Nešlo len o evanjelium. Cyril a Metod ovládali aj politiku, ich dielo bolo viacvrstvové, vysvetľuje arcibiskup Vasiľ
Z Konštantínopola až na Veľkú Moravu
„To dedičstvo je mnohovrstevné, ako istý drahokam, ktorý keď ho dáme do svetla, tak môže svetlo lámať rôznymi uhlami,“ uviedol.
Arcibiskup v rozhovore podrobne načrtol príbeh bratov zo Solúna, ktorých pôvod a vzdelanie predurčili na výnimočné poslanie. Pochádzali zo vznešenej, pravdepodobne vládnucej, rodiny a ich cesta sa spočiatku odvíjala rozdielne. „Konštantín, neskôr Cyril, si vyberá duchovnú kariéru alebo skôr vedeckú. Metod sa najprv stáva správcom provincie v dnešnom Severnom Macedónsku,“ vysvetlil.
Pod tlakom politických otrasov a intríg sa obaja uchýlili do kláštora, no ich samota netrvala dlho. Byzantský cisár Michal III. ich poveril viacerými misiami – medzi Chazarov, na Blízky východ – a napokon aj na Veľkú Moravu, kam ich pozval knieža Rastislav. „Stali sa učiteľmi našich národov alebo nášho národa Slovanov, ktorí žili na tomto našom území,“ pripomenul arcibiskup.
Ich misia začala v roku 863 a niesla so sebou aj diplomatické, aj hlboké duchovné výzvy. Neskôr sa obaja vydali do Ríma, aby si vyžiadali schválenie svojej práce priamo od pápeža. Tam Cyril však zomrel, pričom mníšske meno prijal tesne pred smrťou.
Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde po rokoch úspešnej pastoračnej práce takisto zahynul, no zanechal za sebou rozbehnutú cirkevnú štruktúru. Aj keď ich dielo bolo po ich smrti potlačené a ich žiaci vyhnaní, odkaz sa uchytil inde. „Toto posolstvo práve títo žiaci prenášajú do iných krajín Balkánu a odtiaľ potom do ďalších slovanských krajín, kde sa rozvíja a nadobúda veľmi silnú životaschopnú formu,“ vysvetlil Vasiľ.
Misii predchádzalo hľadanie nezávislosti
Arcibiskup pripomenul, že slovanské kniežatá už pred príchodom bratov z Byzancie poznali kresťanstvo, no hľadali cestu k väčšej náboženskej a politickej samostatnosti. „Slovanské kniežatá toto pochopili a preto hľadali cestu, ako sa vymaniť z priamej politickej závislosti, ale pritom neodmietnuť christianizačné poslanie,“ vysvetlil.
Reagovali preto na vtedajší geopolitický kontext a obrátili sa na Konštantínopol, ktorý už mal skúsenosti s misijnou činnosťou medzi Slovanmi. Cyril a Metod boli vyslaní, aby naplnili ich žiadosť – nie ako bežní misionári, ale ako učitelia a vzdelanci. Vasiľ podčiarkol, že hlavným cieľom bolo priblížiť evanjelium prostredníctvom zrozumiteľného jazyka a kultúrneho kontextu.
Staroslovienčina ako výnimočný liturgický jazyk
Misia bratov zo Solúna viedla k vytvoreniu písma a k rozvoju staroslovienčiny ako liturgického jazyka. „Staroslovienčina sa stala liturgickým jazykom aj v západnej cirkvi, čo je výnimočné a pretrvala až do II. vatikánskeho koncilu,“ uviedol Vasiľ.
Dodal, že zatiaľ čo na Západe sa udržala predstava troch liturgických jazykov – latinčina, gréčtina a hebrejčina – východná cirkev bežne používala aj ďalšie jazyky. Slovanská liturgia teda nebola výnimkou, ale jej prijatie v latinskom obrade bolo výnimočné.
Vasiľ upozornil, že cirkevný jazyk sa vždy vyvíjal spolu s dobou. „Liturgia sa prihovára živou rečou, jazykom, ktorý je bežný, zrozumiteľný. Nemusí to byť vždy jazyk silne profesionálny alebo banálny,“ povedal.
Podľa arcibiskupa je gréckokatolícka cirkev jedinečná v tom, že spája tri rozmery cyrilo-metodského odkazu: spojenie s Rímom, byzantskú duchovnosť a liturgiu vo vlastnom jazyku. „Nie je to naša zásluha. Máme proste šťastie,“ poznamenal.
Upozornil, že iné cirkvi síce môžu nadväzovať na niektoré aspekty ich diela, no len málo spoločenstiev zachováva všetky tri piliere v plnosti.
Politický rámec misie, ale nadčasové posolstvo
Vasiľ priznal, že misia Cyrila a Metoda bola ovplyvnená aj vtedajšími politickými okolnosťami, no ich odkaz je nadčasový. „Ohlasovanie evanjelia sa nedeje v abstraktnom priestore, ale vždy sa ohlasuje ku konkrétnemu človeku, konkrétnemu spoločenstvu,“ uviedol.
Dodal, že Cirkev má právo vyjadrovať sa k hodnotovým otázkam v spoločnosti, no nemá byť nástrojom politického boja. „Cirkev má dosť skúseností aj opatrnosť, ale aj zodpovednosti, aby vstupovala do problémov, ktoré vníma a cíti ako bezprostredné, a to v tom najvhodnejšom slova zmysle,“ tvrdí Vasiľ.
K otázke financií, ktoré štát minul na prípravu osláv sviatku sa arcibiskup vyjadril opatrne. Nepovažuje za dôležité, koľko peňazí sa na oslavy vynaloží, dôležité je, či ľudia chápu ich význam. „Myslím si, že svätí Cyril a Metod sa netešia z toho, že budú mať veľkú oslavu, ale rozhodne sa aj vo večnosti tešia z toho, keď vidia, že tí potomkovia tých, ktorým oni venovali svoj život, nasledujú zmysel ich poslania,“ povedal.
Arcibiskup pripomenul aj rozhodnutie pápeža Jána Pavla II., ktorý vyhlásil Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. „Ponúkol Európe model, ktorý mal poukázať na to, že tu existuje slovanský svet, že tu existuje východná duchovnosť. Že tu existuje niečo, čo môže byť mostom a spojivom,“ uviedol Vasiľ s odkazom na stále aktuálnu výzvu k zbližovaniu rozdelených častí kontinentu.
Pozrite si celý rozhovor s Cyrilom Vasiľom:
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO