Megainvestícia na východe. Podnikateľ, ktorý zarábal na kšeftoch so Smerom, ide stavať byty za 25 miliónov (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Za novou štvrťou na východe Slovenska stojí podnikateľ spájaný so Smerom: Exkluzívne bývanie, nové parkovacie miesta, viac zelene, ale aj celkové zvýšenie kvality verejného priestranstva. To všetko sľubuje spoločnosť ALV Invest, ktorá predstavila ambiciózny projekt výstavby nového obytného súboru „Alvinczyho dvor Košice“ v centre Košíc.
Celkové náklady na premenu nevyužitého priestoru po bývalých vojenských kasárňach sa odhadujú na 25 miliónov eur. Vyplýva to zo zámeru, ktorý firma tento týždeň predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),
Pozemok s rozlohou viac ako 13 600 štvorcových metrov, ktorý je v súčasnosti zanedbaný a nevyužívaný, sa má premeniť na moderný komplex s desiatimi budovami. Deväť čisto obytných päťpodlažných domov bude prepojených podzemnou garážou, zatiaľ čo desiata polyfunkčná budova pozdĺž Alvinczyho ulice ponúkne občiansku vybavenosť na spodných štyroch podlažiach a byty na vrchných štyroch.
Po dokončení projektu by malo v 122 bytových jednotkách bývať zhruba 650 obyvateľov, ktorí budú mať k dispozícii 354 parkovacích miest. Ak všetko pôjde podľa plánu, výstavba by sa mala začať koncom tohto roka a obyvatelia by sa do nových bytov mohli nasťahovať v roku 2028.
Za spoločnosťou ALV Invest, ktorá chce na východe Slovenska vybudovať novú obytnú zónu, stojí podnikateľ Jozef Blaško. Ten už za prvej vlády Smeru profitoval z obchodov so štátnymi podnikmi, informuje Denník N.
Jeho firma Korema, ktorá je zároveň jediným spoločníkom ALV Invest, v roku 2008 predala budovu na bratislavskej Tomášikovej ulici za 243 miliónov korún (vyše 8 miliónov eur) Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti (JAVYS). Na predaji nehnuteľnosti, ktorú kúpila od pološtátnej akciovky Slovak Telekom, v priebehu polroka zarobila 143 miliónov korún (viac ako 4,7 milióna eur), informoval v tom čase denník Sme.
Stopercentným akcionárom JAVYS-u bolo v tom čase ministerstvo hospodárstva a v Slovak Telekome malo v čase predaja budovy na Tomášikovej akcionárske práva ministerstvo dopravy. Oba rezorty vtedy riadili nominanti Smeru – Ľubomír Jahnátek a Ľubomír Vážny. Jozef Blaško transakciu vtedy obhajoval s tým, že predaj budovy sa pripravoval už za predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu.
Jozef Blaško je bratom zosnulého veľkopodnikateľa Ľubomíra Blaška, ktorý spolu s inými Slovákmi zbohatol na českých Třineckých železiarňach, ktoré patria do skupiny akciovky Moravia Steel. Nebohý Blaško bol spolumajiteľom železiarní, jeho brat Jozef bol členom dozornej rady a jeho manželka Mária vo firme dodnes figuruje ako členka dozornej rady.
Majiteľom Moravia Steel je český podnikateľ slovenského pôvodu Tomáš Chrenek, ktorého časopis Forbes vlani označil za najbohatšieho Slováka s majetkom v hodnote dve miliardy eur.
S menom zosnulého Ľubomíra Blaška sa spájali aj ďalšie kauzy. Ešte v roku 2002 daroval strane Smer zhruba 32 miliónov slovenských korún, čo je v prepočte približne milión eur. Informoval o tom denník Sme, ktorý sa odvolával na kópiu zmluvy o spolupráci, ktorú Blaško podpísal pred voľbami 2002 s jedným zo zakladateľov Smeru Fedorom Flašíkom.
Blaško bol v zmluve označený ako sponzor, Flašík ako koordinátor financovania a predvolebnej kampane Smeru. Blaško mal za svoju finančnú podporu získať významný vplyv na personálne obsadenie strany v podobe práva vybrať troch ľudí do vrcholových pozícií v predsedníctve alebo tieňovej vláde Smeru.
V prípade víťazstva Smeru vo voľbách 2002 zmluva zaručovala Blaškovmu človeku post štátneho tajomníka v jednom z ekonomických ministerstiev. Flašík mal podnikateľovi garantovať aj tri posty v riadiacich orgánoch štátnych podnikov v oblasti energetiky a železníc.
Vyhne sa Slovensko prísnej konsolidácii? Premiér Robert Fico chce od Bruselu výnimku: Premiér Robert Fico uplynulý víkend avizoval, že spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým 30. apríla oznámia náčrt rozpočtových plánov na budúci rok vrátane výšky konsolidácie.
Termín pritom nie je náhodný. Ide o dátum, ktorý stanovila Európska komisia. Do tohto dňa muselo ministerstvo financií oficiálne vypracovať návrh, ako plánuje hospodáriť v najbližších rokoch, a poslať ho na schválenie do Bruselu. Úlohou vlády je nastaviť rozpočet tak, aby celkový deficit verejných financií do roku 2027 klesol pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa materiálu, ktorý predložil minister Kamenický na stredajšie rokovanie vlády, sa v Bruseli pokúsi vybaviť takzvanú „národnú únikovú doložku“. Ide o mechanizmus, ktorý by dočasne umožnil zjemniť nároky na konsolidáciu. Argumentuje pritom potrebou zohľadniť vyššie obranné výdavky Slovenska. Viac o tejto výnimke, ale aj o tom, či sa Slovensko vyhne prísnej konsolidácii, si môžete prečítať v najnovšom článku kolegu Vladimíra Amricha.
Cestovanie vlakmi zdražie, za miestenky si priplatíte a Tatry budú luxusom: Od 1. mája 2025 začali platiť rozsiahle zmeny v tarifnom systéme Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Priniesli drahšie cestovanie a úpravu doplnkových služieb. Novinky pritom zasiahnu najmä cestujúcich na krátke vzdialenosti a návštevníkov Vysokých Tatier.
„Cieľom je reagovať na vývoj nákladov, zjednodušiť orientáciu v cenníku a zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť služieb verejnej dopravy vo verejnom záujme. Zmeny vychádzajú z novelizácie vyhlášky ministerstva dopravy o regulácii cestovného v železničnej doprave,“ uviedla ZSSK.
Dopravca už 15. januára tohto roka pristúpil k zvýšeniu cien cestovných lístkov. Reagoval tak na zvýšenie sadzby DPH z 20 percent na 23 percent, ktorá na Slovensku platí od 1. januára 2025. Viac o tom, koľko po novom zaplatíte za cestovanie vlakom, sa dozviete v článku kolegu Filipa Maxu.
Vládni analytici vyčíslili náklady na pomoc migrantom z Ukrajiny. Slovensko je v pluse: Vláda by mala podporovať vstup Ukrajiny do Európskej únie. K takémuto odporúčaniu dospeli analytici podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca (Hlas-SD) v spolupráci s ďalšími rezortmi.
V dokumente s názvom „Analýza dopadov a príležitostí z ďalšieho rozširovania Európskej únie pre Slovenskú republiku s osobitným dôrazom na integráciu Ukrajiny“ poskytujú odborníci podkladové dáta a odporúčania pre vládu. Okrem podpory integračného úsilia Ukrajiny hovorí analýza napríklad aj o odbúravaní prekážok pre Ukrajincov, ktorí by sa na Slovensku chceli usadiť, alebo o lákaní tamojších pracovníkov na Slovensko.
V takmer 50-stranovom dokumente vládni analytici okrem iného vyčísľujú náklady na pomoc odídencom a tiež daňové príjmy, ktoré z nich štát má. „Odídenci z Ukrajiny na Slovensku zvyšujú daňové príjmy rozpočtu ročne o 0,1 percenta až 0,2 percenta HDP,“ skonštatovali. Detailnú analýzu vládneho materiálu si môžete prečítať na Aktuality.sk.
Tesla prichádza na Slovensko, pustila sa do oficialít: Hoci na Slovensku už máme niekoľko špecifických nabíjacích staníc priamo pre majiteľov vozidiel značky Tesla, oficiálne zastúpenie tu doteraz chýbalo. To sa však čoskoro zmení. Ikonický americký výrobca elektromobilov urobil prvý kľúčový krok k priamemu vstupu na slovenský trh.
Ako upozornil Radovan Skokan (@slovakevguy) na sociálnych sieťach X a Instagrame a píšu o tom aj Hospodárske noviny, Tesla si na Slovensku založila spoločnosť Tesla Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave na Karadžičovej ulici.
Po novom by tak mali mať slovenskí fanúšikovia značky priamo „doma“ autorizované servisné centrum a showroom s predajom nových vozidiel. To by zároveň skrátilo dodacie lehoty a zjednodušilo servisné zásahy, ktoré doteraz znamenali cestovanie do centier v susedných krajinách. Viac o príchode Tesly na Slovensko si môžete prečítať v článku na Aktuality.sk.
Obrázok týždňa
Za 30 rokov sa svetové hospodárstvo dramaticky zmenilo. Vizualizácia zobrazuje, ako sa zmenil denný medián príjmov v 20 najväčších svetových ekonomikách od roku 1994 do roku 2024.
Číslo týždňa
Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v marci 2025 medziročne vyššie o 2,6 percenta, informuje štatistický úrad.
Graf týždňa
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa v roku 2024 zlepšil o dva percentuálne body, najmä vďaka opatreniam prijatým na rok 2025, informuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Zahraničie
Ryanair pre clá zvažuje čínsku alternatívu lietadiel Boeing: Írsky nízkonákladový letecký prepravca Ryanair bude hľadať alternatívneho dodávateľa, ak americké clá zásadne ovplyvnia cenu lietadiel, ktoré si už objednal od spoločnosti Boeing. Podľa šéfa spoločnosti Michaela O’Learyho do úvahy prichádza čínsky výrobca lietadiel COMAC.
Najväčší európsky dopravca z hľadiska počtu cestujúcich by tak mal do marca budúceho roka prevziať posledných 29 lietadiel z celkovej objednávky 210 lietadiel Boeing 737 MAX.
Okrem toho má 150 záväzných objednávok na stroje typu MAX 10, najväčšie lietadlo z rodiny 737, a opcie na ďalších 150, pričom prvé dodávky by sa mali realizovať v roku 2027.
„Ak bude vláda USA pokračovať vo svojom neuváženom pláne zaviesť clá a ak tieto clá podstatne ovplyvnia cenu vývozu lietadiel Boeing do Európy, potom určite prehodnotíme naše súčasné objednávky Boeingu, ako aj možnosť umiestniť tieto objednávky inde,“ napísal O’Leary v liste odoslanom vo štvrtok poslancovi amerického Kongresu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.
V Španielsku odhadujú hospodárske škody po blackoute na 1,6 miliardy eur: Rozsiahly výpadok elektrickej energie, ktorý zasiahol v pondelok 28. apríla Španielsko, spôsobil hospodárske škody v celkovej výške približne 1,6 miliardy eur, oznámilo záujmové združenie španielskych podnikateľov CEOE.
Denník El País uviedol, že niektorí analytici dokonca očakávajú straty vo výške 2,25 až 4,5 miliardy eur. Podľa novín však iní odborníci predpokladajú, že škody budú nižšie, pretože časť výrobných strát by sa ešte mohla v priebehu roka vyrovnať. Informuje o tom agentúra DPA.
Americký minister financií sa nedostatku tovaru kvôli clám neobáva: Americký minister financií Scott Bessent sa neobáva, že obchody v Spojených štátoch by mohli pocítiť nedostatok tovaru v dôsledku colnej politiky prezidenta Donalda Trumpa. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Na otázku, či sa neobáva prázdnych regálov v dôsledku ciel, Bessent v rozhovore pre televíznu stanicu Fox News odpovedal, že „v súčasnosti nie“. Možno predpokladať, že maloobchodníci sa dopredu zásobili a dokážu pružne reagovať, dodal. Väčšina krajín sa rozhodla nereagovať na nové clá Trumpovej administratívy. Výnimkou je Čína, ktorá v reakcii na zvýšené americké clá zaviedla odvetné opatrenia.
„Myslím si, že z čínskej strany je to neudržateľné, takže možno sa mi jedného dňa ozvú,“ povedal Bessent, podľa ktorého je v záujme Pekingu, aby sa uvoľnilo napätie v obchodných vzťahoch medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami. Viac o tejto téme nájdete aj na Aktuality.sk.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO