Prečo sa pápežovi Františkovi nepodarilo ozdraviť vatikánske financie (analýza Financial Times)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Zosnulý pápež František sa popri duchovnom vedení 1,3 miliardy katolíkov na svete potýkal aj so svetskou úlohou: dohľadom nad zložitými a neprehľadnými financiami najmenšej krajiny sveta.

František šokoval mnohých vo finančných inštitúciách Svätej stolice svojím ostro sledovaným bojom proti korupcii, ktorý zahŕňal aj zásah vatikánskej polície v roku 2019 proti vlastným úradníkom mestského štátu v súvislosti s pochybným obchodom s nehnuteľnosťami.

Napriek týmto snahám stojí jeho nástupca pred nepríjemnou finančnou výzvou. Hoci Vatikán generuje príjmy z cestovného ruchu, darov a investícií, hospodári so značným rozpočtovým deficitom a jeho dôchodkový fond čelí priepastnému štrukturálnemu schodku.

Poznačená škandálmi

Keď sa František v roku 2013 ujal funkcie, vatikánske financie boli celé desaťročia sužované katastrofálnymi zmluvami a sťažnosťami na pochybenia. Nikde to nebolo zjavnejšie ako vo Vatikánskej banke Istituto per le Opere di Religione.

Banku založil pápež Pius XII. v roku 1942, aby spravovala vatikánske financie a investície a zabezpečila utajenie počas druhej svetovej vojny. Jej škandály zahŕňali väzby na mafiu a organizovaný zločin, tvrdenia o obchodovaní s nacistickým zlatom a súvislosti so záhadnou smrťou muža známeho ako „Boží bankár“.

František sa ju rozhodol nasmerovať iným smerom, hoci často narážal na tvrdý odpor vatikánskych byrokratov, tradicionalistov a vplyvných osôb v kúrii, ktoré mali zo súčasného stavu prospech. „Odpor voči reformnému programu pápeža Františka bol obrovský, ale veci v banke sa zmenili, pretože sme odporu vzdorovali,“ povedal pre Financial Times prezident Vatikánskej banky Jean-Baptiste de Franssu.

Účty v nej majú katolícke organizácie, ako sú rehoľné rády, charitatívne organizácie a diecézy, ako aj duchovní a zamestnanci cirkvi. Spravuje aktíva klientov v hodnote približne 5,4 miliardy eur a za rok 2023 zaznamenala čistý zisk viac ako 30 miliónov eur. Tento veriteľ vo vlastníctve Vatikánu pôsobí oddelene od Správy dedičstva Apoštolskej stolice, ktorá je de facto štátnym majetkovým fondom Svätej stolice, teda cirkevnej správy.

Františkovo rozporuplné dedičstvo

Tretím pilierom vatikánskych financií je dôchodkový fond Svätej stolice, systém pre vatikánskych zamestnancov založený na dávkach, ktorý mal pred desiatimi rokmi podľa finančných správ, ktoré získala katolícka spravodajská organizácia The Pillar, nefinancované záväzky vo výške takmer 1,5 miliárd eur. Toto číslo sa odvtedy pravdepodobne ešte zvýšilo, uvádza sa v správe.

František zanecháva „rozporuplné dedičstvo“ v oblasti finančnej reformy, povedal redaktor a spoluzakladateľ časopisu The Pillar Ed Condon. „Na inštitucionálnej úrovni odviedol skvelú prácu: Vatikánska banka a Správa dedičstva apoštolskej stolice boli po jeho nástupe synonymom pochybných obchodných praktík a teraz majú čistý účet. Na druhej strane však Vatikán nie je o nič bližšie vyrovnanému rozpočtu. Ba naopak, je od neho oveľa ďalej.“

Azda najznámejší historický škandál sa týka krachu Banco Ambrosiano, najväčšej talianskej súkromnej banky, v ktorej Vatikánska banka vlastnila podiel, v roku 1982. Na čele vatikánskeho veriteľa stál v tom čase americký arcibiskup Paul Marcinkus, ktorého znalosti z oblasti financií pochádzali zo šesťtýždňového zrýchleného kurzu na Harvarde, ktorý absolvoval po vymenovaní v roku 1971.

Marcinkus sa zaplietol do nezákonných obchodov s bankárom napojeným na mafiu a s mocným šéfom Banco Ambrosiano Robertom Calvim. Neskôr vyšlo najavo, že Calvi bol súčasťou systému prania špinavých peňazí prostredníctvom offshorových spoločností, prevodu nezákonných platieb talianskym politickým stranám a financovania tajných obchodov so zbraňami.

Krach Banco Ambrosiano spôsobil vatikánskej banke straty vo výške približne 250 miliónov dolárov. Krátko predtým bolo Calviho telo objavené zavesené na lešení na londýnskom moste Blackfriars Bridge. Vo vreckách mal napchaté tehly a kamene, takmer 7 500 libier v hotovosti a ruky mal zviazané za chrbtom. Jeho smrť bola pôvodne označená za samovraždu, ale taliansky súd neskôr rozhodol, že išlo o vraždu. Nikto za ňu nebol odsúdený.

Cirkev prežije, ak si dá do poriadku peniaze

O tri desaťročia neskôr, keď bol zvolený František, vatikánska banka sa stále zmietala v chaose. V tom roku odstúpili jej riaditeľ a jeho zástupca po zatknutí vysokopostaveného talianskeho duchovného na základe obvinení z korupcie a podvodov. Dozorný orgán Rady Európy pre boj proti praniu špinavých peňazí Moneyval varoval, že banke hrozí zaradenie na čiernu listinu.

František sa rozhodol riešiť jej rozklad a zaviedol profesionálnejší finančný manažment s cieľom obmedziť vplyv duchovných. V roku 2014 bol za prezidenta banky vymenovaný de Franssu, bývalý výkonný riaditeľ spoločnosti Invesco Europe. Banka niekoľko mesiacov predtým zverejnila svoju prvú výročnú správu. Tisíce neaktívnych bankových účtov boli zrušené.

Proces reforiem bol však turbulentný. V roku 2015 bol za hlavného audítora Svätej stolice vymenovaný bývalý predseda talianskej spoločnosti Deloitte Libero Milone. O dva roky neskôr bol však odvolaný po tom, ako si vyžiadal informácie o „stovkách miliónov dolárov“, ktoré držali mimo účtovníctva subjekty prepojené s Vatikánom vo Švajčiarsku.

Milone, ktorý sa súdi o neoprávnené prepustenie, povedal, že obnovenie dôvery katolíkov vo finančnú integritu Vatikánu by bolo rozhodujúce pre zvrátenie poklesu darov. Podľa Vatikánu tieto v rokoch 2015 až 2019 klesli o 23 percent a naďalej klesajú.

„Cirkev prežije len vtedy, ak si dá do poriadku svoje financie,“ povedal. „Svoje financie dajú do poriadku len vtedy, ak darcovia budú veriť, že budú vynaložené na spravodlivé účely, teda správnym spôsobom a v správnej výške.“

Absolútne sklamaný Vatikán

Napriek tomu došlo k pokroku. Keď de Franssu prevzal vedenie Vatikánskej banky, iba jeden medzinárodný veriteľ bol ochotný pôsobiť ako korešpondenčná banka, ktorá v jeho mene poskytuje bankové služby v iných jurisdikciách. „Teraz ich je viac ako 45,“ povedal.

Banka začala právne kroky vo viacerých jurisdikciách proti svojmu bývalému talianskemu správcovi fondu so sídlom v Londýne, ktorý tvrdí, že banka bola defraudovaná v súvislosti s veľkou investíciou do nehnuteľností v Budapešti v roku 2012. Finančník Raffaele Mincione tieto tvrdenia spochybnil a londýnsky Hlavný súd ho zbavil obvinenia z podvodu, hoci sudca konštatoval, že Vatikán má dôvod byť „absolútne sklamaný“.

Vatikánska banka sa v roku 2017 pripojila k iniciatíve EÚ pre cezhraničné platby Jednotná oblasť platieb v eurách. O štyri roky neskôr získala najvyššie možné hodnotenie Moneyval za boj proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. Krátko nato František nariadil, že všetky aktíva spravované pre inštitúcie Svätej stolice musia byť pod dohľadom banky.

Vatikánske orgány upozornili na podozrivé aktivity, ktoré viedli k odhaleniu škandálu okolo developerského projektu na londýnskej Sloane Avenue, do ktorého Vatikán investoval od roku 2014, čo nakoniec viedlo k stratám pre Svätú stolicu vo výške 200 miliónov eur.

V roku 2019 boli kardináli ohromení, keď vatikánska polícia v súvislosti s touto investíciou vykonala raziu na Štátnom sekretariáte, ktorý je ústredným úradom mestského štátu. Vyšetrovanie viedlo k odsúdeniu kedysi vplyvného kardinála Giovanniho Angela Becciua vo viacerých bodoch obžaloby zo sprenevery a podvodu.

Kotol odpečatený zvnútra

Verejný prístup – František povedal, že „toto je prvý raz, keď je kotol odpečatený zvnútra, a nie zvonka“ – bol „pre niektorých vnútorne obrovským šokom“, povedal de Franssu. Následne František zbavil Štátny sekretariát investícií v hodnote stoviek miliónov a namiesto toho jeho finančné aktíva presunul pod kontrolu Správy dedičstva Apoštolskej stolice.

Tá teraz spravuje všetkých päťtisíc nehnuteľností Svätej stolice, väčšinou v Ríme, ale aj nehnuteľnosti vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Švajčiarsku. Prevzala tiež správu fondu známeho ako Petrove groše, ktorý sa skladá z darov od katolíkov z celého sveta.

V roku 2023 predstavoval majetok v jej správe takmer tri miliardy eur. Zahŕňalo to hnuteľné aktíva – väčšinou krátkodobé dlhopisy a hotovosť – a nehnuteľnosti, z ktorých len 30 percent bolo prenajatých za účelom zisku. Správa dedičstva zaznamenala v roku 2023 zisk vo výške 46 miliónov eur. Rok predtým to bolo 38 miliónov eur.

Väčšina príjmov Vatikánu pochádza z nehnuteľností a katolíckych univerzít, škôl a nemocníc. Tie podľa vatikánskej ekonomickej rady podľa posledných dostupných údajov spred troch rokov vygenerovali vyše 65 percent príjmov Svätej stolice vo výške 770 miliónov eur. Asi 24 percent pochádzalo z položkových darov – finančných prostriedkov určených na konkrétny účel, a šesť percent z Petrových grošov a zvyšok z vatikánskej banky a cestovného ruchu.

Hrozí kríza likvidity

František zaviedol zníženie platov kardinálov a snažil sa obmedziť ďalšie výdavky. Vatikán podľa denníka The Pillar predal aj niektoré nehnuteľnosti. Finančné výkazy na rok 2023 však ukázali, že prevádzkový deficit Svätej stolice predstavoval 83 miliónov eur. Jej dôchodkový fond v novembri varoval, že v strednodobom horizonte nebude schopný plniť svoje záväzky.

Konkláve, na ktorom sa má zvoliť 267. líder katolíckej cirkvi, sa začne tento týždeň. V závislosti od toho, kto z neho vzíde ako víťaz, financie môžu, ale nemusia zostať hlavnou prioritou, uviedla jedna osoba blízka Vatikánu.

Reformné úsilie pápeža Františka napokon postavilo proti „zakoreneným metodológiám vo Vatikáne“ a „dlhoročným sporom okolo peňazí“, povedal Condon. „Peniaze sú vo Vatikáne moc… a mnohé z nich sú veľmi úzkostlivo strážené.“

Dodal: „Nakoniec pápeža Františka tak trochu presvedčila veľká vatikánska mantra: ‚ale my sme to vždy robili takto‘. A problém je, že spôsob, akým to vždy robili, ich vedie na pokraj vážnej krízy likvidity.“

Na článku spolupracovala Amy Kazminová v Ríme

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO