Veľká honba za sýrskym zlatom (reportáž Financial Times)

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Ďalšie články nájdete tu.

Odkedy sa v decembri zrútil despotický režim Baššára al-Asada, obyvatelia Damasku si v noci v uliciach všimli nový fenomén: temné postavy s blikajúcimi detektormi kovov. Aj na vidieku prichádzajú na súkromné poľnohospodárske pozemky muži s lopatami a mapami, ktorí tvrdia, že hľadajú, kde sa nachádza podzemné bohatstvo.

Sýrčania, oslobodení od strachu, ktorý v Sýrii vládol za Asada, ale stále trpiaci rozsiahlou chudobou a dedičstvom vojny, sa nakazili zlatou horúčkou. „Za režimu bolo nemožné ísť hľadať za mesačnej noci“, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že vás chytia, povedal 67-ročný Abu Wael, ktorý sa sám vyhlásil za „profesionálneho“ lovca pokladov.

Teraz sa to zmenilo. Detektory kovov sa podľa predajcov v Sýrii predtým nedali kúpiť, ale tento rok sa v hlavnom meste otvorilo niekoľko obchodov, venovaných výlučne týmto zariadeniam. Predávajú modely až za 10-tisíc dolárov, ich výklady zdobia obrázky sýrskych vlajok, zlatých nugetov a mužov, ktorí sa oháňajú najnovšími detektormi.

V móde sú detektory pre deti

Jeden z predajcov uviedol, že hŕstka ľudí tajne kopala poklady už desaťročia, ale po Asadovom páde ich výrazne pribudlo, pretože „tieto prístroje sa dajú kúpiť s väčšou flexibilitou“. Podobne ako väčšina opýtaných, aj on si neželal byť menovaný, pretože ide o citlivú tému.

Predajca uviedol, že mnohí Sýrčania sú skalopevne presvedčení o existencii zakopaných pokladov, pretože „náš región je kolískou mnohých civilizácií“. Dodal, že niektorí zákazníci majú podozrenie, že v ich krajine sú zakopané cennosti, zvyčajne v dôsledku rodinných povestí, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

„Ale máme veľa ľudí, ktorí to robia ako koníček. Pre tých, ktorí chodia kempovať, je to zábavné vyplnenie voľného času. Existujú dokonca stroje vyrobené pre deti,“ povedal. „Predávame detské veľkosti v zelenej a ružovej farbe.“

Ďalší predajca povedal, že vo svojom obchodíku v Damasku, v ktorom má vystavený veľký plagát s „detektormi kovov a vody“, predal desiatky detektorov. Vnútri sú ručné nemecké, čínske a americké detektory, ako aj drahé, ťažké zariadenia s dlhým dosahom. Predavači tvrdili, že niektorí Sýrčania dokonca prileteli zo susedných krajín, aby sa zapojili do lovu.

Žijú na archeologických náleziskách

Hľadanie pokladov je pre sýrsku psychiku príťažlivé aj vďaka bohatej histórii krajiny. Po celé generácie si Sýrčania vymieňajú legendy o zakopaných pokladoch, starovekom zlate a neoceniteľných artefaktoch, ktoré tu zanechali dávno zaniknuté civilizácie a cestovatelia po Hodvábnej ceste alebo pútnici smerujúci do Saudskej Arábie.

„Každý v našom regióne pozná nejakého príbuzného, ktorý kedysi kopal vo svojom dome a našiel nádobu plnú zlata,“ povedal Amr al-Azm, sýrsky profesor blízkovýchodnej histórie a antropológie na Shawnee State University v Ohiu, ktorý pred vojnou pracoval na ministerstve pamiatok. „Je to súčasť mytológie nášho regiónu.“

Za Asadovho režimu však boli takéto výpravy za vykopávkami nezákonné, údajne kvôli ochrane pamiatok. Tí, ktorí sa odvážili kopať, to robili potme a nikomu o tom nehovorili. Keď po páde dynastie Asadovcov nastalo bezpečnostné vákuum, Sýrčania, z ktorých 90 percent žije podľa OSN v chudobe, sa nahrnuli k pamiatkam, aby sa dostali k artefaktom, začali kopať na svojich dvoroch a búrať múry pri hľadaní skrytého bohatstva.

Al-Azm povedal: „Vojna v Sýrii zničila hospodárstvo a živobytie ľudí, takže hľadali iné zdroje príjmov.“ Táto koncepcia sa mu nezdala prehnané, keďže väčšina Sýrčanov, ako povedal, „žije na archeologickom nálezisku, vedľa archeologického náleziska alebo čo by kameňom dohodil od archeologického náleziska“.

Vláda zatvára oči

Damask zachvátila fáma: hŕstka mužov údajne vykopala staroveký poklad a zo dňa na deň zbohatla, hoci počet mužov, miesto a druh pokladu sa pri každom rozprávaní líšili. Odborníci, s ktorými sa Financial Times rozprávali kvôli tomuto článok, túto historku odmietli. Tvrdia, že ak sa zlato našlo, pravdepodobne bolo vylúpené z múzeí alebo z domov prisluhovačov Asadovho režimu, ktorí si starožitnosťami vyzdobili svoje sídla.

Žiadne nálezy sa zatiaľ nepotvrdili. Sýrčanov však tieto zvesti uchvátili, najmä po rokoch, keď sledovali režim a jeho vojakov, ktorí rabovali a plienili, kde sa dalo. Člen vládneho mediálneho úradu uviedol, že takéto vykopávky sú stále „technicky nezákonné“. „Ale [vláda] pred tým zatvára oči, pretože nie je schopná prenasledovať každého a posielať hliadky do všetkých oblastí,“ povedali.

Maloobchodníci v celom regióne sa vrhli na túto obchodnú príležitosť, a to aj prostredníctvom Facebooku: jeden obchod v Spojených arabských emirátoch, ktorý sa zameriava špeciálne na sýrskych zákazníkov, ponúka dopravu a sľubuje detektory kovov údajne vhodné pre sýrsku skalnatú a čadičovú pôdu.

Ďalší má v ponuke detektor, ktorý zobrazuje zakopané predmety v 3D a určuje, v akej hĺbke sa nachádzajú. Najnovšie je v móde vodotesná verzia pre tých, ktorí sa potápajú kvôli zlatu.

Al-Azm uviedol, že lovci sa často zameriavajú na oblasti okolo železnice Hejaz, ktorá fungovala na začiatku 20. storočia a spájala Damask s Medinou v Saudskej Arábii, v domnení, že táto lokalita je posiata zlatom. Dodal, že niektorí veria, že ustupujúce osmanské sily, ktoré v roku 1917 porazili Briti v Jeruzaleme, zakopali po ceste na sever truhlice so zlatom.

Väčšina sú falzifikáty

Sýrske múzeá sa môžu pochváliť stovkami tisíc artefaktov a rukopisov vrátane gréckych sôch a nástenných malieb z 2. storočia. Približne 300-tisíc z nich bolo údajne ukrytých na tajných miestach počas krvavých rokov po začatí občianskej vojny v roku 2011. V roku 2018, keď sa vojna zmiernila, boli niektoré z nich vystavené v národnom múzeu.

Nie je jasné, koľko artefaktov bolo počas vojny ukradnutých alebo zničených. Odborníci na starožitnosti a miestne spravodajské stránky tvrdia, že ukradnuté zlaté koruny, kríže a mince sa cez Turecko dostali do domovov superbohatých ľudí po celom svete.

Abu Wael uviedol, že takýto nelegálny medzinárodný predaj by sa neuskutočnil online. Oportunisti sa však teraz chopili príležitosti predať svoje „nálezy“. „Väčšina toho, čo sa ponúka na predaj, na sociálnych sieťach alebo ústnym podaním údajne osmanských alebo rímskych zlatých mincí, je falošná,“ povedal profesor al-Azm.

Záplavu pripisuje „príliš bujnej fantázii ľudí“. Ostatné predmety boli podľa neho pravdepodobne kradnutý tovar. „Už mi ponúkli a videl som skutočné príklady významných artefaktov z rôznych častí Sýrie. Po páde režimu ich prudko pribudlo a je to dôsledok bezpečnostného vákua, ktoré po páde režimu, žiaľ, nastalo.“

Kto nájde zlato, stratí rozum

Abu Wael opísal nebezpečenstvá spojené s vychádzaním do terénu na takzvané „skutočné“ misie lovcov zlata vrátane rizika útokov miestnych obyvateľov, ktorí si vykopávky všimnú a prenasledujú lovcov zlata, aby sa zmocnili všetkého, čo nájdu. V telefóne má videá niektorých nálezov, ktoré mu poslali iní lovci hľadajúci kupcov: na jednom je vidieť opatrné rozbaľovanie krehkého hebrejského zvitku so zlatými písmenami, čo pripomína príbehy o starovekých pokladoch pochovaných na židovských cintorínoch.

V tichom rozhovore v preplnenej damaskej kaviarni Abu Wael povedal, že po 40 rokoch hľadania pokladov vie, že bohatstvo sa nenájde ľahko. Obviňuje predajcov detektorov kovov, že klamú ľudí, aby míňali svoje skromné úspory na nesplniteľný sen. Abu Wael hovorí, že takzvaní čarodejníci a kúzelníci – najznámejší z nich je prezývaný Červený šejk – vyberali od ľudí poplatky za „čítanie“ nápisov a starobylých zvitkov, ktoré údajne viedli k pokladom.

Abu Wael je skúsený lovec. Poklad hľadal 40 rokov a nikdy žiadny nenašiel. Raz bol však podľa vlastných slov blízko: pred rokmi, po tom, čo niekoľko týždňov lúštil sériu nápisov a kopal na viacerých miestach, sa vrátil na posledné miesto vykopávok, len aby ho našiel hore nohami. „Dedinčania mi povedali, že skupina mužov kopala cez noc a našla truhlicu so zlatom,“ povedal. „Ale to je asi najlepšie: máme príslovie, že kto nájde zlato, stratí rozum.“

© The Financial Times Limited 2025. Všetky práva vyhradené. Nesmie sa ďalej šíriť, kopírovať ani nijako upravovať. Za poskytnutie tohto prekladu je zodpovedný výlučne Ringier Slovakia Media. Spoločnosť Financial Times Limited nenesie žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo kvalitu prekladu.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO