Obce deptá úradnícky „kolotoč“. Už siahajú po peniazoch, no odrazu sa ocitnú na začiatku

„Výzva sa vyhlási v hodine dvanástej a ešte sa napokon aj tak mení,“ upozornil starosta hornonitrianskej obce Bystričany Filip Lukáč. Neraz tak hotový projekt smeruje do „zásuvky“. A nielenže viaže peniaze z napätých obecných rozpočtov, ale keď sa výzva obnoví, stáva sa, že samosprávy musia investovať ďalšie zdroje.

Certifikát, ktorý je nevyhnutný napríklad pri obnove verejných budov, zdražel z 500 či 600 eur zhruba na 1500 eur, dodal Lukáč. Odborníci pri takejto organizácii výziev skrátka nestíhajú reagovať na dopyt, vysvetlil Ladislav Balog z projektantskej kancelárie Beeli. Predstavitelia úradov namietajú, že s potenciálnymi prijímateľmi financií priebežne komunikujú.

3 prúdy

Renovácie škôl či iných verejných budov a iné investičné výdavky, zďaleka nielen samosprávy, kryjú takmer výlučne z peňazí Európskej únie. Bežné príspevky od štátu zväčša stačia len na nevyhnutný chod.

Situáciu v čerpaní európskych peňazí však komplikuje, že prúdia na Slovensko tromi „kanálmi“.

Ešte stále sa dočerpávajú eurofondy z programovacieho obdobia 2014 až 2020, medzičasom sa spúšťajú výzvy z aktuálneho eurofondového cyklu (roky 2021 až 2027) a do toho pribudol takzvaný Plán obnovy ako reakcia na hospodársky kolaps vyvolaný pandémiou koronavírusu.

Aby to nebolo príliš „jednoduché“

Spomínané tri prúdy európskych peňazí sa navyše ďalej „riedia“. Napríklad ministerstvo investícií (bolo vytvorené za čias vlády Igora Matoviča pre Veroniku Remišovú a po nástupe Roberta Fica si MIRRI osvojil Richard Raši) na dvakrát vyhlasovalo výzvu na obnovu základných škôl, ktoré prevádzkujú obce a mestá.

Zajímavost : História sa opakuje. Petícia za odstup Šimkovičovej má už 100-tisíc podpisov, predošlá nazbierala ešte viac

Na zatepľovanie súkromných domov či výmenu okien „tečú“ peniaze cez Slovenskú agentúru životného prostredia a projekt, o ktorom hovoril starosta Bystričian, zastrešuje Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA).

15-tisíc v zásuvke

Bystričany s približne 1800 obyvateľmi sa cez agentúru SIEA chystajú zrekonštruovať základnú školu. Okrem zateplenia by výrazné úspory pri vykurovaní malo priniet aj tepelné čerpadlo poháňané plynom.

Len samotný projekt si vyžiadal 15-tisíc až 16-tisíc eur, odhadol pre aktuality.sk starosta Lukáč.

Výzva bola podľa neho dosť náročná. Obec musela dať vypracovať nielen posudok toho, koľko energie budova spotrebuje po renovácii, ale predkladala aj posudok toho, koľko sa na vykurovanie minie v súčasnosti.

„Potreba energetického certifikátu súčasného stavu tu je prvýkrát,“ tvrdí starosta. Viedlo to pdoľa neho k enormnému tlaku na energetických audítorov. „Týmto sa výzva skomplikovala. Ak by obec nemala projektovú dokumentáciu spracovanú už z minulosti, nestihla by prvé kolo výzvy,“ dodal.

2fotky v galérii Obec Bystričany Zdroj: Aktuality

Nával

Prísne požiadavky zvyšujú tlak na odborníkov, ktorí majú oprávnenie vystaviť certifikát o energetickej úspore či vzduchotechnike.

„Mnohí energetici a iní špecialisti sú aktuálne vyťažení posudzovaním rodinných domov pre už štvrté kolo výzvy Obnov dom. Aj to môže súvisieť s aktuálnym nedostatkom ich kapacít,“ zhrnul Balog z projektantskej kanceárie Beeli. Ľudí oprávnených udeľovať tieto certifikáty je podľa neho na Slovensku len niekoľko stoviek a nestíhajú reagovať na veľký dopyt po ich službách. Zámer samotnej výzvy hodnotil pozitívne. Umožňovala žiadať dotáciu na zlepšenie

Zajímavost : Bezbariérovosť pri cestovaní nie je samozrejmosťou. Ako lietajú zdravotne znevýhodnení?

kvality vnútorného prostredia. Samosprávy si teda mohli nechať financovať aj úpravu

interiérov škôl, vnútorné nášľapné vrstvy, dvere, novú vzduchotechniku a podobne,“ priblížil.

V prípade Bystričian sa však ďalšia komplikácia vynorila skrz staršiu renováciu. „Budova našej základnej školy prešla pred 15 rokmi čiastočnou rekonštrukciou,“ poznamenal starosta Lukáč. Zasiahlo to do výpočtov úspory primárnej energie. „Primárna spotreba energie nebola taká ako pri budove, ktorá by bola v pôvodnom stave,“ pridal starosta. Privítal by, aby pre takéto prípady existoval špeciálny „benchmark“.

Desiatky miliónov eur

Agentúra SIEA tvrdí, že výzvu pripravovala niekoľko mesiacov a to v spolupráci s potenciálnymi žiadateľmi. „Primárne je podpora zameraná na verejné administratívne budovy a budovy škôl a školských zariadení,“ píše sa na internetovej stránke agentúry.

Aj preto bola pre školu v Bystričanoch vhodnejšia, než spomínaná výzva ministerstva MIRRI. „Výzva z Mirri bola nastavená v prípade možnosti rekonštrukcie budov tak, že tieto sa mohli realizovať iba v oblastiach s marginalizovanými rómskymi komunitami,“ načrtol Lukáč.

Celkovo by sa cez SIEA mali rozdeliť desiatky miliónov eur.

Len pre extrémne pripravených

Starosta Bystričian je však z celkového nastavenia čerpania eurofondov roztrpčený. Na jednej strane treba infraštruktúru obcí a miest zásadne modernizovať, na strane druhej zaznievajú ponosy, že sa samosprávy nie sú schopné vyčlenené peniaze vyčerpať.

„Jednoducho máme obrovský investičný dlh v infraštruktúre obcí, miest alebo iných častiach samospráv. Ak počúvame z médií, koľko peňazí nie sme schopní vyčerpať, koľko budeme vracať tak tomu skoro nerozumiem,“ poukázal na paradox.

Zajímavost : Dáta hovoria jasne. Slováci sú spomedzi krajín V4 najľahšími obeťami konšpirácií

Zásadne by podľa neho pomohlo, keby obce dostávali finančné zdroje aj na projektovú dokumentáciu. Obce by mali pripravené projekty, ktoré by sa už len modifikovali do podoby potrieb výzvy.

„Výrazne by tak stúplo čerpanie respektíve pripravenosť samospráv. Pri dnešnom nedostatočnom financovaní samospráv majú obce problém, aby si zaplatili kvalitnú projektovú dokumentáciu. Častokrát si môžu dovoliť riešiť iba jeden projekt, hoci by potrebovali zlepšovať aj viacero oblastí v obci,“ utavrel Lukáč.

Žiadna revolúcia zameraná na zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov však podľa dostupných informácii na obzore nie je.