Zdražovanie na Slovensku znovu naberá na obrátkach. Máme druhú najvyššiu infláciu v EÚ (panel expertov)

1. Infláciu na Slovensku ťahajú nahor najmä ceny služieb. A v ostatných pár mesiacoch znovu aj opätovný rast cien potravín.

2. Rýchlejší rast cien na Slovensku než v iných krajinách eurozóny v tomto roku vďačí najmä dopadom konsolidačných opatrení, vrátane vyššej DPH a spotrebných daní ako aj zavedenia transakčnej dane. Tieto opatrenia priamo či nepriamo zvyšujú náklady firiem, ktoré ich prenášajú na spotrebiteľov.

3. Inflácia vyjadrená medziročným rastom spotrebiteľských cien pravdepodobne dosahuje aktuálne svoj vrchol, okolo ktorého sa bude ešte pohybovať najbližšie mesiace. Ku koncu roka očakávame pokles mierne pod 4-percentnú úroveň.

Tomáš Boháček, analytik 365.bank

1. Hlavnými faktormi, ktoré v júni 2025 ťahali infláciu na Slovensku nahor, boli najmä ceny služieb a potravín, pričom spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 4,3 %, čo je jedno a pol ročné maximum; samotné služby pritom zdraželi o 5,5 % a výrazne k tomu prispel rýchly rast cien v hoteloch, kaviarňach, reštauráciách či v rekreácii a kultúre, kde medziročné zdražovanie atakuje dvojcifernú hranicu — konkrétne ceny leteniek vzrástli oproti máju o viac ako 40 %.

Z potravín boli v júni o 4,9 % drahšie ako pred rokom a extrémne rýchlo rástli ceny tukov (maslo), mliečnych výrobkov či vajec, pričom len oleje a tuky medzimesačne zdraželi o 4,8 %. Dodatočný tlak spôsobilo aj zdraženie pohonných látok, kde po troch mesiacoch poklesu benzín a nafta opäť medzimesačne stúpli o 1,8 %, čo sa výrazne premietlo do mobility. Naopak, mierne tlmivým faktorom zostali bývanie a energie, kde ceny klesli o 0,1 %, no celkovo domáce cenové tlaky ostávajú silné a premietajú sa aj do jadrovej inflácie na úrovni 3,5 %.

2. Hlavným dôvodom sú najmä vládne opatrenia, teda zvýšenie DPH od začiatku roka a zavedenie transakčnej dane od apríla, čo sa premieta do vyšších nákladov firiem a následne prenáša do konečných spotrebiteľských cien. Bez konsolidačných opatrení, resp. pri smerovaní dôrazu konsolidácie na výdavkovú stranu, by dnes inflácia mohla rásť takmer polovičným tempom v porovnaní s dnešnými údajmi.

3. Áno, miera inflácie by sa do jesene mohla postupne vrátiť pod 3 %. Dlhší horizont je však otázny, keďže opäť sú na stole nové konsolidačné opatrenia, ktoré budú veľmi pravdepodobne opätovne najmä proinflačného charakteru.

Samozrejme, sú tu aj externé riziká, a to najmä pre štruktúru našej ekonomiky zameranej na automobily, kde bude citlivo vnímaný vývoj v zahraničnom obchode – ak sa implementujú recipročné clá na prípadné vysoké clá z USA, bude to podporovať aj importované ceny u nás. Je tu však predikčná neistota, či a v akej miere k tomu dôjde. Myslím si však, že pomyselný cieľ (resp. reálny cieľ ECB) 2 %-nej úrovne rastu u nás nebude ani v budúcom roku.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank

1. – 3. Infláciu na Slovensku ťahajú nahor takmer všetky jej zložky. Na rozdiel od niektorých iných krajín eurozóny, či EÚ, slovenskú infláciu výraznejšie podporujú aj daňové zmeny. Ich priamy efekt na infláciu v harmonizovanej metodike je na úrovni 0,65 pb., zatiaľ čo v priemere v eurozóne len 0,2 pb. Daňové zmeny v Estónsku majú ale napríklad ešte výraznejší efekt na celkovú infláciu ako v prípade Slovenska, takmer dvojnásobne vyšší. Napriek tomu, aj po očistení o priamy efekt daňových zmien Slovensko s infláciou 3,9 % zaznamenalo v júni tretiu najvyššiu infláciu v eurozóne, po Chorvátsku (4,2 %) a Estónsku (4,0 %).

Vyššie dane najskôr zdvíhajú slovenskú infláciu aj nepriamo. V priamych daňových efektoch napríklad nie sú započítane nepriame efekty novej dane z finančných transakcií. Tie sa prejavujú najmä na cenách bežných tovarov a služieb, ktoré zdražujú výrazne rýchlejšie ako v iných krajinách eurozóny, či EÚ. Inflácia bežných tovarov bola na Slovensku v júni najvyššia v eurozóne, a to aj po očistení o efekt vyššej DPH, v rámci EÚ druhá najvyššia po Rumunsku (resp. tretia najvyššia po Rumunsku a Maďarsku po očistení o efekt vyššej DPH). Ešte výraznejšie Slovensko vyčnieva v inflácií služieb. Tá bola v júni druhá najvyššia v rámci EÚ i eurozóny, po Estónsku, kde ale infláciu služieb ťahajú nahor najmä daňové zmeny (ešte výraznejšie ako na Slovensku).

Po očistení o efekt zmeny daní už bola inflácia služieb na Slovensku najvyššia v eurozóne i EÚ. Pri čoraz viac utlmenom raste spotreby predpokladáme, že za silným rastom cien bežných tovarov a služieb sú tak najmä nepriame efekty novej dane z finančných transakcií, zvýšené náklady obchodníkov súvisiace s vyššími stratami z krádeži, či prispôsobovanie sa domáceho výrobno-obchodného reťazca málo predvídateľnému legislatívnemu prostrediu s náhlymi zmenami legislatívy.

Rast cien potravín je v rámci eurozóny rovnako nadpriemerný. Zdá sa ale, že v jeho prípade na zdražovanie vplývajú skôr spoločné regionálne vplyvy. Pomerne dynamické zdražovanie potravín vidíme aj u našich susedov. Vďaka zníženiu DPH dokonca Slovensko vykazuje najpomalší medziročný rast cien potravín v regióne (o 3,0 % vs. 3,7 % v Rakúsku, 4 % v Maďarsku, 4,4 % v Poľsku a 6,1 % v Česku). Po očistení o priamy efekt zmeny DPH je ich medziročný rast porovnateľný s ostatnými krajinami regiónu (4,9 %, vs. 3,7 % v Rakúsku, 4 % v Maďarsku, 4,3 % v Poľsku a 6,1 % v Česku).

Inflácia by sa i v nasledujúcich mesiacoch mala udržať mierna nad úrovňou 4%, hoci v júni nateraz už najskôr dosiahla svoje maximum. K jemnému zvoľneniu inflácie by v nasledujúcich mesiacoch mal prispieť predovšetkým technický bázický efekt – zrýchľovanie inflácie, najmä u potravín, sme minulý rok začali pozorovať od júla a toto minuloročné zdražovanie by tak z medziročného porovnania malo postupne vypadávať.

Na ceny potravín by ale aj počas zbytku roka mohli pôsobiť externé faktory, najmä sucho v časti Európy, ktoré má potenciál ovplyvniť aj časť tohtoročnej úrody v Európe a nepriamo aj ceny potravín na Slovensku. Rast cien by mohla ešte aj v nasledujúcich mesiacoch podporiť i nová transakčná daň, ktorá zvyšuje náklady v celom výrobno-distribučnom reťazci.

Naproti tomu, tlak na ďalší nárast cien služieb v dôsledku silného rastu miezd v ekonomike by mohol v druhej polovici roka postupne slabnúť. V dôsledku daňových zmien však ostane inflácia služieb stále na nadpriemernej úrovni. V priemere za celý rok by tak mala podľa našich odhadov dosiahnuť 4,0-4,1 % v národnej metodike (CPI), resp. 4,2-4,3 % v harmonizovanej metodike Eurostatu (HICP).

Pre budúcoročný vývoj cien bude opäť kľúčové predovšetkým zloženie konsolidačného balíčka. Keďže jeho detaily na verejnosť zatiaľ neprenikli, nie je možné ani vyčísliť jeho dopady. Okrem prípadnej ďalšej úpravy nepriamych daní (DPH, spotrebné dane) bude kľúčovým predovšetkým rozhodnutie o forme ďalšej dotácie cien energií pre domácnosti, predovšetkým plynu a tepla.

Predpokladáme, že vláda ani v roku 2026 plne neprenesie ich trhové ceny na domácnosti. V našom základom scenári zatiaľ nepočítame ani s ďalším zvyšovaním nepriamych daní, čo by malo viesť k zvoľneniu inflácie smerom k 3 %. Akékoľvek zvýšenie daní, či významnejšie zníženie dotácií cien energií môže ale rast cien opätovne posunúť smerom k 4 %.

Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne

1. Hlavným ťahúňom inflácie sú ceny služieb, ktoré podľa predbežných údajov Eurostatu v harmonizovanej metodike vzrástli v júni medziročne o 8,6 % a medzimesačne o 0,8 %. Do cien sa prenášajú aj zvýšené náklady v súvislosti s rastúcimi mzdami v predchádzajúcom období. Dôležitým impulzom sú aj konsolidačné opatrenia na strane vyšších daní, resp. nákladov, ktoré sa musia preniesť do cien.

Hoci tlak na zvyšovanie miezd aj dynamika rastu nominálnych miezd slabne, jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike ešte pretrvávajú. Zrýchlenie rastu cien zaznamenala aj kategória potravín, alkoholu a tabaku, kde medziročná inflácia dosiahla 4,5 %. Naopak, tlmiaci efekt prichádza z kategórie energie, kam patria aj pohonné hmoty. Tie medziročne priaznivo reagujú na pokles cien ropy na svetových trhoch. Ten súvisí s obavami z globálneho ekonomického spomalenia a zvýšenej neistoty, vrátane hrozieb zavedenia recipročných ciel.

2. Vývoj inflácie na Slovensku v roku 2025 sa na medziročnej báze od eurozóny líši, no zodpovedá očakávaniam. Na medzimesačnej báze rástli ceny rovnakým tempom ako v priemere eurozóny. Vyšší medziročný rast cien v porovnaní s eurozónou je u nás vo veľkej miere spôsobený konsolidačnými opatreniami, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom roka alebo v priebehu druhého kvartálu a na vyššiu mieru medziročnej inflácie budú mať vplyv v priebehu celého roka, v budúcom roku tento efekt zo štatistického pohľadu pominie.

Samozrejme, nepoznáme ešte nové konsolidačné opatrenia, ale očakávame, že ich gro by už malo byť na strane výdavkov štátu. Konsolidačné opatrenia, vrátane zvýšenia DPH, majú plošný vplyv naprieč viacerými kategóriami tovarov a služieb. Zároveň sa do cien ešte stále postupne premietajú aj ďalšie rastúce náklady, napríklad nové dane pre podnikateľov vrátane dane z finančných transakcií. Na strane druhej cenový strop na energie pre domácnosti síce pomáha infláciu zmierňovať, no zároveň komplikuje proces fiškálnej konsolidácie.

3. Očakávame, že inflácia dosiahla svoj vrchol v júni. V druhej polovici roka predpokladáme mierne spomalenie medziročného tempa rastu cien, hoci počas letných mesiacov by sa inflácia mala pohybovať nad úrovňou 4 %. V štvrtom štvrťroku 2025 by medziročná inflácia mohla klesnúť aj pod hranicu 4 %. Podľa našich odhadov by sa priemerná miera harmonizovanej inflácie HICP za celý rok mohla pohybovať okolo úrovne 4,2 %. V národnej metodike CPI to očakávame priemernú infláciu za rok 2025 na úrovni 3,9 %.

Matej Bajzík, finančný analytik XTB

1. Inflácia na Slovensku v júni 2025 zrýchlila na 4,6 %, čo je najvyšší medziročný nárast cien od decembra 2023. Kľúčovými faktormi rastu cien boli tabakové výrobky, sladené nápoje a služby v oblasti reštaurácií a ubytovania. Zatiaľ čo ceny pohonných látok a niektorých spotrebičov jemne klesali.

2. Za rastom cien stojí najmä nová spotrebná daň na tabakové výrobky a sladené nápoje, ktorá platí od januára 2025. V praxi sa tento nárast nezačal okamžite, ale postupne sa pretavuje do finálnych cien, ako sa staré skladové zásoby vypredávajú a nové ceny sa dostávajú na pulty predajní. Príkladom sú tabakové výrobky, ktorých ceny v posledných mesiacoch vzrástli okolo 5 % od začiatku tohto roka.

Okrem toho, sa v cene služieb odráža aj nová transakčná daň, ktorá zvyšuje prevádzkové náklady najmä v reštauračnej a hotelovej sfére. Podľa Štatistického úradu SR si spotrebitelia v júni priplatili o 10 % viac za stravovacie služby a o 5 % viac za ubytovanie. Sektor alkoholických nápojov a tabaku prispel k rastu inflácie medziročným zdražením o 5,3 %.

3. Z hľadiska dlhšieho horizontu môže slovenský cenový vývoj ovplyvniť aj pripravovaný krok Európskej komisie, ktorá navrhuje dramatické zvýšenie spotrebných daní na tabakové výrobky. Podľa uniknutého interného dokumentu by sa mohli dane na cigarety zvýšiť o 139 %, dane na tabak na rolovanie o 258 % a na cigary až o 1 092 %.

Do zásobníka daní majú po novom pribudnúť aj zahrievané tabakové výrobky a e-cigarety, ktoré boli doteraz bez jednotnej dane v rámci EÚ. Komisia odhaduje, že tieto zmeny by mohli výnosy členských štátov navýšiť o 15 miliárd eur ročne, no výrazne varuje pred rizikom čierneho trhu a cezhraničného obchodovania. Ak sa medzi krajinami nezabezpečí daňová harmónia, môže to viesť k opačnému efektu, ako bol pôvodný zámer.

Rast cien na Slovensku teda nie je len dôsledkom externých vplyvov, ale aj domácich daňových rozhodnutí, ktoré sa súčasne pretavujú do inflácie. Ak sa k tomu pridajú aj nadnárodné reformy, môže mať slovenský spotrebiteľ pred sebou dlhšie obdobie cenového tlaku v citlivých kategóriách