Novela trestného zákona v praxi: Obchody hlásia nárast krádeží, ľudia odcudzujú syr, mäso aj alkohol (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Počet krádeží v obchodoch stúpa, firmy zavádzajú opatrenia: Novela trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta tohto roka, má prvé dopady. Kolegyňa Annamária Dömeová včera informovala o tom, že prokurátori vo veľkom rušia obvinenia konkrétnych ľudí, ktorí v uplynulých rokoch neplatili odvody do sociálnej či zdravotnej poisťovne. Dôvod je prostý: vďaka novele totiž nezaplatenie dane do 20-tisíc eur už nie je trestný čin.
Novelizácia zákona rovnako viedla k prepusteniu vyše stovky odsúdených za takzvané „horalkové krádeže“, pre ktoré za mrežami opakovane končia páchatelia drobných krádeží, či k zániku trestnosti skutkov pri škode od 266 do 700 eur.
Práve táto časť novely spôsobuje vrásky na čele slovenským obchodníkom. Ti totiž hlásia, že od augusta badajú výrazný nárast krádeží v prevádzkach potravín. „Ide najmä o zaujímavejší, drahší tovar a hodnota uvedených krádeží stúpla úmerne so zmenou zákona,“ povedal hovorca obchodného reťazca Billa Marek Kravjar ešte v auguste pre denník Sme.
O dramatickom zhoršení situácie po schválení novely v tom čase hovoril aj predajca športovej výbavy a oblečenia EXIsport. „Registrujeme predovšetkým nárast objemu odcudzeného tovaru, keď sa napríklad zlodeji neštítia naraz ukradnúť z prezenčného stola celý jeho vystavený obsah,“ povedal pre Denník N konateľ EXIsportu Peter Vaľo.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar v lete prvé správy o náraste kriminality zľahčoval. Vyhlásil, že ak správu o krádežiach priniesol Denník N, tak je to určite nepravda. Následne sa k veci vyjadril v rozhovore pre portál Refresher. „Jasné, to je pre novelu. Tak to chcete odo mňa počuť,“ reagoval ironicky Gašpar, ktorý ako poslanec predložil tri zásadné pozmeňujúce návrhy novely. Tie sa napokon odrazili vo finálnej podobe legislatívy.
Aktuality.sk preverili, aká je situácia v obchodoch v týchto dňoch. Okrem Billy či EXIsportu už nezanedbateľný nárast počtu krádeží evidujú aj Terno či Coop Jednota. Obchodníkom tak neostáva nič iné, ako zavádzať nové opatrenia, ktorých cieľom je chrániť tovar pred zlodejmi.
„Vzhľadom na to, že v priebehu roka významne stúpol počet krádeží, chránime tovar v našich predajniach pred odcudzením. Kradnutý sortiment sa líši na základe lokality, preto sme v niektorých predajniach zabezpečili ohrozený tovar bezpečnostnými čipmi alebo bezpečnostnými bielymi páskami,“ približuje pre Aktuality.sk Peter Vanek, marketingový manažér spoločnosti TERNO real estate.
Elektronickú ochranu proti krádežiam zaviedol aj Lidl. Jeho hovorca Tomáš Bezák upresnil, že upozornenia sa nachádzajú vo všetkých predajniach na Slovensku a týkajú sa vybraných produktov. Patria medzi ne napríklad aj syry, maslá či iné potraviny.
Ako totiž približuje COOP Jednota Slovensko, oproti minulosti, keď kradli najmä organizované skupiny, v súčasnosti kradnú zlodeji najmä pre svoju potrebu, pričom neraz ide aj o sortiment dennej spotreby. Aj slovenský reťazec potvrdzuje rastúci trend krádeží tovaru v maloobchodných prevádzkach, a preto v predajniach inštaluje kamerové systémy, bezpečnostné brány a tovar označuje dostupnými bezpečnostnými prvkami.
„Vybrané rizikové tovary označujeme nálepkami s čipom, v niektorých prípadoch sú čipy aplikované aj na mäsové výrobky, maslo alebo na drahšie tovary, ako je napríklad alkohol. Jednou z možností sú aj uzávery na hrdlách fliaš s alkoholom,“ opisuje prijímané opatrenia COOP Jednota Slovensko.
Čo sa týka drogérie, marketingová manažérka dm drogerie markt Nicol Noseková približuje, že medzi tovary, ktoré sú dlhodobo predmetom krádeží, patria produkty s vyššou predajnou cenou, ako sú vône, dekoratívna kozmetika, niektoré výrobky pleťovej a telovej kozmetiky či pánskej kozmetiky.
Drogéria má preto v predajniach už niekoľko rokov nasadené preventívne opatrenia, a to najmä v podobe elektronickej ochrany tovarov. V prípade potreby ich však zintenzívňuje a nasadzuje aj súkromnú bezpečnostnú službu.
Ako však približuje predseda Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, ktorá združuje predovšetkým veľké zahraničné obchodné reťazce ako sú Billa, Kaufland, Lidl či Tesco, obchodníkmi prijímané opatrenia na posilnenie ochrany tovaru, ale aj samotných objektov, predstavujú pre firmy značnú finančnú záťaž. „Keď k tomu pripočítame odcudzený tovar, hovoríme o záťaži rádovo v státisícoch eur, ktorú musia obchodníci absorbovať,“ vysvetľuje Krajčovič.
Podľa obchodníkov však za rastúcim trendom kradnutia v obchodoch nestojí iba novela trestného zákona. „Dlhodobo na vývoj v rámci drobnej kriminality, ako sú krádeže, vplýva najmä sociálna situácia. Od začiatku inflácie registrujeme postupný nárast krádeží v obchodoch a v poslednom čase aj rast hodnoty tovaru v prepočte na jednu krádež,“ konštatuje Krajčovič. Vyššiu mieru krádeží v regiónoch s dlhodobo vysokou nezamestnanosťou a početnými marginálnymi skupinami obyvateľstva si všíma aj COOP Jednota Slovensko.
Nezaplatenie dane do 20-tisíc eur už nie je trestný čin: Živnostník z Hornej Oravy neplatil tri roky sociálne poistenie a približne dva roky ani odvody zdravotnej poisťovni. Jeho dlh voči štátu sa tak vyšplhal na takmer trinásť tisíc eur. Keďže túto povinnosť obchádzal pravidelne každý mesiac, polícia ho obvinila z pokračovacieho prečinu, a to hneď dvakrát – vlani v decembri pre neplatenie sociálnych odvodov a potom ešte aj v apríli pre nezaplatené zdravotné poistenie. Dnes to už neplatí, živnostníka prestali trestne stíhať. Prokurátorka z okresnej prokuratúry v Námestove mu už ôsmeho augusta tohto roka obvinenie zrušila.
Rovnaký osud postihol aj prípad podnikateľa z okresu Poltár, ktorý zas štyri roky neplatil dane. Túto povinnosti si nesplnil v období od roku 2018 až do roku 2022, jeho dlh presiahol sumu 10-tisíc eur. Aj u neho prokurátor stíhanie zastavil.
V oboch kauzách je dôvod rovnaký: po zmene trestných kódexov zanikla trestnosť činu, ktorý im pôvodne pripisovali. „Vzhľadom na to, že obvinenému sa kladie za vinu nezaplatenie poistného na sociálne poistenie vo výške 10 036,41 eur a na zdravotné poistenie vo výške 2 673,79 eur, je zrejmé, že tieto sumy ani po ich sčítaní nedosahujú ani hranicu, kde začína väčšia škoda,“ vysvetlila prokurátorka z Námestova. Prokurátor z Lučenca zasa konštatuje, že skutok síce v čase spáchania niesol znaky trestnosti, nadobudnutím novely trestného zákona však jeho trestnosť zanikla. Bližšie sa tejto téme venovala kolegyňa Annamária Dömeová.
Chýbalo málo a Slováci mohli platiť kartou v každom obchode: Legislatívny balík kabinetu Roberta Fica, ktorý cez rad zvýšených daní prinesie v budúcom roku masívne zdražovanie, má za cieľ dostať väčší objem peňazí do bezhotovostného styku. Chce tak obmedziť daňové úniky a zároveň vyberať cez novú transakčnú daň ďalšie peniaze do štátnej kasy.
Jedným z nástrojov, vďaka ktorému sa tak malo udiať, mala byť nová povinnosť pre obchodníkov – zákazníkom mali umožniť platiť bezhotovostne. Na pondelkovom zasadnutí výboru pre financie však minister financií Ladislav Kamenický vyhlásil, že ju zo zákona o dani z finančných transakcií odstránia.
Spomínaná novinka o bezhotovostných platbách sa mala týkať podnikateľov, ktorí už doposiaľ mali podľa zákona povinnosť evidovať tržby v systéme eKasa. Už kvôli tomu museli mnohí z nich pred pár rokmi modernizovať svoje registračné pokladne. Voľba platobnej metódy – platobná karta, prevod cez internet banking, platba cez QR kód či iný spôsob – mala byť na samotnom podnikateľovi.
Za nesplnenie povinnosti mala firmám hroziť pokuta v základnej výške od 50 do 330 eur, pričom by sa bol uplatňoval takzvaný inštitút druhej šance, čo v praxi znamená, že pri zistenom prvom porušení podnikateľ nemal byť sankcionovaný. Pri každom ďalšom porušení by však už pokutu dostal. Viac si môžete prečítať v článku Lukáša Kosna.
Číslo týždňa
Prvý októbrový deň si pripomíname Medzinárodný deň kávy. Štatistický úrad pri tejto príležitosti informoval, že medziročne spotreba kávy vzrástla až o vyše 22 percent, teda o 600 gramov. Obyvateľ Slovenska v roku 2023 skonzumoval v priemere 3,3 kilogramu kávy.
Obrázok týždňa
Vizualizácia znázorňuje množstvo cukru v obľúbených nápojoch, ktoré sú populárne (aj) v Amerike.
Graf týždňa
V roku 2022 sa v Európskej únii vyhodilo približne 132 kilogramov potravín na obyvateľa. Celkovo sa vyprodukovalo 59,2 milióna ton potravinového odpadu, informuje Eurostat.
Zahraničie
Česká ekonomika v druhom štvrťroku rástla: Česká ekonomika v druhom kvartáli medziročne vzrástla o 0,6 percenta. Štatistický úrad tak potvrdil svoj predchádzajúci odhad a naviac mierne vylepšil medzikvartálny rast českej ekonomiky. V porovnaní s prvým polrokom tohto roka bol hrubý domáci produkt nakoniec vyšší o 0,4 percenta, píše portál idnes.cz.
„V druhom štvrťroku tohto roka vzrástli medziročne výdaje domácností o 1,7 percenta, ich príjmy stúpli o 0,4 percenta,“ povedal riaditeľ odboru národných účtov českého štatistického úradu Vladimír Kermiet.
Miera zisku nefinančných podnikov činila 46,5 percenta, čo je o 0,6 percentuálneho bodu menej než pred rokom. Medzikvartálne ide o nárast o dve desatiny percentuálneho bodu.
Ceny v britských obchodoch prudko klesli: Ceny v britských obchodoch zaznamenali pokles aj v septembri, druhý mesiac po sebe. Tempo poklesu sa navyše zrýchlilo a bolo najprudšie za viac než tri roky. Uviedlo to v utorok Konzorcium britského obchodu (BRC). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ceny v obchodoch sa v septembri znížili medziročne o 0,6 percenta po augustovom poklese o 0,3 percenta. Rozsah septembrového poklesu cien bol pritom najvýraznejší od augusta 2021. Podpísali sa pod to ceny nepotravinových produktov, ktoré klesli o 2,1 percenta, zatiaľ čo v auguste ich pokles dosiahol 1,5 percenta.
Vývoj cien nepotravinových výrobkov tak kompenzoval rast cien potravín, ktorý sa v porovnaní s vývojom v auguste ešte zrýchlil. Zatiaľ čo v auguste ceny potravín vzrástli o dve percentá, v septembri rast predstavoval 2,3 percenta. Šéfka BRC Helen Dickinsonová pripísala zrýchlenie rastu cien potravín čiastočne slabej žatve v kľúčových regiónoch, čo viedlo k zvýšeniu cien cukru a jedlého oleja.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO