Svoju krajinu by nešla brániť ani polovica Slovákov, ukázal prieskum. Oproti Čechom či Poliakom sme výnimkou v regióne

V celom regióne strednej a východnej Európy ide o výnimku, keďže vo väčšine susedných krajín by prevažná časť populácie neváhala zobrať zbrane do rúk. Na prieskum upozornil denník SME.

„Slovensko je výnimkou v celom regióne, keďže len 49 % ľudí by šlo bojovať za vlastnú krajinu,“ uviedla analytička Centra pre demokraciu a odolnosť Globsecu Katarína Klingová na tlačovej konferencii, ktorú citovala agentúra ČTK. Na porovnanie, v Česku by do boja išlo až 81 % obyvateľov, pričom lepší výsledok dosiahlo už len Poľsko s 84 %.

Česi chcú bojovať

Okrem slabého odhodlania brániť vlastné územie sa Slováci líšia od susedov aj v pohľade na ukrajinský konflikt. Až 52 % respondentov na Slovensku si myslí, že Ukrajina by sa mala v záujme mieru vzdať časti svojho územia, zatiaľ čo v Česku tento názor zastáva 38 % ľudí. Tento výsledok podľa Klingovej odráža dlhodobo rozdielny postoj oboch spoločností k Rusku a k vnímaniu bezpečnostných hrozieb.

Písali sme

Milióny do strategickej infraštruktúry? Systém protivzdušnej obrany sme kúpili, na zázemie sa zabudlo

Zajímavost : Peniaze pre vidiek mohli skončiť u súkromníkov. PPA čelí ďalšiemu podozreniu, tvrdí však, že má všetko pod kontrolou

Prieskum zároveň ukázal, že 50 % Slovákov síce považuje Rusko za hrozbu, no až 32 % ho vníma ako strategického partnera, čo predstavuje nárast o päť percentuálnych bodov oproti minulému roku. V čase pred vypuknutím vojny na Ukrajine pritom Rusko považovala za hrozbu len pätina Slovákov.

Dôvera v osobné zdroje, médiá v úzadí

Globsec upozornil aj na ďalší špecifický fenomén, ktorý Slovensko odlišuje od ostatných krajín regiónu. Viac ako štvrtina Slovákov sa v otázkach zahraničného diania spolieha predovšetkým na osobné kontakty — rodinu a priateľov.

Tradičné médiá ako primárny zdroj informácií uvádza len pätina opýtaných. Takáto závislosť od neoficiálnych zdrojov môže podľa analytikov prispievať k slabšej odolnosti voči dezinformáciám a ovplyvňovať postoj verejnosti k témam ako vojna či obrana štátu.

Región posilňuje obranu, Slovensko zaostáva

Ostatné krajiny strednej a východnej Európy pritom reagujú na rastúce bezpečnostné hrozby konkrétnymi krokmi na posilnenie obrany. Litva obnovila povinnú vojenskú službu už v roku 2015, Lotyšsko a Chorvátsko ju zaviedli v reakcii na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v rokoch 2023 a 2025.

Písali sme

Zajímavost : Premiér Fico v Moskve pokračuje v rokovaniach. Stretol sa s čínskym a brazílskym prezidentom, témami boli energetika aj víza

USA chcú pritvrdiť voči spojencom NATO. Diplomat: Päť percent na obranu nie je len číslo, je to nevyhnutnosť

Poľsko, hoci plošnú brannú povinnosť zatiaľ neplánuje, spustí od roku 2027 dobrovoľný výcvik pre 100-tisíc ľudí ročne, s cieľom vybudovať polmiliónovú armádu kombinovanú z profesionálov a záloh.

Takéto opatrenia majú aj silnú verejnú podporu. Až 89 % Poliakov súhlasí, že krajina by mala viac investovať do dobrovoľnej vojenskej služby, informoval Globsec.

Na Slovensku však o podobných iniciatívach zatiaľ nie je reč. Vláda Roberta Fica sa namiesto toho sústreďuje na obmedzovanie vojenskej podpory Ukrajine a bezpečnostná politika sa podľa odborníkov stáva viac predmetom ideologického sporu než pragmatickej obranyschopnosti.

Rozdiely sa prehlbujú

Katarína Klingová na margo prieskumu konštatuje, že hoci sa Slováci a Česi v minulosti považovali za kultúrne a hodnotovo blízke národy, dáta ukazujú opak. „Každým rokom sa ukazuje, že Češi a Slováci si nie sú podobní. Priepasť medzi oboma bratskými krajinami začína byť omnoho väčšia,“ povedala.

Zajímavost : Německo zabavilo kryptoměny spojené s hackem Bybit v hodnotě 38 milionů dolarů

Prieskum Globsecu, z ktorého tieto závery vychádzajú, prebiehal vo februári a marci 2025 na vzorke 1000 respondentov v každej z deviatich krajín regiónu, pričom metodika rešpektovala demografické zloženie populácie.