Pozrime sa na to: Štát zruší dávky a ľudia majú ísť pracovať? Hrozia nám rabovačky?
Tento radikálny návrh však vyvoláva množstvo otázok a obáv. Môže štát naozaj zabezpečiť prácu pre všetkých poberateľov dávok kdekoľvek na Slovensku? A čo bude s tými, ktorí prácu odmietnu? Hrozia nám rabovačky, zvýšená kriminalita a ešte väčšia chudoba?
Podľa ministra práce ide o krok, ktorý má motivovať ľudí k tomu, aby si hľadali prácu a nevytvárali záťaž pre sociálny systém. Je však táto predstava v reálnych podmienkach uskutočniteľná? Slovensko čelí vysokému počtu dlhodobo nezamestnaných, mnohí z nich majú za sebou náročné životné situácie, ktoré im komplikujú návrat na pracovný trh. Dokáže štát ponúknuť pracovné miesta nielen v mestách, ale aj v odľahlých regiónoch, kde je nezamestnanosť dlhodobo vysoká a pracovné príležitosti sú minimálne?
Čítajte viac
V politike: Tomáš a Štefunko o konsolidačnom balíčku, konflikte Hlas verzus SNS a sociálnych dávkach
Kto sú poberatelia dávok a prečo si nehľadajú prácu?
Jednou z hlavných otázok je, kto vlastne tvoria skupinu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Títo ľudia často čelia rôznym prekážkam, ktoré im bránia v získaní zamestnania – od nízkeho vzdelania cez nedostatok skúseností až po sociálne problémy, ktoré ich sprevádzajú. Je teda naozaj pravda, že sociálny systém ich demotivuje k práci, alebo sú za tým iné faktory?
Štatistiky hovoria, že na Slovensku je stále viac ako sto tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. Títo ľudia majú rôzne dôvody, prečo si prácu nehľadajú aktívne – niektorí z nich bojujú s exekúciami, zdravotnými problémami, alebo sa starajú o rodinných príslušníkov. Čo teda môže štát urobiť, aby ich podporil v návrate na pracovný trh?
Je štát pripravený zamestnať každého?
Návrh ministra práce, aby si každý našiel prácu, vyvoláva ďalšiu zásadnú otázku: dokáže štát skutočne ponúknuť zamestnanie každému? Reálna situácia na Slovensku je komplikovaná – pracovné miesta sa sústreďujú v mestách a rozvinutejších regiónoch, zatiaľ čo v odľahlých oblastiach ich je minimum. Ľudia z menej rozvinutých regiónov tak často nemajú reálnu možnosť zamestnať sa vo svojom okolí, a presťahovanie alebo každodenné dochádzanie nie je pre mnohých riešením.
Ministerstvo práce ubezpečuje, že pracuje na programoch, ktoré by mali vytvárať nové pracovné príležitosti aj v týchto regiónoch. Otázne však zostáva, či tieto sľuby dokážu naplniť reálne potreby trhu a či sa novovytvorené miesta budú zhodovať so schopnosťami a možnosťami poberateľov dávok.
Čo sa stane, ak ľudia prácu odmietnu?
Jednou z najväčších obáv, ktorú návrh vyvoláva, je, čo sa stane s tými, ktorí prácu odmietnu. Budú nútení žiť bez akéhokoľvek príjmu, čo by mohlo viesť k sociálnemu napätiu, nárastu kriminality a k sociálnym nepokojom, ktoré sme v minulosti už zažili.
V relácii Pozrime sa na to budú o týchto otázkach diskutovať odborníci:
- Zuzana Kusá, sociologička zo Sociologického ústavu SAV
- Viliam Páleník, ekonóm z Ekonomického ústavu SAV
- Jozef Mihál, odborník na sociálnu oblasť a bývalý minister práce
- Martin Halás z Inštitútu sociálnej demokracie
Relácia Pozrime sa na to dnes o 20.00 naživo na TA3 prinesie odpovede na tieto pálčivé otázky.
Sledujte nás a posielajte svoje otázky na [email protected] – zapojte sa do diskusie.
Pozrite si celú upútavku.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO