Sociologička radí, ako zvládnuť rozhovor s politickým oponentom bez hádok
V júli 2007 zaznel dnes už legendárny sľub: „aby sa nám podarilo v roku 2010 spojiť Bratislavu a Košice jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií“.
V roku 2012 si ľudia „zaslúžili istoty“. A v roku 2016 „robili pre ľudí“ a „chránili Slovensko“.
V roku 2018 po vrážde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej občania bolestivo precitli a zistili, že realita je diametrálne vzdialená od sľubov.
No v roku 2020 prepukla pandémia a v súbehu s katastrofálnym vládnutím vtedajšieho kabinetu sa voliči vrátili k načúvaniu sľubov. Napríklad o tom, ako sa napriek prichádzajúcemu štátnemu bankrotu budú na večné časy vyplácať 13. dôchodky.
V ére „hoaxov“ sa navyše ešte viac prehĺbila priepasť medzi tými, ktorí sa riadia ráciom a tými, ktorí sú náchylnejší emóciám. Na znepriatelené tábory sa zmenili aj mnohé domácnosti.
Oslovení odborníci radia, ako sa vyhnúť hádkam, ktoré nikam nevedú a ako presvedčiť ľudí, ktorí uverili nesplniteľným vyhláseniam.
Vyzerá to, akoby sa zbláznil celý svet:
Hlavne „nezabetónovať“
Prvým krokom k úspechu je, aby sa partner v diskusii „nezabetónoval“ vo svojom presvedčení.
„Predstavte si, že vám rovno niekto povie, aby ste nevolili stranu, ktorú podporujete. Ako by ste reagovali? Pravdepodobne by ste sa automaticky postavili na odpor. Cítili by ste sa pod tlakom, v ohrození vlastného názoru, identity,“ zhrnula sociologička a odborníčka na komunikáciu z Akadémie kritického myslenia (AKM) Hana Skljarszka.
Odporúča „taktiku“ postavenú na troch princípoch: pochopiť, informovať a napokon jemne zmierniť postoj.
Nie je správny čas na reči o migrácii
Pod pochopením má Skljarszka na mysli snahu uvedomiť si, aký je hlavný dôvod, prečo spoludiskutujúci volí stranu, aká zvykne mať prívlastok populistická.
„Pri volebných preferenciách ide často o emocionálne alebo osobné dôvody. Možno skôr rozhodujú heslá, rýchle súdy, to čo je na billboarde alebo vykričané v politických diskusiách,“ upozornila odborníčka.
Ľudí podľa nej zvyknú oslovovať charizmatické osobnosti, môže ich lákať túžba po bezpečí a neraz volia aj zo zvyku.
Najúčinnejšou protizbraňou sú vecné informácie. Napríklad – ktorá strana má pripravené riešenia na zlepšenie zdravotníctva. „Každý z nás má príbuzného, ktorý nedostal adekvátnu zdravotnú starostlivosť,“ načrtla Skljarszka.
Naopak, súčasná napätá doba nepraje tomu, aby sa diskutujúci púšťali do citlivých tém, ako sú migrácia, legalizácia marihuany, interrupcie či postavenie LGBTI+ ľudí.
Zázraky sa nedejú, no pokrok sa nedá zastaviť
Výsledkom diskusie nemá byť kapitulácia spoludiskutujúceho v duchu: máš absolútne pravdu.
„Neočakávajte zmenu hneď. Takéto rozhovory nie sú jednorazové. Budujte dôveru a pokračujte v diskusii dlhodobejšie. Pamätajte, že ide o dlhodobý vzťah a kontakt,“ vyzdvihuje na základe svojich skúseností sociologička.
Ak niekto do rozhovoru vstupujete s cieľom „presvedčiť“, pravdepodobne zažije sklamanie. Technika „jemného zmiernenia postoja“ spočíva v naštartovaní uvažovania. Zaberajú skôr vety ako: „Nechcem ťa meniť, len ti ponúkam, čo sa osvedčilo mne. Skús o tom popremýšľať,“ uzavrela odborníčka z AKM.
To, že kultivovaná a dlhodobá diskusia má zmysel, jednoznačne ukazuje história.
Nie je to napríklad tak dávno, keď sa bežne fajčilo na pracoviskách, za kuchynským stolom a aj v prítomnosti detí. Po rokoch osvety je aj napriek cieleným antikampaniam tabakových spoločností niečo také vo vyspelom svete nepredstaviteľné.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO