Podmienky jazdy vozidlom v chránených územiach sa upravia. Poslanci schválili novelu, ktorú kritizuje PS aj ochrancovia

Novelou sa majú odstrániť “neprimerane prísne a obmedzujúce zákazy” pre obyvateľov, odbremeniť orgány štátnej správy od zbytočnej administratívnej záťaže, ako aj posilniť práva vlastníkov nehnuteľností v chránených územiach.

Územie s druhým stupňom ochrany

Jazda alebo státie s motorovým vozidlom v území, kde platí druhý stupeň ochrany, aj na účelovej ceste a na existujúcej prístupovej poľnej ceste má zabezpečiť a zjednodušiť prístup k chatovým osadám, lazom a ku kopaniciam, ako aj sprístupniť územia v súvislosti s výkonom rybárskeho práva či včelárstva.

Na území s druhým stupňom ochrany nebude zakázané jazdiť na bicykli, trojkolke, kolobežke alebo samovyvažovacom vozidle.

Výnimka zo zákazu vjazdu a státia s motorovým vozidlom pre vlastníkov, správcov, užívateľov pozemkov alebo správcu vodného toku sa bude vzťahovať aj na príjazd k takémuto pozemku cez iné pozemky.

Výnimka pre zamestnancov a dobrovoľníkov

Zamestnanci orgánov ochrany prírody budú môcť pri výkone štátneho dozoru alebo pri plnení ďalších povinností jazdiť alebo stáť s motorovým vozidlom v chránených územiach. Pohybovať sa budú môcť aj mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce v chránených územiach od tretieho stupňa ochrany.

Upraví sa aj územná pôsobnosť dobrovoľných členov stráže prírody. Územná kompetencia dobrovoľnej stráže prírody sa stanoví na pozemky v ich vlastníctve, správe, nájme alebo v obhospodarovaní alebo na iné pozemky po písomnej dohode.

Ďalšie pozmeňujúce zákony

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa zmení postavenie občianskych združení v správnom konaní. Poslanci SNS tak chcú zamedziť tomu, aby účelovo založené občianske združenia využívali správne konania na obštrukcie. Po novom občianske združenia nebudú účastníkmi konania, ale tzv. zúčastnenými osobami. Poslanci tvrdia, že správnu žalobu môže podať aj “zúčastnená osoba”.

Ďalším pozmeňujúcim návrhom parlament upravil zákon o odpadoch. Vďaka nemu sa odsúva povinnosť obcí skládkovať výstup z úpravy zmesového odpadu, ktorý spĺňa parameter biologickej stability, na 1. január 2027.

PS novelu kritizuje, podpis stiahol aj Huliak

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje prijatie novely zákona o ochrane prírody. Poslanci Hlasu-SD v Národnej rade (NR) SR podľa PS zároveň k novele pridali nesúvisiaci pozmeňujúci návrh.

“Novela zákona o ochrane prírody z SNS je ďalším, veľmi vážnym krokom v systematickom ničení nášho životného prostredia. Namiesto reakcie na argumenty opozície, odpor verejnosti a odborných organizácií si koalícia riešila vnútorné spory. Svoj podpis stiahol aj hlavný navrhovateľ Rudolf Huliak. Na poslednú chvíľu predložené pozmeňujúce návrhy s ním vraj nikto nekonzultoval,” uviedla poslankyňa Tamara Stohlová (PS).

V prírode po prijatí zákona bude podľa Stohlovej viac áut, ale aj nelegálnej činnosti ako pytliactvo, jazdy štvorkoliek po lesoch či nelegálna ťažba. Vyhlásila, že sa zvýši aj množstvo developerských projektov.

Hnutie kritizovalo aj pozmeňujúci návrh, na základe neho bude úprava zmesového komunálneho odpadu dobrovoľná. “Týmto krokom koalícia legalizuje ďalšie poškodzovanie životného prostredia a verejného zdravia. Navyše, prehlbuje potenciálne škody, ktoré Slovensku vzniknú vyrubením pokuty po prehratom súdnom spore s EÚ – a je jasné, že ho prehráme. Už v roku 2021 začala Európska komisia voči SR právne konanie za porušenie smernice o skládkach. A v tom porušovaní chce koalícia vedome pokračovať,” upozornil poslanec NR SR Michal Sabo (PS).

My sme les: Rana pre prírodu

Schválená novela zákona o ochrane prírody a krajiny bude veľkou ranou pre prírodu. Vydláždi tiež cestu k nekontrolovaným aktivitám, ktoré môžu mať v prírode trvalé následky. Uviedol to Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Považuje za sklamanie, že poslanci nevypočuli hlas verejnosti.

“Činnosti alebo zásahy do prírody získajú súhlas orgánu ochrany prírody, aj keď sa úrad nevyjadrí alebo úradník zmešká termín. Stavby hotelov, chát, ťažby v lesoch sa budú dať uskutočniť bez vydaného úradného súhlasu, dokonca aj v chránených územiach,” tvrdí Kuchta. Toto je podľa neho v rozpore s právom Európskej únie, a to napríklad smernicou o biotopoch alebo smernicou o vode.

“Je možné, že kým bude zákon čo len krátky čas platný a vláda ho pod tlakom EÚ neskôr zmení, podarí sa schváliť kontroverzné developerské projekty v chránených územiach. Zákon nadobúda účinnosť k 1. januáru 2025,” domnieva sa Kuchta. Dodal, že novela odoberá práva aj environmentálnym organizáciám byť účastníkmi konaní.

Environmentalista poukazuje na to, že novela rozširuje možnosti vjazdu autami a motorkami do druhého stupňa ochrany a aj chránených území. “Takisto defacto ruší dobrovoľnú stráž prírody. Dobrovoľní strážcovia už nebudú môcť kontrolovať a legálne dokumentovať priestupky a trestné činy v chránených územiach a voľnej krajine,” skonštatoval.

Iniciatíva očakáva zvýšenie priestupkov a trestnej činnosti v prírode, pretože táto činnosť bude podľa nej slabšie kontrolovaná. Profesionálnych strážcov prírody podľa Kuchtu zamestnáva štát približne 100, dobrovoľných strážcov bolo 800.

“Zákon kompletne obišiel štandardný pripomienkovací proces, neprebehlo ani pripomienkovanie rezortmi. Pri tak zásadnej legislatíve to považujeme za hrubé obchádzanie princípov právneho štátu a maximálne nezodpovedné konanie,” skritizoval environmentalista.

Pozrite si reportáž o zákone o ochrane prírody zo 17. júna:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO