V zárobkoch nás predbieha už aj Rumunsko. Čo by ste v žiadnom prípade nemali urobiť, keď žiadate o vyšší plat
Zárobky Slovákov sa od vzniku Slovenskej republiky mnohonásobne zvýšili. Z necelých 179 eur v roku 1993 poskočili v „hrubom“ na vyše 1500 eur v roku 2024.
Obraz je však skreslený zdražovaním. Keď sa započíta inflácia, podľa kalkulačky INEKO stúpli výplaty „len“ na približne 710 eur. A ide navyše o priemer, ktorý „nafukujú“ veľmi vysoké platy úzkej skupiny mimoriadne štredro zarábajúcich jedincov.
Aby toho nebolo málo, priemerný plat napríklad v Nemecku je stále mnohonásobne vyšší – vyše 4000 eur. Viac zarábajú aj Česi (zhruba 1850 eur) a v posledných rokoch podľa niektorých zdrojov Slovákov predbehli aj Rumuni (1800 eur).
Údaje naznačujú, že našinci by nemali váhať so žiadosťou o zvýšenie mzdy. Odborník však upozorňuje na chyby, ktorým sa treba vyhnúť.
Jeden štát sa nám v platoch podľa niektorých meraní predsa len predbehnúť podarilo:
Nerobiť v žiadnom prípade
V prvom rade by mal žiadateľ o vyšší plat vystupovať tak, aby zamestnávateľ nepocítil ani náznak citového vydierania. „Môže okamžite narušiť vzťah v komunikácii,“ varuje sociológ a odborník na komunikáciu z Akadémie kritického myslenia Jakub Kobela.
Veľmi dôležité je, s kým sa o zvyšovaní mzdy debatuje. Inak sa postupuje v prípade, že ide o dlhoročného priameho nadriadeného a inak, ak firma „nasadí“ niekoho z HR oddelenia.
Absolútne neprípustnou je samochvála, vyzdvihovanie vlastných potrieb či nebodaj „okydávanie“ kolegov. „V očiach zamestnávateľa by to mohlo zhoršiť obraz tímového hráča,“ dodal Kobela pre Aktuality.sk.
Argumentáciu neodporúčas stavať ani na inflácii. „Samozrejme, spomenúť ju ako jeden z dôvodov, prečo je pre mňa zvýšenie platu dôležité a aktuálne, neuškodí, ale nemalo by ísť o jeden z centrálnych argumentov. Inflácia totiž zasahuje aj zamestnávateľa, nielen zamestnanca, preto by rovnako mohol argumentovať infláciou proti zvyšovaniu platov,“ upozornil expert.
Osvedčené metódy
Čo by naopak malo zabrať, sú podložené fakty o pracovnom výkone.
„Najúčinnejšie argumenty zo strany zamestnanca nie sú tie, ktoré sa týkajú externých faktorov (napríklad aj trh práce), ale tie, ktoré hovoria o pridanej hodnote zamestnanca samotného,“ zhrnul Kobela.
Ak zamestnanec môže povedať niečo ako „priniesol som o 30 percent viac klientov ako vlani“ či „mám na starosti o päť serverov než pred rokom“, je na dobrej ceste.
Zmienka o pracovnej ponuke v inej firme sa vyťahuje až ako posledná „karta“.
Nuž a ak pokus nevyjde, netreba sa „opúšťať“. Ak zaznejú vyjadrenia v duchu: nemáme ešte uzatvorené „budgety“, nie je aktuálne úplne jasné, ako sa bude vyvíjať trh, čakáme na schválenie organizačnej štruktúry, je na mieste sa slušne no dôrazne pýtať, kedy sa k rozhovoru bude možné vrátiť.
Prípadne požadovať alternatívy k zvýšeniu platu.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO