Nie je majdan ako Majdan. Ukrajinci si v ňom vybojovali demokraciu a slobodu, prekrútila ho až ruská propaganda

Opozícia pripravuje majdan a bude sa snažiť vyvolať predčasné voľby, hovoril v posledných dňoch opakovane premiér Robert Fico.

„Nemôžem prezrádzať obsah správy, ale môžem s plnou vážnosťou povedať, že opozícia sa pripravuje na majdan. Slovenská opozícia sa pripravuje na to, že bude okupovať vládne budovy, že bude brániť výkon vládnej moci, že to bude kooperovať so zahraničím,“ tvrdil napríklad predseda vlády na tlačovej konferencii po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

Odkazoval na správu SIS, ktorá údajne odhalila prípravu zosadenia vlády koalície Smeru, Hlasu a SNS.

Čo ale ten majdan vlastne je? Hoci Fico označenie používa v značne negatívnej konotácii a ako synonymum akéhosi násilného prevratu, reálny Majdan (s veľkým M) bol významnou a svetlou udalosťou v histórii Ukrajiny.

Občania proti kleptokracii

V skratke išlo o občiansku iniciatívu, ktorá bojovala proti korupcii na najvyšších štátnych pozíciách. Udalosti Majdanu (občas nazývaného aj Euromajdan či revolúcia dôstojnosti) sú pomenované po kyjevskom Námestí nezávislosti, ktorému sa bežne hovorí Majdan.

O priebehu tejto občianskej revolúcie sa ta3 rozprávala s vysokoškolským pedagógom a zahraničným analytikom Alexandrom Dulebom.

Centrálnou osobnosťou Majdanu bol Viktor Janukovyč, ktorý sa po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 2010 dostal k moci ako líder koalície, ktorá spájala niekoľko oligarchických skupín.

Postupne však začal oslabovať svojich politických spojencov a po parlamentných voľbách v roku 2012 vylúčil štyri z celkových šiestich vplyvných oligarchických frakcií.

Téme sme sa venovali aj v Hlavných správach.

Tento krok spustil boj o ekonomické a politické prežitie medzi ukrajinskou elitou, čím sa začala destabilizácia jeho režimu. V rámci tohto procesu začal Janukovyč siahať na majetok vytesnených oligarchov, čím sa ešte viac vystupňovalo napätie v krajine.

Diktatúra, zoštátňovanie a útoky na podnikateľov

Duleba v súvislosti s týmto obdobím tvrdí, že Janukovyč „chcel byť ako (ruský prezident Vladimir) Putin“, usilujúc sa o absolútnu kontrolu nad štátom. Prezidentov starší syn, pôvodne zubár, bol jedným z hlavných aktérov tohto procesu.

„Založil banku v roku 2011 a tá mala nárast aktív za rok viac ako 1000 %. Čo to znamenalo? Znamenalo to, že úplne surovým mafiánskym spôsobom začali preberať malé, stredné podniky, hlavne v západnej a centrálnej Ukrajine,“ vysvetľuje Duleba.

Práve západná a centrálna Ukrajina boli zasiahnuté najviac, keďže veľké oligarchické skupiny kontrolovali priemyselné odvetvia na východe krajiny, najmä metalurgiu a chemický priemysel.

Tento mechanizmus vyvolal v spoločnosti čoraz väčšiu nespokojnosť, keďže malých a stredných podnikateľov režim postupne pripravoval o ich majetok. „Prebral 17 000 podnikov, malých a stredných, hlavne na západnej Ukrajine,“ dodáva analytik.

Ich prevzatie Janukovyč a jeho rodina dosahovali násilným spôsobom. Za podnikateľmi vysielali svojich ľudí, ktorí im dávali ultimáta. Buď svoj biznis predajú za výrazne podhodnotenú cenu, alebo na prebratie zneužijú štátne orgány.

Za nepohodlnými podnikateľmi chodili napríklad hygienici, požiarnici či daniari a vyhrážali sa zrušením podniku na základe vykonštruovaných procesov.

Situácia sa ešte zhoršila, keď Janukovyč začal budovať policajný štát, pričom zanedbával armádu. Počet príslušníkov polície narástol na 700 000. Ukrajinský štát sa čoraz viac premieňal na systém založený na strachu a korupcii.

Bod zlomu

Občianske napätie vyvrcholilo v novembri 2013, keď Janukovyč na Vilniuskom samite odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou. Za týmto rozhodnutím zrejme stál ruský prezident Putin, od ktorého mal Janukovyč sľúbených takmer 15 miliárd eur na vykrytie dier v štátnom rozpočte.

„On potreboval nejakých 30 miliárd eur. Nikto mu ich nedal, jedine Putin. Putin mu sľúbil pôžičku 15 miliárd,“ vysvetľuje Duleba s tým, že prvé tri miliardy ruských financií Janukovyč skutočne dostal. Putin však za túto pomoc žiadal de facto odmietnutie vstupu do EÚ.

Tento krok vyvolal okamžitú reakciu spoločnosti. Začali sa študentské protesty v Kyjeve, ku ktorým sa postupne pridali obyvatelia ďalších miest, predovšetkým zo západnej a centrálnej Ukrajiny. Protesty neboli len spontánnou iniciatívou študentov, ale mali aj hlboké sociálne a ekonomické korene, keďže stredná trieda, ktorá si už vybudovala svoje podniky a živobytie, sa cítila priamo ohrozená politikou režimu.

Podľa Dulebu revolúcia nebola len výsledkom študentských demonštrácií, ale bola dôsledkom širšieho hnutia, ktoré spájalo rôzne vrstvy spoločnosti. „Študenti, samozrejme, vo všetkých revolúciách zohrávajú kľúčovú úlohu, pretože majú ideály. Ale toto malo základ v strednej triede,“ tvrdí.

Dodáva, že rozhodujúci bol aj vnútorný boj oligarchov, ktorých Janukovyč pripravil o moc a ktorí sa obávali, že jeho ďalšia centralizácia moci ich môže definitívne odstrániť z hry. Spoločenské rozhorčenie rástlo nielen pre politickú korupciu, ale aj preto, že mnohí Ukrajinci, ktorí pracovali v zahraničí, videli, že existujú aj iné modely fungovania štátu, ktoré sú výrazne menej skorumpované.

Revolučné hnutie, ktoré sa rozvinulo v priebehu zimy 2013/2014, nakoniec viedlo k úteku Janukovyča a jeho spojencov z krajiny. Majdan však nezostal bez obetí. Občianske protesty boli často násilne potláčané bezpečnostnými zložkami, no aj samotní demonštranti sa často uchyľovali k násilným krokom a vandalizmu. Európsky parlament uvádza, že počas protestov zahynulo 114 osôb, väčšinou aktivistov.

Ako to čítajú ruskí propagandisti?

Z Majdanu vytvorila negatívnu udalosť až ruská propaganda. Tá označila tieto udalosti za prevrat a odôvodnila nimi svoju politiku voči postsovietskym krajinám. Tento výklad udalostí používa vo svojich tvrdeniach aj premiér Fico.

„Rusi začali zdôvodňovať svoju politiku tým, že nedovolia ďalšie Majdany,“ hovorí Duleba. Moskva reagovala anexiou Krymu a podporou proruských separatistov na východe Ukrajiny, čím sa konflikt dostal do novej fázy, ktorá pokračuje dodnes.

Anektovanie ukrajinského polostrova mnohí odborníci označujú za skutočný začiatok rusko-ukrajinského konfliktu. Zároveň približne v tomto období spustilo Rusko hybridnú vojnu voči mnohým krajinám Západu, medzi nimi je aj Slovensko. Túto informáciu je možné nájsť aj na oficiálnej stránke ministerstva zahraničných vecí.

Pozrite si celú tlačovú besedu Roberta Fica, na ktorej rozprával o údajnom plánovanom prevrate:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO