PRIESKUM: Každý siedmy Slovák si želá byť súčasťou Ruska. Neutralitu za každú cenu podporuje ešte viac ľudí

Zber dát prebehol na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v dňoch 24. až 30. júna 2025.

Podľa výsledkov prieskumu by 14 % opýtaných s pripojením k Rusku vyslovene súhlasilo. Ďalších takmer 18 % túto možnosť pripúšťa. Téma výrazne rezonuje naprieč demografickými skupinami a podľa analytikov odzrkadľuje nielen politické nálady, ale aj sociálne frustrácie.

Neutralita áno, aj keby to bolelo

Významne polarizujúca sa ukázala aj otázka vojenskej neutrality Slovenska. Takmer tretina (32,5 %) respondentov sa postavila rozhodne proti tomu, aby sa krajina stala neutrálnou, ak by to viedlo k zníženiu životnej úrovne. Naopak, približne 15 % bolo za neutralitu bez ohľadu na následky.

„Prieskum nám odhalil, že pokiaľ ide o perspektívne pripojenie Slovenska k Ruskej federácii aj vojenskú neutralitu, odmietavejšie stanovisko má viac mužov ako žien, viac občanov miest oproti vidieku, viac vysokoškolsky vzdelaných oproti respondentom so základným, resp. učňovským vzdelaním a tiež viac nadpriemerne zarábajúcich ako tí s príjmom pod národným priemerom,“ uviedol hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.

Demografické rozdiely

Zaujímavé regionálne rozdiely sa ukázali v Žilinskom kraji. Jeho obyvatelia boli v prieskume najväčšími odporcami myšlienky pripojenia Slovenska k Rusku.

Paradoxne však zároveň najviac podporovali koncept vojenskej neutrality krajiny. Podobne reagovali aj dôchodcovia, ktorí v prieskume vyšli ako najväčší odporcovia pripojenia k Rusku, no zároveň patria spolu s rodičmi na materskej či rodičovskej dovolenke medzi najväčších zástancov neutrality.

Naopak, pripojenie k Rusku najviac pripúšťajú študenti a nezamestnaní. Tieto skupiny podľa analytikov zrejme reflektujú skôr hospodársku neistotu a rozčarovanie z aktuálnej geopolitickej orientácie Slovenska než ideologickú spriaznenosť s Ruskou federáciou.

Politický komentátor Šimon Žďarský, ktorý sa na realizácii prieskumu podieľal, upozorňuje na historické pozadie niektorých postojov. „Na základe tohto výsledku sa dá predpokladať, že v staršej generácii ešte stále zostáva živá spomienka na časy našej blízkosti k Rusku, vrátane vojenského prepadu z roku 1968. Avšak zároveň sa u nich spája slovo neutralita s bezpečnosťou a prosperitou, ktorú – na rozdiel od Československa – zažívali susedia v Rakúsku, či Fíni so svojou vlastnou blízkou politikou k Rusku v časoch studenej vojny,“ uviedol Žďarský.

Pozrite si aj, ako sa Slováci vyjadrili k iným geopolitickým otázkam:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO