Minister Tomáš rozbehol dotácie na zamestnávanie mladých. Potrebuje to trh práce alebo ide len o míňanie peňazí? (panel expertov)
„Právo na prvé zamestnanie.“ S týmto mottom rozbehol minister práce Erik Tomáš nový projekt, ktorý má podporiť a zafinancovať vytváranie pracovných miest z verejných financií. Aktuálne je pritom na slovenskom trhu nedostatok zamestnancov.
Redakcia Aktuality.sk sa preto obrátila na odborníkov, aby zhodnotili prínos tohto projektu, ktorý nás bude stáť niekoľko miliónov eur. Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Považujete takéto programy v rámci aktívnej politiky trhu práce za vhodné v čase, keď nezamestnanosť dosahuje relatívne veľmi nízke hodnoty?
2. Pri podobných projektoch v minulosti využívali napríklad dotácie na mladých exekútori alebo boli rovno zneužívané rôznymi podnikateľmi. Nemali by sa tieto peniaze radšej minúť iným spôsobom?
3. Ktoré opatrenia v rámci trhu práce považujete za najvhodnejšie, ktoré by pomohli slovenskej ekonomike v súčasnosti?
4. Ktoré projekty na podporu trhu práce z minulosti považujete za úspešné?
Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce
1. Aj keď nezamestnanosť dosahuje historicky nízke úrovne, existujú stále skupiny mladých ľudí a ľudí dlhodobo evidovaných na úradoch práce, ktoré majú sťažený prístup na trh práce. Preto programy cielené na ich zamestnávanie môžu byť prospešné. Takéto programy môžu napríklad poskytnúť mladým ľuďom príležitosť na získanie pracovných skúseností potrebných na vstup na trh práce.
2. Je dôležité, aby takéto programy boli riadne monitorované a hodnotené, aby sa minimalizovala možnosť zneužitia finančných prostriedkov. Kľúčovými predpokladmi na to je, aby všetky programy mali zabudované funkčné kontrolné mechanizmy vrátane spätnej kontroly Národným kontrolným úradom a aby v prípade porušenia zákona mali orgány činné v trestnom konaní rozviazané ruky.
3. Vo všeobecnosti sú najvhodnejšie iniciatívy zamerané na zlepšenie prístupu mladých ľudí na trh práce prostredníctvom poskytovania odbornej prípravy, stáží a podporných programov na zamestnávanie mladých absolventov. Taktiež je dôležité investovať do opatrení, ktoré podporia rozvoj kvalifikácií a zručností zamestnancov, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť na trhu práce, a to najmä s dôrazom na zamestnancov s rôznymi znevýhodneniami. Absolútne kľúčové je tieto programy analyticky vyhodnocovať a vylepšovať podľa výsledkov hodnotenia.
4. Napríklad niektoré programy odbornej prípravy a priamej podpory zamestnávania sa ukazovali ako úspešnejšie než iné, avšak často nemáme hodnotiace analýzy, ktoré by nám umožnili vyhodnotiť, do akej miery mali skutočne merateľný efekt oproti situácii, keď by sme ich neimplementovali, ako aj s ohľadom na vynaložené prostriedky.
Michal Lehuta, makroekonóm VÚB
1. – 4. Miera nezamestnanosti mladých do 25 rokov je na Slovensku napriek silnému trhu práce po pandémii stále mierne zvýšená, keď vo februári podľa Eurostatu dosiahla 18,8 percenta (priemer EÚ bol 14,8 percenta). Demografická situácia, teda fakt, že šesťdesiatnikov máme viac ako dvadsiatnikov, a teda z trhu práce každý rok viac ľudí odchádza do dôchodku, ako naň prichádza zo škôl, však mladým v zamestnávaní praje, firmy reportujú veľký nedostatok voľných pracovných síl.
Nie som si istý, či tieto spomínané dotácie nie sú naviazané na nejakú politiku EÚ, je preto teoreticky možné, že naša vláda tieto zdroje ani nemôže veľmi využiť na niečo iné. Slovensku by podľa nás prospeli skôr opatrenia podporujúce tvorbu nových pracovných miest a tiež ponuku nových pracovných síl (zo zahraničia, zo starších ročníkov, z radov žien, z menšín) a so znalosťami a zručnosťami žiadanými na trhu práce, nie ďalšia neadresná dotácia zamestnanosti. Ide napríklad o kvalitnejšie podnikateľské prostredie vrátane istoty fungovania právneho štátu, prispôsobovanie vzdelávania potrebám trhu práce, sprísnenie predčasného odchodu do dôchodku, budovanie jaslí a škôlok či boj s diskrimináciou pri zamestnávaní príslušníkov rómskej menšiny.
Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR
1. V kontexte aktívnych politík na trhu práce programy ako Právo na prvé zamestnanie, ktoré sa zameriavajú na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu byť veľmi užitočné, a to aj v čase, keď nezamestnanosť dosahuje relatívne nízke hodnoty. Význam takýchto programov spočíva nielen v znižovaní nezamestnanosti, ale aj v zaisťovaní, že mladí ľudia získavajú relevantné pracovné skúsenosti, ktoré môžu zvýšiť ich konkurencieschopnosť na trhu práce. To je obzvlášť dôležité v situácii, keď mladí ľudia často čelia vyšším mieram nezamestnanosti a nedostatku príležitostí, čo môže mať dlhodobý vplyv na ich kariérny a ekonomický vývoj. A pomôže to aj ekonomike, aj firmám, ktoré hlásia nedostatok zamestnancov.
2. Každé opatrenie sa môže nejakým spôsobom zneužiť, videli sme to napríklad aj pri pomoci firmám počas pandémie. Neznamená to však, že ak tam je riziko zneužitia, tak radšej nerobme nič. V tomto ohľade by bolo vhodné implementovať prísnejšie kontrolné mechanizmy a auditové procesy, ktoré by minimalizovali riziko zneužitia a zároveň zefektívňovali využitie verejných prostriedkov. Verím, že príslušné inštitúcie na základe minulých nezrovnalostí prijali opatrenia, aby k tomu nedochádzalo.
3. Pokiaľ ide o najvhodnejšie opatrenia v rámci trhu práce na podporu slovenskej ekonomiky, domnievam sa, že by sme mali klásť dôraz na investície do vzdelávania a odbornej prípravy. Významné by bolo tiež zamerať sa na podporu inovácií a digitálnej transformácie, čo by mohlo pomôcť zvýšiť produktivitu a konkurencieschopnosť ekonomiky. Tu narážame na problém dlhodobo nízkych firemných investícií do výskumu a vývoja. V tejto súvislosti je tiež kľúčové podporovať sektory s vysokou pridanou hodnotou a podnecovať vznik kvalitných pracovných miest, ktoré sú udržateľné a bezpečné.
4. Napríklad projekty zamerané na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily (celoživotné vzdelávanie), ktoré pomohli mnohým ľuďom nájsť nové príležitosti v dynamicky sa meniacom hospodárskom prostredí. Takéto iniciatívy nielenže zvyšujú flexibilitu pracovnej sily, ale tiež prispievajú k lepšej adaptácii na meniace sa ekonomické podmienky. Ale aj tu ešte máme čo doháňať. V rámci strategického prístupu by sme teda mali klásť dôraz na celostný pohľad na ekonomiku, kde sú aktívne politiky trhu práce súčasťou širšieho balíka opatrení, zahŕňajúceho vzdelávanie, inovácie a infraštruktúru.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO