Tento rok sa zrejme dozvieme, či sa dá veriť blockchainu (názor Josha Bureka)
Josh Burek je riaditeľom pre strategické umiestňovanie v technologickej spoločnosti Circle.
V zime kryptomien nastáva odmäk a finančné inštitúcie sa znova zaujímajú o digitálne aktíva, a tak sa opäť objavuje stará diskusia o tom, či je blockchain skutočne „strojom na dôveru“, ako ho v roku 2015 opísal magazín The Economist.
Na túto otázku môže pomôcť odpovedať postava z Benátok z 15. storočia. Hoci mních Luca Pacioli nebol ani technológom, ani bankárom, zapísal sa do dejín tým, že vyvinul systém podvojného účtovníctva, ktorý je základom veľkej časti modernej ekonomiky. Práve jeho dômyselný model zaviedol debetné a kreditné operácie do metódy zaznamenávania transakcií na dvoch samostatných účtoch.
Príklad z 15. storočia
Táto zdanlivo nudná a ťažkopádna zmena základného podnikového procesu zabezpečila presnosť a obmedzila podvody, ale aj poskytla majiteľom aj nové poznatky o tom, ako viesť a zlepšovať svoje firmy a znižovať náklady.
Vďaka Pacioliho systému sa zvýšila efektívnosť, obchod sa zrýchlil a rozbehla sa renesancia. Podvojné účtovníctvo sa stalo základom ekonomickej činnosti, pretože bolo jednoduché, ľahko zdieľateľné a nesporne užitočné. O niekoľko storočí neskôr sa finančné výkazy založené na Pacioliho práci stali povinnosťou pre každý podnik. Taká je sila modernizácie základnej infraštruktúry.
Ponaučenie spočíva v tom, že inovácia, ktorá to dotiahne od svojho vzniku až po globálny dosah, zvyčajne prejde tromi skúškami dôvery verejnosti: Funguje? Je užitočná? Je bezpečná? Alebo inak povedané, používatelia očakávajú kompetentnosť, hodnotu a spoľahlivosť.
Superschopnosti blockchainu
V súčasnosti zástancovia blockchainu považujú túto technológiu za ďalší veľký skok smerom k masívnemu zefektívneniu finančných transakcií. „Hlavným problémom konvenčnej meny je všetka tá dôvera, ktorá je potrebná na jej fungovanie,” napísal v roku 2009 tvorca Bitcoinu vystupujúci pod pseudonymom Satoshi Nakamoto.
„S elektronickou menou založenou na kryptografickom overení, bez potreby dôverovať sprostredkovateľovi tretej strany, môžu byť peniaze bezpečné a transakcie bezproblémové.” Nakamoto si predstavoval, že kryptografické overovanie nahradia ľudskú dôveru a vytvoria skutočne peer-to-peer finančný systém nezávislé od dôvery.
Základná technológia blockchain, ktorú nasadili tvorcovia bitcoinu, elegantne stavia na základoch, ktoré položil Pacioli. Predstavte si, že by sa zápis v účtovnej knihe florentského obchodníka z 15. storočia okamžite objavil v knihách každého iného obchodníka. Takáto distribuovaná účtovná kniha vytvára účtovníctvo s trojitým zápisom (alebo v skutočnosti s nekonečným počtom zápisov), vďaka čomu sú údaje nemenné a nespochybniteľné.
Táto funkcia je sama o sebe prelomová, ale architektúra sietí blockchain im dáva superschopnosti ďaleko presahujúce použitie vo financiách. Ako poznamenáva podnikateľ v technológiách Chris Dixon, „Je nesprávne považovať blockchainy len za účtovné knihy na evidenciu čísel. Blockchainy nie sú databázy, sú to plnohodnotné počítače.”
Irónia kryptomien
Samozrejme, jednou z najväčších irónií kryptopriemyslu je, že technológia, ktorá vznikla s cieľom posilniť finančnú dôveru, vzbudila toľko nedôvery. Ale hoci sa časopis The Economist nemýlil, keď pred takmer desiatimi rokmi nazval blockchain strojom na dôveru, nie je to kompletné hodnotenie.
V blockchaine boli vyrovnané doslova bilióny transakcií, a tak je tvrdenie, že uľahčuje spoľahlivú výmenu hodnôt, dostatočne overené. Aj keď je to slabá útecha pre tých, ktorí prišli o finančné prostriedky počas zrútení tohto odvetvia v posledných rokoch, tieto epizódy boli odrazom iracionálneho hýrenia a staromódnych podvodov, nie chýb protokolov distribuovanej účtovnej knihy.
Tieto zlyhania boli také predvídateľné, aké boli poľutovaniahodné. Nadšenie z nových technológií zvyčajne býva väčšie ako ich užitočnosť, čo vedie k sklamaniu. Dokonca aj najsľubnejšie technológie zápasia s počiatočnými chybami. Chatboti s umelou inteligenciou halucinujú. Batérie elektrických vozidiel môžu v extrémnych mrazoch alebo horúčavách zlyhať. Nový softvér má často muchy.
A blockchainové siete neboli úplne imúnne voči hackerským útokom a problémom s výkonom. Vďaka ich bojom preverenej odolnosti však majú dobrú pozíciu na to, aby dokázali modernizovať spôsob, akým presúvame peniaze.
Stroj na dôveru
A čo užitočnosť? To je subjektívnejšia vlastnosť. Je zrejmé, že zberateľské kreslené opice a čisto špekulatívne obchodovanie nepredstavujú prelomovú, inkluzívnejšiu inováciu globálneho finančného systému.
Našťastie, zodpovední hráči na trhu dnes využívajú blockchain na mnohé iné veci: poskytovanie mobilnej humanitárnej pomoci utečencom, ktorá je odolná voči korupcii. Zníženie nákladov na dobročinnosť, remitencie a cezhraničné platby o 80 percent. Rozšírenie prístupu k základným finančným službám.
To je ďalšia irónia krypta. Začalo sa ako libertariánska vízia finančného systému založeného na kóde a odpojeného od vlády, no teraz naráža na regulačnú realitu. Ľudia čoraz viac chápu, že siete a finančné aplikácie založené na blockchaine ani tak nevytláčajú tradičnú finančnú infraštruktúru, ale skôr ju modernizujú a demokratizujú. To znamená spoluprácu s regulačnými orgánmi a tvorcami politík, nie boj proti nim.
Dobrou správou je, že rok 2024 je pripravený priniesť väčšiu regulačnú istotu. Japonsko, Hongkong, Singapur a Európska únia zaviedli pre tento rastúci ekosystém prísne normy a ochranu spotrebiteľov.
Americký Kongres by mohol tento rok nasledovať ich príklad s nadstranníckou legislatívou o digitálnych aktívach a stablecoinoch, ktorá by potlačila nezákonné financovanie a falšovanie digitálnych mien. To by malo zásadný vplyv na dôveru verejnosti. Je blockchain strojom dôvery? Rok, ktorý je pred nami, by nám mohol dať definitívnu odpoveď.
Copyright: Project Syndicate, 2024
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO