Obchody čaká po účtoch ďalšia povinnosť. Zákazníci ju ale majú právo nepoužiť

Na podnikateľov a obchodníkov štát v uplynulých rokoch vyťahuje nové a nové povinnosti v oblasti evidencie platieb a realizovaných úhrad.

V roku 2019 to bol projekt eKasa – online napojenie všetkých elektronických registračných pokladníc na systémy finančnej správy. Od apríla pribudla povinnosť mať bankový účet na účely platenia novej transakčnej dane

Do tretice, už od minulej jesene hovorí minister financií Ladislav Kamenický o povinnosti prijímať bezhotovostné platby. Cieľ je evidentný – priznávanie tržieb a čo najviac peňazí z tržieb prehnať cez účty podnikateľov zaťažené transakčnou daňou.

Obchodníci sú tak nútení využívať konkrétne typy produktov a poskytovať určité služby, ktoré by si inak sami nevybrali. Právnika sme sa pýtali, či sú takéto povinnosti právne v poriadku. Pri transakčnej dani zas štát nechal výber dane na banky. Vybrané finančné domy otvorene priznávajú, že kvôli novej dani museli investovať do svojich IT systémov a prehodiť na druhú koľaj iné projekty.

QR platby chcú testovať už koncom roka

Prijímanie bezhotovostných platieb minister financií presadzuje cez takzvané QR platby. „Bude to malá revolúcia z hľadiska platieb na Slovensku, ak sa to celé podarí,“ vyhlásil.

Skúšobná prevádzka by mohla bežať od 1. novembra do 31. marca. Termín súvisí s povinnosťou bánk podporovať takzvané okamžité platby.

„Potom by sme to chceli urobiť už povinne. Myslím si, že to bude mať veľký pozitívny vplyv hlavne na tých, na koho vplýva transakčná daň,“ dodal Kamenický. Povinnosť sa má týkať všetkých predávajúcich – aj na trhoviskách so zeleninou či kvetinami.

Výhodu vidí v tom, že predajcovia sa vyhnú poplatku za spracovanie platieb platobnými kartami. Treba však podotknúť, že podmienkou by bol smartfón na zoskenovanie QR kódu či internetové pripojenie.

„Rokujeme, aby aj banky boli ústretové a poplatky sa nepreniesli do bánk. Robíme všetko pre to, aby to bolo tak výhodné, že obchodník bude podporovať QR platbu,“ vyhlásil minister.

Povinnosť pre predajcu, možnosť pre zákazníka

Právnik Michal Dolňan, ktorý pôsobí aj v strane Demokrati, konštatuje, že štát má právo od obchodníkov požadovať, aby prijímali bezhotovostné platby cez QR platby alebo inou formou. No len za určitých podmienok:

• zákazník má aj alternatívu zaplatiť v hotovosti,
• podnikateľ nie je nútený vylúčiť hotovosť, ale len rozšíriť platobné možnosti,
• ide o technologický štandard, ktorý zlepšuje transparentnosť a znižuje náklady štátu na správu daní.

„Takéto pravidlo je v súlade s právom EÚ aj s ústavou SR, ak je vyvážené, technologicky neutrálne a nebráni iným platobným spôsobom,“ podmieňuje.

Samotný Kamenický hovorí, že ako strana Smer presadzujú právo na hotovosť. Hlasovali zaň aj pred voľbami a návrh sa tak dostal do ústavy. „To bude stále platiť. Ako zákazník, keď budete mať obavu akúkoľvek – budeme sa snažiť samozrejme vysvetľovať, že nie je dôvod na obavy – viete použiť hotovosť. Je to vaše výsostné právo si vybrať, ako chcete zaplatiť,“ potvrdil minister.

Dolňan ale podotýka, že ani právo na hotovosť nie je absolútne. Zákon totiž môže v primeranom rozsahu a z odôvodniteľných dôvodov upraviť spôsob vykonávania platieb pri podnikaní, podnikateľ môže určiť aj iný spôsob platby a i samotný limit na hotovostné platby 15-tisíc eur je určený ako primeraná hranica v súlade s európskymi odporúčaniami.

Čakali 190-tisíc nových účtov

Pozrime sa aj na povinné „transakčné účty“, ktoré prišli spolu s daňou z finančných transakcií. Pri schvaľovaní pôvodnej verzie zákona štát odhadol, že povinnosť otvorenia bankového účtu by sa mala dotknúť približne 190-tisíc subjektov – ktoré predtým nemali podnikateľský účet v banke na Slovensku. Samotné platenie dane sa mala týkať 700-tisíc subjektov.

Dolňan popisuje, že požiadavka je legislatívne odôvodniteľná ako súčasť fiškálnej politiky štátu. „Z hľadiska verejného práva má zákonodarca právomoc stanoviť pravidlá pre podnikateľské prostredie vrátane daňovej evidencie a kontroly finančných tokov, ktoré sú kľúčové pri výbere daní a v boji proti daňovým únikom,“ vysvetlil.

Problém nevidí ani v tom, že zákon ukladá povinnosť len fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, a už nehovorí o právnických osobách. Diskriminácia to z jeho pohľadu nie je, ak na to existuje racionálne a objektívne odôvodnenie. „V tomto prípade ide o zabezpečenie transparentnosti podnikateľských príjmov,“ dodal.

Rozpor nenašiel ani v práve na slobodné podnikanie, pretože štát len upravuje formu, akou sa majú evidovať podnikateľské príjmy a výdavky. Takisto v EÚ je bežné podporovať bezhotovostné platby ako transparentné a bezpečné.

Akýkoľvek typ účtu by bol komplikáciou

Okrem toho štát v legislatíve neurčil, aké produkty alebo banky majú podnikatelia využívať. „Za takýto účet je možné považovať v podstate akýkoľvek platobný účet založený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na Slovensku, ale aj v zahraničí,“ priblížil daňový poradca zo Slovenskej komory daňových poradcov Robert Kalmár.

Priamo finančná správa 18. marca napísala: „Výber [bankového účtu] je v kompetencii jednotlivých bánk po dohode s podnikateľom. Dôležité je, aby banka vedela, že účet vedený pre podnikateľa je transakčným účtom.“

Čiže ak by to umožnili priamo obchodné podmienky bánk, podnikatelia by mohli za transakčný účet označiť aj svoj bežný platobný účet. To by však podľa poradcu Kalmára pravdepodobne znamenalo, že podnikateľ by si musel vypočítať a odvádzať daň sám. Rovnako, ako keby si zvolil účet v cudzine.

Dôvodom je, že banka by nevedela rozlíšiť súkromné a podnikateľské platby. „Pokiaľ by neprišla s technickým riešením, ktoré môže byť zložité a zaťažujúce banku neprimerane vysokými nákladmi na úpravu systémov,“ poznamenal Kalmár.

Banky teda nedovoľovali označiť osobné účty ako „transakčné“. Pred začiatkom uplatňovania novej dane prišli s akciovými ponukami, aby si udržali súčasných alebo získali nových klientov. Ponúkali účet na podnikanie zadarmo a objavila sa aj výhoda, že banka preplatí živnostníkom transakčnú daň z bezhotovostných platieb za rok 2025 do výšky 5 000 eur mesačne.

Záťaž pre banky

Samotná daň z finančných transakcií znamenala bremeno pre banky nielen preto, že ju platia pri svojich úhradách faktúr či miezd zamestnancom. Štát im dal na plecia technické zabezpečenie výberu dane – výpočet, zrazenie a odvádzanie dane za ich klientov, posielanie oznámení o výške danie a evidenciu záznamov. Kvôli tomu sa nevyhli úpravám a investíciám do svojich systémov. Podľa zdroja celý bankový sektor to mohlo stáť rádovo milióny eur.

VÚB banka konkrétne popísala, že menila aj klientske výpisy či všeobecné obchodné podmienky. Snažila sa súčasne zjednodušiť procesy pre prípady, keď má podnikateľ zo zákona nahlasovaciu povinnosť.

Tatra banka zavádzanie transakčnej dane označila za „intenzívny projekt väčšieho rozsahu s komplexnou technickou implementáciou vo veľmi krátkom čase“. Presné náklady by bolo podľa nej „ťažké vyčísliť“, ale malo ísť o „značné prostriedky“.

O „veľkých nákladoch“ hovorí aj Slovenská sporiteľňa. Navyše to ovplyvnilo aj jej ponuku služieb. „Museli sme posunúť niektoré naše plánované aktivity a vylepšenia pre klientov,“ konštatovala.

Podobne Fio banka potvrdila, že kvôli transakčnej dani musela utlmiť z časových dôvodov iné projekty.

Podnikatelia investovali už pri eKase

Spomeňme si ešte na projekt eKasy z roku 2019, vďaka ktorej dostáva finančná správa informáciu o každom nákupe okamžite a každý vydaný doklad sa eviduje na centrálnom úložisku daniarov. Štát tak chcel znížiť daňovú medzeru na výbere DPH v sektoroch ubytovacích služieb či reštaurácií (HORECA).

Podnikatelia si vtedy museli upraviť aktuálne používanú pokladnicu – ak spĺňala stanovené kritériá – alebo si kúpiť celkom nové zariadenie s certifikáciou. Alternatívou bola ešte internetová aplikácia, ktorú neskôr nahradil softvér VRP 2.

Odhad hovoril, že povinnosť zasiahla približne 123-tisíc podnikateľov, ktorí používali klasické elektronické registračné pokladnice a prípadne aj zhruba 23-tisíc podnikateľov, ktorí používali virtuálne registračné pokladnice a prešli by na online registračnú pokladnicu.

Jednorazové investičné náklady na zavedenie eKasy pre podnikateľov mali podľa štátu vyjsť na 28 miliónov eur. Vychádzal z toho, že 80 percent pokladníc na trhu sa dalo upraviť pomocou doplnkového hardvéru a aktualizácie softvéru. Celkový náklad úpravy pokladnice, vrátane zavedenia chráneného dátového úložiska, predpokladal vo výške 80 eur.

Zvyšná pätina by potrebovala novú pokladnicu s priemernou cenou 280 eur. Prevádzky tiež potrebovali mať internetové pripojenie, aby mohli dáta posielať na finančnú správu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO