Poručíme vetru, dažďu a podielu žien v inžinierstve a matematike (názor Róberta Chovanculiaka)

Prečítajte si tiež:

Na základe týchto a ďalších rozdielov v postavení, zastúpení a odmeňovaní mužov a žien na trhu práce Brusel tvrdí, že existuje potenciál na zvýšenie HDP na obyvateľa v EÚ o šesť až deväť percent do roku 2050. Pre Slovensko má byť tento potenciál až 20 percent.

Ponechajme nateraz bokom až absurdnú výšku tohto čísla. Určite však pôsobí ako veľké lákadlo, ktoré bude motivovať komisiu, aby prichádzala s novými smernicami. Agenda nízkeho podielu žien v odboroch STEM vychádza z predpokladu, že v spoločnosti existujú závažné inštitucionálne a kultúrne prekážky, ktoré bránia ženám vo výbere tohto kariérneho smeru.

To však odporuje veľkej časti ekonomického, psychologického, evolučného a neurovedeckého výskumu. Dôkazy z týchto disciplín skôr poukazujú, že rodové rozdiely v záujme o STEM odbory sú do značnej miery formované inými faktormi ako je diskriminácia, či stereotypy.

Záujmy, preferencie a priority

Napriek tomu, že v minulosti aj v západnom svete určite existovala diskriminácia žien v určitých odboroch a sektoroch, dnešné dáta a štúdie túto interpretáciu odmietajú. Nedávna meta-štúdia sa pozrela na výskum za posledných 44 rokov v oblasti diskriminácie žien pri zamestnávaní v typicky mužských povolaniach.

Jej výsledky hovoria o tom, že posledné dekády výrazne klesala, až prakticky vymizla. Čo však podľa prieskumu medzi akademikmi aj laikmi ostalo, sú stereotypy o domnelých stereotypoch zamestnávateľov voči ženám. Obe skupiny stále nadhodnocujú vplyv diskriminácie na trhu práce oproti realite.

Na to môže kritik zareagovať, že negatívny vplyv diskriminácie voči ženám začína už skôr. Ešte predtým ako si vôbec začínajú vyberať povolanie. V tejto oblasti je hlavným a najrobustnejším psychologickým poznatkom rozdielnosť záujmov, profesijných preferencií a životných priorít medzi mužmi a ženami.

Prečítajte si tiež:

Rozdiely v ich záujmoch sa potvrdzujú od začiatku ich skúmania opakovane a v prakticky vo všetkých krajinách sveta. Muži sa zaujímajú viac o veci (objekty, stroje, abstraktné systémy) a ženy o ľudí (vzťahy, pocity, starostlivosť).

Toto je jeden z najrobustnejších poznatkov v psychologických vedách, ktorý je univerzálne platný pre všetky kultúry na svete. A tento rozdiel je pomerne výrazný. Ak vyberiete náhodného muža, je 75-percentná pravdepodobnosť, že bude viac orientovaný na veci.

Ak vyberiete ženu, s rovnakou pravdepodobnosťou bude viac orientovaná na ľudí. Tento rozdiel v záujmoch je príčinou, ktorá následne formuje aj rozdiely v profesijných preferenciách. Muži tiahnu k povolaniam, ktoré sú spojené s vecami, a ženy k povolaniam, ktoré sú spojené s ľuďmi. Výskum našiel rozdiely aj v životných prioritách. Muži prikladajú väčšiu dôležitosť kariére, ženy viac work-life balansu.

Paradox rovnostárskych spoločností

Tu by mohol kritik znova podotknúť, že aj tieto univerzálne a dlhodobé rozdiely v záujmoch sú samy o sebe výsledkom kultúrnych a socializačných faktorov. A v minulosti to tak určite bolo.

V prvej polovici 20. storočia pred vlnami feministických hnutí naozaj existovali inštitucionálne a aj kultúrne prekážky, ktoré držali ženy mimo časti ekonomiky a vzdelávania, a tým limitovali ich potenciál a existoval priestor pre zrovnoprávňovanie. A ten vo veľkej časti sveta aj nastal.

Prečítajte si tiež:

Univerzity sa otvorili ženám a tie sú dnes na nich úspešnejšie ako muži. Tvoria tam väčšinu. Ženy sa tiež stali kariérne úspešnými v mnohých prestížnych odboroch a sektoroch, kde predtým dominovali muži. Podiel žien v týchto odboroch za posledného pol storočia dramaticky narástol.

Ide však znova predovšetkým o odbory, ktoré sú skôr zamerané na živé bytosti (medicína, veterinárna medicína, právo) než o odbory zamerané na veci (IT, strojárstvo, matematika). Tento rozdiel je vysledovateľný a rovnaký prakticky v každej jednej krajine na svete bez ohľadu na kultúru a históriu. To je robustnosť výsledkov, ktorá je psychologických vedách absolútne nevídaná.

Prečítajte si tiež: