Sen o lacnejšom benzíne sa rozplynul. Naplnenie predvolebných sľubov by podľa Roberta Fica bolo pridrahé (ekonomický výber)

„Slováci oddnes zaplatia pri natankovaní plnej nádrže o 20 eur viac ako naši susedia v Poľsku, kde vláda nekompromisne bojuje so zdražovaním,“ hovoril vo videu v dobe, keď stál liter benzínu na Slovensku 1,53 eura.

Za Ficom nezaháľal ani vtedajší predseda Hlasu a súčasný prezident Peter Pellegrini, ktorý sa pre drahé pohonné hmoty obul do vlády v júni 2022 (pozri nižšie).

A teraz sa prenesme späť do súčasnosti. V januári tohto roka začali platiť konsolidačné opatrenia, ktorých súčasťou je aj zvýšenie DPH z minuloročných 20 na 23 percent. Tento fakt spôsobil, že okrem iného skokovo zdraželi aj pohonné hmoty. Situácii neprispieva ani fakt, že spotrebná daň na benzín vo výške 0,514 eura na liter patrí k najvyšším v okolitých krajinách.

Premiér Robert Fico v stredu napriek tomu vylúčil jej zníženie. „Od nás chcete, aby sme konsolidovali, aby sme šetrili a súčasne sa ma pýtate, či nenájdeme 300, 400 alebo 500 miliónov eur, aby sme znižovali spotrebnú daň. Pri konsolidácii takéto kroky nie sú možné,“ dodal predseda vlády.

Priemerná cena 98-oktánového benzínu dosiahla v druhom týždni tohto roka podľa údajov štatistického úradu 1,767 eura za liter a benzín Natural 95 sa na pumpách predával v priemere po 1,563 eura za liter. Obidva druhy benzínu sú tak aktuálne najdrahšie za posledný polrok.

Podľa analytika finančných trhov zo spoločnost XTB Mareka Nemkyho sa rozhodnutie o neznížení spotrebnej dane dalo očakávať, keďže súčasná konsolidácia verejných financií je výrazne zameraná na zvyšovanie príjmov do štátneho rozpočtu.

„Nepovažujem za pravdepodobné, že by sa vláda rozhodla znížiť spotrebnú daň z minerálnych olejov, ktorá v tomto roku predstavuje približne 1,37 miliardy eur, čo zodpovedá približne trom percentám celkových príjmov štátneho rozpočtu,“ vysvetľuje odborník.

Zároveň poukazuje na to, že aktuálna spotreba pohonných hmôt za rok 2023 dosiahla podľa údajov Slovenskej asociácie palivového priemyslu a obchodu približne 1,5 miliardy litrov nafty a 0,7 miliardy litrov benzínu, spolu teda 2,2 miliardy litrov. Ak by sa spotrebná daň znížila o jeden cent na liter, štát by prišiel o približne 27 miliónov eur.

Reťazce sa chopili zníženia DPH na potraviny – ako to zamieša voličskými preferenciami? Od 1. januára 2025 vstúpila na Slovensku do platnosti znížená sadzba DPH, ktorá klesla z 20 na 19 percent pre potraviny a na vybrané základné potraviny z 10 na 5 percent. Cieľom tohto kroku je zmierniť finančný tlak na domácnosti po prijatí konsolidačného balíčka a podporiť dostupnosť základných potravín.

Zníženie dane využili maloobchodné reťazce, ktoré spustili masívne kampane zamerané na zvýraznenie cenových úspor pre zákazníkov. Niektoré z nich avizovali zlacňovanie ešte pred koncom roka. Kolega Filip Maxa analyzuje, akým spôsobom jednotlivé reťazce pristúpili k zlacňovaniu a aký dopad to môže mať na preferencie jednotlivých vládnych strán.

Ako veľmi sú nebezpečné slová Tibora Gašpara o vystúpení Slovenska z Európskej únie? Búrlivé politické vody na Slovensku minulý týždeň ešte viac rozvíril podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Okrem iného hovoril o tom, že naša krajina by mala byť pripravená na prípadné vystúpenie z Európskej únie, pričom o odchode by mali rozhodnúť ľudia v referende.

Tieto slová nenechali chladnými mnohých opozičných politikov, ktorí takéto vyhlásenia označili za hrozbu pre Slovensko. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka to okomentoval ako existenčnú hrozbu pre náš štát.

Gašpar sa bránil, že rozhodne nechce Slovensko vyviesť z Únie a sám si uvedomuje, čo by takýto krok znamenal pre našu ekonomiku. Tieto vyhlásenia prichádzajú v čase, keď ubehlo päť rokov, odkedy Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo EÚ. Kolega Martin Odkladal sa spolu s odborníkmi pozrel na to, čo brexit znamenal pre toto ostrovné hospodárstvo a prečo by na to Slovensko mohlo byť v prípade opustenia európskeho spoločenstva ešte oveľa horšie.

Štát spustil „núdzový“ kataster, na tomto webe si overíte údaje: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (ÚGKK) spustil provizórny web Kataster.vugk.sk, kde si môže verejnosť overiť údaje z katastra nehnuteľností. Zverejnené údaje sú platné k 3. januáru 2025 – sú spred kybernetického útoku, pri ktorom ransomvér dáta zašifroval.

„Z dôvodu predpokladaného veľkého záujmu verejnosti o údaje katastra nehnuteľností môže dôjsť k dočasnému výpadku tejto stránky. Ak stránka hneď neodpovedá, je to z dôvodu veľkého počtu spracovávaných dopytov. Prosíme verejnosť o trpezlivosť,“ upozorňuje používateľov ÚGKK. Zdržanie pri používaní stránky sme zaznamenali už v nočných hodinách. Viac si môžete prečítať v článku Lukáša Kosna na technologickom portáli Živé.sk.

Obrázok týždňa

Vizualizácia znázorňuje najväčšie spoločnosti na svete podľa tržieb.

Číslo týždňa

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že deficit tento rok dosiahne úroveň 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Graf týždňa

Trvalé prímerie, ktoré Izrael a Hamas oznámili v januári tohto roka, závisí od série požiadaviek. Okrem konfliktu v Gaze Blízky východ naďalej zápasí s občianskymi vojnami a politickou nestabilitou v krajinách, ako sú Sýria a Irak. V grafe sú uvedené výsledky prieskumu, ktorý realizovala spoločnosť Ipsos a v ktorom sa ľudí v rôznych krajinách pýtala, či veria, že konflikty na Blízkom východe sa skončia v roku 2025.

Zahraničie

Mobily s Tiktokom sa v USA predávajú za tisíce dolárov: V amerických obchodoch s mobilnými aplikáciami chýba čínska platforma na zverejňovanie krátkych videí Tiktok. USA Today informuje, že niektorí Američania, ktorí si aplikáciu počas jej krátkeho zákazu v USA neodinštalovali, predávajú mobilné telefóny iPhone s nainštalovaným Tiktokom na eBay za tisíce dolárov.

Cena mobilného telefónu s Tiktokom sa v predaji z druhej ruky vyšplhala aj na vyše 10-tisíc dolárov. USA Today uvádza, že cenovky nových či používaných telefónov s čínskou aplikáciou vrcholia pod úrovňou 25-tisíc dolárov.

Inzerát ponúkajúci iPhone 15 Pro Max s Tiktokom za 10-tisíc dolárov alebo najlepšiu ponuku mal za 24 hodín viac ako 1 800 zobrazení. Staršie iPhony pritom na trhu telefónov z druhej ruky možno v USA bežne kúpiť za 100 až 200 dolárov. Viac o tejto téme nájdete aj na Aktuality.sk.

Ako ovplyvnia finančné trhy americké clá na dovoz? V prvom štvrťroku tohto roka sa finančné trhy budú snažiť nájsť stabilitu, administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa sa, naopak, pokúsi od začiatku urobiť maximálny dojem. Jedným z najjednoduchších opatrení, ktoré môže rýchlo zaviesť, sú clá na dovoz zo zahraničia. Čím rozsiahlejší bude program ciel v porovnaní s očakávaniami, tým väčšie je riziko ďalšieho posilňovania amerického dolára, upozornil v aktuálnej analýze hlavný makroekonomický stratég Saxo Bank John Hardy.

Jedným z kľúčových menových párov, na ktoré sa budú trhy zameriavať, bude podľa neho americký dolár a čínsky jüan. „Pri kurze eura a dolára sa v prípade, že USA prijmú výrazné clá namierené proti Európe, očakáva zameranie na paritu,“ predpokladá Hardy. V prípade dolára a japonského jenu by zase kurz pravdepodobne testoval cyklické maximá nad úrovňou 160 JPY/USD, ak Japonská centrálna banka dramaticky nezrýchli sprísňovanie menovej politiky alebo nenasadí masívne intervencie na menovom trhu. Čítajte viac na Aktuality.sk.

Nemci vlani vyviezli rekordne veľa zbraní: Povolenia, ktoré vydala nemecká vláda na vývoz zbraní a vojenského materiálu, dosiahli v roku 2024 nový rekord. TASR o tom informuje na základe agentúry DPA.

Nemecká vláda vlani schválila vývoz zbraní a vojenského materiálu v rekordnej hodnote 13,33 miliardy eur, informovalo ministerstvo hospodárstva. Tento rekord možno z veľkej časti pripísať exportu na Ukrajinu, pričom pre Kyjev bol schválených vývoz za 8,15 miliardy eur. Nasledovali Singapur s exportom v hodnote 1,21 miliardy eur, Alžírsko s 558,7 milióna eur, USA s 319,9 milióna eur a Turecko s 230,8 milióna eur.

Nemecké zbrojné dodávky do Turecka, člena NATO, sú kontroverzné pre obavy z dodržiavania ľudských práv v krajine a niektoré akcie tureckej vlády. Tieto informácie vychádzajú z odpovede na žiadosť, ktorú v parlamente predložil poslanec Sevim Dagdelen z ľavicovo-populistickej aliancie Sahra Wagenknecht Alliance.