Útoky v školách môžu inšpirovať ďalších, varuje Gronský. Zábojník: Môžete mať aj stovky kamier, záznam už nič nezmení

Na strednej škole v Rakúsku sa strieľalo. Zomrelo 11 ľudí, niekoľko je ešte v kritickom stave. Ako sa takým tragédiám dá zabrániť, ako reagovať, to boli otázky na odborníkov v relácii Téma dňa -bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka a forenzného psychológa Martina Gronského.

Odborníci sa zhodli, že podobným útokom nemožno úplne zabrániť, ale je možné výrazne znížiť riziko, predovšetkým prevenciou, dôslednejším školením učiteľov a posilnením odborného zázemia na školách.

Zo šikanovaného dieťaťa útočník

„Nedá sa to zastaviť ako padajúci asteroid, ale dá sa zminimalizovať riziko preventívnymi opatreniami,“ uviedol Zábojník. Pripomenul, že už po predchádzajúcich tragédiách, ako bola streľba vo Vrútkach či útok na Karlovej univerzite, navrhoval konkrétne riešenia. „Povedal som ministrom, čo treba spraviť, ale nebola vôľa konať,“ skonštatoval.

Apeloval na zriadenie tímov odborníkov, ktoré by vytvárali metodiky a školili pedagogický personál. Podľa neho je nevyhnutné zapojiť aj rodičov a deti oboznámiť s dôsledkami šikany. Zároveň kritizoval nedostatočnú reakciu štátnych orgánov a rezortov, ktoré podľa neho dlhodobo zlyhávajú v prevencii násilia na školách.

„Treba vytvoriť metodiku, ako majú učitelia pracovať v školskom prostredí. Zo šikanovaného dieťaťa sa môže stať skutočný útočník,“ varoval Zábojník.

Vzory sa opakujú

Forenzný psychológ Gronský pripomenul, že takéto prípady sa v Európe objavujú čoraz častejšie a nie sú obmedzené len na USA. „Veľká časť incidentov sa stala v Nemecku, Rusku či Škandinávii. Svedčí to o tom, že niečo sa deje s psychikou mladých ľudí,“ povedal.

Zdôraznil, že aj keď je každý prípad jedinečný, mnohé majú spoločný základ – psychické problémy, šikanu či sociálnu izoláciu.

Útočník podľa Gronského neútočil v náhlom skrate, ale išlo o plánovaný čin, ktorý sa mohol dlhodobo stupňovať. Zrejme išlo o emočné vyrovnanie sa s minulosťou.

Podľa psychologického vzorca útočník často po útoku obracia agresiu proti sebe, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade samovraždou na školských toaletách. „Z heteroagresie sa často stane sebaagresia. Útočník nezabíja len iných, ale aj seba,“ vysvetlil Gronský. Práve preto je podľa neho dôležité zachytiť varovné signály čo najskôr.

Potrebujeme školských psychológov

Sú učitelia vôbec schopní spozorovať psychické problémy u desiatok detí? Obaja hostia pripustili, že bežní pedagógovia to bez podpory odborníkov sami nezvládnu. „Na školách chýbajú školskí psychológovia, nemajú manuály, nevedia, čo robiť v krízových situáciách,“ povedal Zábojník.

Gronský navrhol kontinuálne vzdelávanie učiteľov a vytváranie tímov zložených z odborníkov, ktorí by boli dostupní pre školy. Kritizoval aj „atomizovanie prevencie“, teda nejednotnosť opatrení medzi školami.

Technológie nestačia

Hoci sa často hovorí o zavádzaní kamier či zabezpečovacích systémov, podľa odborníkov ide len o doplnkové riešenia. „Môžete mať stovky kamier, ale keď niekto príde a behom pár sekúnd spácha masaker, záznam už nič nezmení,“ varoval Zábojník.

Zdôraznil, že najdôležitejšie je pracovať s deťmi, zaujímať sa o ne, sledovať ich správanie. „Rodičia si často ani nevšimnú, že ich dieťa je v depresii alebo prežíva úzkosť,“ doplnil.

Glorifikácia útočníkov

Odborníci varovali tiež pred tým, či medializácia takýchto tragédií nemôže inšpirovať ďalších útočníkov. „Je to možné. Niektorí to môžu vnímať ako chvíľku slávy,“ povedal Gronský a navrhol, aby sa tragédie komunikovali citlivo a bez glorifikácie páchateľa.

Obaja sa zhodli, že Slovensko musí okamžite prijať systémové opatrenia – od školení pedagógov, cez metodické usmernenia až po legislatívnu úpravu bezpečnostných štandardov na školách. Ak štát nezareaguje, varujú, že podobná tragédia sa môže čoskoro odohrať aj na Slovensku.

Celú časť relácie si môžete pozrieť nižšie.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO