, a stojí to aj nejaké peniaze,“ skonštatoval politológ.

Pripomenul, že sa diskutovalo o viacerých stranách, napríklad o Demokratoch, ktorí by však boli pre bývalého ministra a diplomata takisto rizikovou možnosťou, keďže sú mimoparlamentnou stranou a ich preferencie sú dlhodobo relatívne nízke.

„Vsadil na tutovku. Na to, že na kandidátke PS sa do parlamentu skutočne dostane, a že existuje šanca, že bude mať nejakú funkciu,“ dodal Štefančík.

Hlavný vyzývateľ súčasného prezidenta Petra Pellegriniho si však dal so vstupom do straníckej politiky načas. Od volieb ubehlo už zhruba sedem mesiacov a črtá sa tým pádom otázka, či Korčok nečakal pridlho. Tento názor zastáva aj politológ.

„Vnímam to skôr ako niečo negatívne. Časť voličov žila v určitej eufórii a dala mu dôveru v prezidentských voľbách. Viem si predstaviť, že keby sa pán Korčok rozhodol v priebehu niekoľkých dní až týždňov, bolo by to pre danú politickú stranu efektívnejšie,“ myslí si Štefančík.

Odborník si zároveň nemyslí, že by sa Korčok mohol pokúsiť prebrať predsednícke kreslo Michalovi Šimečkovi. „Keby chcel byť predsedom, založí si svoju stranu,“ podotkol. Dodal však, že nič nemožno vylúčiť.

Meniť parlamentné kvórum je nezmysel

Štefančík sa vyjadril aj k nedávnym myšlienkam predsedu vlády Roberta Fica o tom, že volebný systém na Slovensku by mohol prejsť zmenami. Premiér hovoril konkrétne o tom, že v krajine je zbytočne veľa strán a vedel by si predstaviť, že by sa spodná hranica na vstup do parlamentu zvýšila zo súčasných 5 % na 7 %.

„Je to nezmysel,“ myslí si politológ. Argumentuje tým, že vyše stovka strán, ktoré Fico spomínal, sa nachádza mimo parlamentu a nemajú žiadnu reálnu šancu získať zákonodarnú či exekutívnu moc. Štefančík tiež pripomenul, že v súčasnosti by ani koaličná SNS nespĺňala toto kritérium.

„To, že na Slovensku je veľa strán, sa týmto nerieši. Máme iné spôsoby, ako tieto hranice obísť. Nech sa pán premiér najprv pozrie do SNS,“ dodal.

Štefančík opisuje kroky ako je tento, alebo napríklad aj zvýšenie ceny tzv. volebnej kaucie, odborným termínom „kartelizácia“.

„Len určité politické strany, ktoré sa vzájomne dohodnú, budú mať nejaký podiel na koláči a urobia všetko pre to, aby znemožnili vstup na trh iným politickým subjektom,“ vysvetlil.

„Nie každý si vie zarobiť peniaze vlastnou hlavou,“ doplnil politológ.

Šutaj Eštok šéfovať parlamentu skôr nechce

Štefančík okomentoval aj voľbu predsedu parlamentu. Post zatiaľ drží strana Hlas-SD, ale len prostredníctvom povereného predsedu Petra Žigu. Predstavitelia strany však už dlhšie hovoria o tom, že Národná rada bude mať riadne zvoleného predsedu do konca roka.

Skloňuje sa najmä meno ministra investícií a regionálneho rozvoja Richarda Rašiho, avšak, v poslednom čase zaznieva aj meno šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Druhá z možností politológovi neznie príliš reálne.

„Nemám z neho dojem, že by chcel túto funkciu. Je však možné, že existujú nejaké dohovory medzi nimi,“ pripustil Štefančík.

Dodal, že neschopnosť koalície dohodnúť sa na mene šéfa parlamentu nie je dobrou vizitkou. Najmä z toho hľadiska, že politici Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS v minulosti opakovane kritizovali chaos v predošlej vládnej koalícii.

Politológ na záver dodal, že kým vládna kríza v pravom slova zmysle neexistuje, keďže koalícia dokáže stále presadzovať zákony, konflikt ju bude sprevádzať už do konca volebného obdobia.

„Ako sme aj v minulosti videli v prípade OĽaNO (dnešné hnutie Slovensko – pozn. red.), keď pozbierate poslanecký klub z rozličných ľudí, ktorých nič nespája, len túžba dostať sa do parlamentu, tak sa časom rozpadne,“ povedal Štefančík na margo situácie v SNS.

Pozrite si celú reláciu Téma:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO