Z Rakúska prichádzajú správy, podľa ktorých Západ nikdy nedobehneme. „Koledujeme“ si o nenapraviteľný problém

Priam brutálnym tempom napreduje Čína:

Nie, nie je to zázrak

Platí pri tom, že aj produkcia energie z obnoviteľných zdrojov má negatívne dopady na životné prostredie. Na výrobu solárnych panelov, turbín či batérií sú potrebné nerastné suroviny, pričom ich ťažba a spracovanie zväčša prírode škodia.

Následky sú však podľa dostupných zdrojov omnoho miernejšie, než v prípade ťažby, spracovania a spaľovania ropy či zemného plynu.

Ľudstvo navyše ropu aj plyn míňa takým tempom, že ak aj prežije následky prichádzajúcej ekologickej katastrofy, v horizonte niekoľkých desaťročí rentabilné ložiská vyčerpá a napokon sa aj tak bude musieť zaobísť bez fosílnych palív.

Extrémna úloha

Aké náročné bude zbaviť sa závislosti od benzínu či nafty vyrábaných z ropy a aj zemného plynu, ukazuje aj spomínané Rakúsko. Napriek ohromnému pokroku v budovaní veterných elektrární a aj v rozširovaní solárnych panelov, obnoviteľné zdroje kryli v roku 2022 len necelú tretinu z celkovej spotreby energie.

Na výrobu elektriny, dopravu či vykurovanie Rakúsko s rozlohou necelých 84-tisíc kilometrov štvorcových a 9,1 miliónmi obyvateľov spotrebovalo zhruba 364 terawatthodín energie. Približne 8 percent vyprodukovali z uhlia, 22 percent zo zemného plynu a viac než 34 percent z ropných produktov.

Vietor poskytol len 2 percentá a slnko 1,6 percenta z produkovanej energie. Približne 9,5 percenta pochádzalo z vodných elektrární a 18 percent dodali zariadenia využívajúce drevo a iný biologický materiál.

Slovenská katastrofa

Kým Rakúsko stojí pred mimoriadne náročnou úlohou, ale bez ohľadu na to, kto vládne, pokračuje k stanovenému cieľu, Slovensko katastrofálne zaostávanie ignoruje.

Celkovo sa u nás (Slovensko má rozlohu 49-tisíc km2 a 5,4 milióna obyvateľov) spotrebovalo približne 140 terawatthodín energie (podľa iných zdrojov120 TWh, prípadne až 190 TWh).

Približne 30 TWh bolo vo forme elektriny, ďalších viac než 30 TWh „zhltli“ autá a iné dopravné prostriedky poháňané v drvivej väčšine palivami z ropy a zhruba 40 TWh sa spotrebovalo na vykurovanie. V ňom má kľúčové postavenie zemný plyn.

Solárne a veterné zdroje nedodali ani percento z celkovej produkcie energie. Mnohonásobne viac vyprodukovali vodné elektrárne, no po „spútaní“ Váhu a vybudovaní gabčíkovského diela na Dunaji už nemáme žiadne ďalšie vodné zdroje, ktoré by dokázali dodávať energiu vo väčšej miere.

„Kašleme“ na Brusel

Slovensko ako súčasť Európskej únie bude musieť radikálne obmedziť spaľovanie ropných produktov či zemného plynu. Nahradiť ich má elektrina, ktorá poháňa napríklad aj elektromobily.

Napriek tomu koalícia Roberta Fica, ale ani opozičné strany, žiadny plán na masívne budovanie solárnych a veterných elektrární nepredostreli.

Ján Karaba zo Slovenskej asociácie obnoviteľných zdrojov (SAPI) upozornil, že Slovensko si dokonca aj v oficiálnom dokumente (Národný energetický a klimatický plán) určilo ciele, ktoré „podliezajú“ záväzky voči EÚ.

„Vláda SR nielenže schválila tento plán v apríli (2025, poznámka redakcie) s viac ako 9-mesačným omeškaním, ale aj ciele, ktoré sme si stanovili napríklad v oblasti nových zelených zdrojov a úspor energií, sú nižšie, ako nám vyplýva z požiadaviek legislatívy EÚ,“ zhrnul.

V roku 2023 sa objavili správy o zámere postaviť na Slovensku 18 veterných parkov, no zatiaľ sa nebuduje ani jeden.

Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík, ktorého do funkcie vrátil po návrate k moci Fico, sa v marci 2025 prezentoval vyjadrením, že by sa nemala predlžovať podpora obnoviteľných zdrojov cez dotácie. A to v čase, keď štát pokračuje v plošnom dotovaní elektriny pre domácnosti, čo si vyžiadalo dohromady už približne štyri miliardy eur (na porovnanie, výdavky na fungovanie všetkých škôl a vedeckých ústavov by si v roku 2025 mali vyžiadať 5,9 miliardy eur).

Blúznenie o jadre

Namiesto rozvoja solárnych a veterných zdrojov sa v našich končinách reční o novej jadrovej elektrárni. A to aj napriek tomu, že Slovenské elektrárne sa už od roku 2008 pokúšajú dobudovať jadrovú elektráreň v Mochovciach, a kým 3. blok sa s veľkým meškaním podarilo spustiť v roku 2023, 4. blok ani v máji 2025 nepracoval.

Na novú jadrovú elektráreň, o ktorej sa uvažuje v Jaslovských Bohuniciach, pritom bude potrebných možno viac než 14,5 miliardy eur, a jej výstavba by sa jednoducho neoplatila. A aj keby sa niekedy postavila, jej výkon zďaleka nebude stačiť na pokrytie potrieb obyvateľov Slovenska.

„Dokonca aj analýza štátneho Útvaru hodnoty za peniaze hovorí o tom, že v prípade výstavby nového jadrového zdroja budeme potrebovať 8000 megawattov výkonu veterných elektrární, pričom dnes sú v prevádzke 3 megawatty. V prípade fotovoltických elektrární je to 9000 megawattov, pričom dnes máme len 1100 megawattov,“ dodal Karaba.

Na Západe majú jasno

Za výhodu jadrových elektrární sa považuje ich stabilný výkon. Nezávisia od toho, kedy fúka vietor a svieti slnko. V máji 2025 dokonca aj Dánsko, ktoré parí medzi šampiónov v budovaní veterných a solárnych elektrární, rozhodlo o zrušení 40-ročného zákazu využívania jadrovej energetiky.

Podobne ako v iných krajinách sa aj tam spomínajú „modulárne” reaktory. Ich budovanie by malo byť jednoduchšie než v prípade tradičných atómových elektrární. Problém je, že ešte neexistujú, pretože sú stále vo vývoji.

Najvyspelejšie štáty EÚ medzičasom pokračujú v budovaní obnoviteľných zdrojov. A nič by na tom vraj nemalo zmeniť ani aktuálne zlacňovanie ropy či prípadná ekonomická kríza, ktorá by mohla jej cenu zraziť nadol ešte viac.

Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá spolu s kolegyňou Martinou Repíkovou vypracovala model predpokladanej spotreby energie na Slovensku, nezachytila, že by sa ľudia v Dánsku, Švédsku či Nemecku vo veľkom dožadovali návratu spaľovacích motorov a podobne.

„Pokiaľ ide o obyvateľov, nezaznamenali sme takéto signály,“ uzavrela.