Uplynulo 80 rokov od konca najkrvavejšieho konfliktu v dejinách. Druhá svetová vojna si vyžiadala 60 miliónov životov

Kapituláciu Nemecka podpísal generál Alfred Jodl 7. mája 1945 v Remeši vo Francúzsku a do platnosti vstúpila nasledujúci deň o 23:01 stredoeurópskeho času. Sovietsky vodca Josif Stalin však prinútil predstaviteľov nemeckej armády podpísať kapituláciu ešte raz, a to 8. mája 1945.

Nemci podpísali kapituláciu druhýkrát v sídle maršala Georgija Žukova v berlínskej štvrti Karlshorst. Hoci je na dokumente uvedený dátum 8. mája 1945, niektorí historici sa domnievajú, že bol podpísaný krátko po polnoci 9. mája.

Paradoxom je, že vláda veľkoadmirála Karla Dönitza, ktorá sa dostala k moci po tom, ako Adolf Hitler 30. apríla spáchal samovraždu, sa udržala pri moci ešte dva týždne po kapitulácii.

Až 23. mája 1945 spojenci rozpustili Dönitzov kabinet a jeho členov zatkli. Týmto krokom sa Tretia ríša definitívne skončila.

Konflikt ukončili atómové bomby

Pre celý svet sa však vojna skončila až 2. septembra 1945 podpísaním japonskej kapitulácie. Predchádzalo jej zvrhnutie dvoch atómových bômb, ktoré Američania zhodili v auguste 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Začiatok druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka a Sovietskeho zväzu na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci – Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny.

Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku.

Po rozpútaní vojny v septembri 1939 v Poľsku nacistické Nemecko, ku ktorému sa pridalo Taliansko, postupne obsadzovalo Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a ďalšie krajiny Európy a v roku 1941 uskutočnilo inváziu do Afriky a na Balkán.

V júni 1941 zaútočilo Nemecko na Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) a po napadnutí americkej námornej základne Pearl Harbor Japonskom v decembri 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké.

Vznik železnej opony

Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Rokovania o novom povojnovom rozdelení Európy priniesli vznik takzvanej železnej opony, ktorá starý kontinent rozdelila na viac ako 40 rokov.

Nemecko bolo rozdelené do štyroch častí. Zo západných sektorov, ktorých správu si rozdelili Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko, vznikla v roku 1949 Nemecká spolková republika, zatiaľ čo zo sovietskeho sektora sa stala Nemecká demokratická republika. Krajina sa opäť zjednotila v roku 1990.

Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na ktorej čele stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.

Ako vojna zasiahla Slovensko

Keď sa Hitler rozhodol vyriešiť svoj osud vlastnoručne, bolo takmer celé Slovensko od Nemcov „očistené“. Prebiehali už len regionálne ozbrojené konfrontácie na severozápade krajiny.

Politickú moc preberali orgány obnoveného Československa a predstavitelia bývalého režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa pokúšali uniknúť čo najviac na západ, aby nepadli do rúk Sovietov.

Hoci Slovensko zažilo počas rokov 1939 – 1945 vojnu v plnej sile len v posledných mesiacoch, ľudia ju mali v hlave neustále, dávno pred prvým priamym a intenzívnym dotykom – zbombardovaním rafinérie Apollo v Bratislave 16. júna 1944.

Roky 1945 – 1948 priniesli v Československu množstvo udalostí vedúcich k ďalšej zmene režimu. Ľudia sa sotva spamätali z najkrvavejšej vojny v dejinách – a už sa hovorilo v náznakoch o tretej svetovej vojne tzv. nukleárnej.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO