Mobilizovať pred voľbami áno, manipulovať nie. Odborníci rozlišujú medzi občianskou aktivizáciou a skrytou propagandou
Odborníci na komunikáciu aj politológovia sa zhodujú, že mobilizačné kampane pred voľbami sú bežné. Majú za cieľ prilákať k urnám čo najviac ľudí. Kľúčová je však podľa nich transparentnosť.
Dve veľké kampane pred voľbami 2023
Pred voľbami v roku 2023 prebehli na Slovensku dve veľké mobilizačné kampane. Prvou bol projekt Chcem tu zostať, ktorý motivoval mladých, aby sa zapájali do verejného života. Stála za ním Nadácia otvorenej spoločnosti spolu s ďalšími organizáciami.
„My sme zorganizovali viac než 250 offline eventov, súčasťou boli aj rôzne výskumné činnosti, robili sa prieskumy, bola veľká exteriérová kampaň, bilbordová, čiže boli tam aktivity na školách, v kultúrnych domoch,“ hovorí Fedor Blaščák, správca Nadácie otvorenej spoločnosti.
Druhú kampaň mala pod palcom organizácia MEMO 98. Vytvorila volebnú kalkulačku a známe osobnosti na internete mladých ľudí nabádali, aby boli v spoločnosti aktívni.
„Snažili sme sa tiež sprostredkovať voličom lepšiu informovanosť, keďže si myslím, že je fajn, keď voliči majú prístup k programom politických strán a vnímajú, aké majú názory,“ povedal Rasťo Kužel, riaditeľ MEMO 98.
Časť týchto aktivít bola financovaná z grantu britského ministerstva zahraničných vecí, čo organizácia uvádza aj na svojom webe. Odmieta však tvrdenia, že by projekty podliehali britskej kontrole.
„Kategoricky vylučujem, že by niekto z britského ministerstva zahraničných vecí akýmkoľvek spôsobom zasahoval do projektu,“ dodal Kužel.
Financovanie z britského grantu vyvolalo otázky
Mobilizačné kampane sú podľa odborníkov vo svete úplne bežné.
„To je vlastne slovenský vynález. Jedna z prvých bola v roku 1988, volala sa Rok volieb a táto tradícia sa v našom regióne etablovala. Takéto mobilizačné kampane potom prebiehali v Srbsku, na Ukrajine, v Česku a všade inde,“ doplnil Blaščák.
„Keby tam skutočne išlo o nejakú snahu ovplyvniť a zmanipulovať ľudí v prospech konkrétnej strany, tak by sme sa nad tým mohli zamyslieť. Ale tu išlo o konkrétnu socioekonomickú skupinu mladých ľudí,“ vysvetľuje politológ Radoslav Štefančík.
„Demokracia je postavená na tom, že chceme, aby čo najviac ľudí prišlo k voľbám. Aby tá vláda, ktorá vyhrá, mala čo najväčšiu legitimitu,“ povedal Gabriel Tóth, PR expert z New School Communications.
„Ak rezignujeme na inštitút volieb, ak ľudia prestanú veriť, že si môžu slobodne vyberať vo voľbách, tak už pôjdeme cestou autokratických krajín,“ upozorňuje Kužel.
Odborníci však zároveň pripomínajú, že problematické by boli také kampane, ktoré by priamo vyzývali na voľbu konkrétnej politickej strany bez toho, aby transparentne uviedli, kto ich financuje.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO