Nechodia od postele k posteli a neotravujú pacientov. Nemocničný kaplán pre ta3 vysvetlil úlohu kňazov v praxi
Nemocniční kapláni navštevujú pacientov v najťažších chvíľach. Pomáhajú im prijať utrpenie, ale aj radosť. O ich práci sa vedú politické debaty, v praxi však fungujú na základe dôvery.
Služba duchovných v nemocniciach je stará, náročná a stále živá. „Som v nemocnici v Ružinove už dvadsať rokov. Myslím, že žiaden kňaz tam nevydržal toľko,“ hovorí nemocničný kaplán a katolícky kňaz Marián Chovanec, ktorý každý deň prichádza k pacientom.
„Nie je to všetko o smrti a ťažkých diagnózach. Chodia za nami bežní veriaci – ako by prišli do kostola – a pýtajú si spoveď či prijímanie,“ vysvetľuje.
Debata o prístupe duchovných do nemocníc opäť ožila po tom, čo poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková kritizovala nový zákon, ktorý podľa nej umožní kňazom vstupovať na oddelenia aj bez pozvania pacienta. V realite to však podľa Chovanca takto nefunguje.
„Na oddelenie sa nedostanete bez toho, aby ste neprešli sestrami či lekármi. Vždy sa pýtajú, za kým idete, kto vás poslal. Ak nevedia meno alebo číslo izby, nepustia vás,“ zdôrazňuje. Výnimkou sú len prípady, keď ide o život. „Sme na linke 24 hodín. Ak volajú uprostred noci, sadnem do auta a idem,“ opisuje kňaz.
Duchovní nemajú prístup k zdravotnej dokumentácii
Duchovní podľa neho nemajú prístup k zdravotnej dokumentácii pacientov. „Nikdy som nečítal mená v kartách ani nepozeral grafy. Neviem, kto má akú diagnózu, a ani to nepotrebujem vedieť,“ reaguje na obavy, že by kňaz mohol mať informácie o ženách, ktoré plánujú interrupciu.
Dodáva, že keď je pacientka sama na izbe, vždy najprv požiada sestru, aby zistila, či ju kňaz môže navštíviť. „Vždy sa pýtame a rešpektujeme súkromie,“ hovorí.
V službe sa stretáva aj s ateistami. „Často sú to ľudia, ktorí len pozorujú, ako pristupujeme k veriacim. Po čase sami požiadajú o sviatosť,“ opisuje. Podľa neho nejde o náboženský nátlak, ale o prirodzenú ľudskú blízkosť.
„Najprv sa rozprávate. Povedia vám niečo o sebe a vy im o sebe. Je to vzťah,“ hovorí.
V praxi vraj nemocničný kaplán nie je postava, ktorá „chodí od postele k posteli a otravuje pacientov“, ako si to predstavujú niektorí kritici. „Keď niekoho ideme spovedať a ostatní pacienti nevládzu vstať, dajú si vankúš na uši, aby nepočuli. Sú ohľaduplní,“ spomína Chovanec s úsmevom.
Pandémia bola najťažšou skúškou
Najťažšie chvíle zažil počas pandémie covidu. „Keď som sa musel stále prezliekať a obliekať medzi oddeleniami, pýtal som sa Boha, dokedy to ešte potrvá. Vtedy mi veľmi pomohli skúsenosti z pastorácie vo väzniciach,“ priznáva.
Aj vzťahy s personálom sú podľa neho založené na dôvere. „S mnohými sa poznáme roky. Volajú nás na kávu, spovedajú sa, rozprávame sa. Kedysi mi sestrička nedovolila vstup na oddelenie, dnes mi tam držia dvere,“ hovorí.
Nové znenie zákona ukladá zdravotníckym zariadeniam povinnosť umožniť duchovnú službu, ak tým nie je ohrozená zdravotná starostlivosť. Novela vyvolala kritiku v časti spoločnosti.
Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO