Zoberie vláda opäť z budúcich dôchodkov? Spustila sa kampaň, ktorá tomu nasvedčuje
Vo verejnom priestore sa začala v uplynulých dňoch až mesiacoch šíriť komunikácia, ktorá smeruje k možnému zásahu do II. dôchodkového piliera. V ňom si pracujúci odkladajú časť odvodov na svoje budúce dôchodky. Aktuálne ich je takmer 1,9 milióna a hodnota úspor vo všetkých fondoch dosahuje skoro 15 miliárd eur.
Deje sa tak krátko po tom, čo už vláda stihla „skresať“ podiel príspevku do II. piliera v prospech priebežného piliera, z ktorého sa vyplácajú súčasné penzie. Inak povedané, peniaze míňa na spotrebu súčasných dôchodcov namiesto odkladania peňazí pre tých budúcich.
A o akej komunikácii hovoríme? Najprv to boli nenápadné slová poslanca z klubu SNS Pavla Ľuptáka v pléne parlamentu, ktoré v januári zdieľal na sociálnej sieti, potom prišlo vyjadrenie Jednoty dôchodcov Slovenska a najnovšie pribúdajú blogové články štátneho tajomníka ministerstva práce a sociálnych vecí Branislava Ondruša.
„Predskokanom“ poslanec aj JDS
Ľupták, ktorý je na kandidátke strany SNS do eurovolieb, ešte v novembri v Národnej rade SR vyhlásil, že dospel k „hlbokému presvedčeniu, že súčasné akciové trhy sú v obrovskej bubline“ a skôr či neskôr dôjde k „výraznému“ prepadu akciových trhov, a tým vraj k „výraznému ohrozeniu“ úspor v II. dôchodkovom pilieri.
Preto je podľa neho v záujme ochrany úspor potrebné otvoriť II. pilier. To by znamenalo, že by z neho mohli sporitelia vystúpiť a previesť všetky našetrené peniaze štátu, ktorý by z nich vyplácal súčasné dôchodky a krátkodobo znížil deficit.
Následne vyrukovala 20. februára Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) s otvoreným útokom namiereným proti II. pilieru. Tvrdila, že „problémom dlhodobej udržateľnosti dôchodkov na Slovensku je najmä II. pilier a jeho zlé nastavenie“, a odrádzala sporiteľov od dvojpilierového systému.
S odvolaním sa na ministerstvo práce konštatovala, že až 95 percent z asi 30-tisíc seniorov poberajúcich dôchodky z oboch pilierov by vraj malo dôchodok vyšší o 50 eur, keby zostali len v prvom pilieri.
Keď sme sa JDS pýtali na podrobnosti, v čom je z jej pohľadu II. pilier zle nastavený, kde vidí nedostatky a prečo ho považuje za „hazard“, odpoveď sme nedostali.
Dodajme, že JDS sa v poslednom období prezentuje v pozícii akéhosi spojenca strán Smer a Hlas a má s nimi aj podpísané dohody o spolupráci. Jej predseda Michal Kotian okrem iného napríklad vyzýval na tlačovej konferencii Smeru na účasť v referende za predčasné voľby a zúčastnil sa aj na novembrovom sneme strany. Šéf Hlasu, predseda parlamentu a kandidát na prezidenta Peter Pellegrini sľuboval JDS aj pravidelné príspevky od štátu, ak sa dostane do vlády, písal Denník E v apríli minulého roka.
Vraj im postačia garancie
Odhliadnuc od expresívneho vyjadrovania sa v podobnom duchu ako vyjadrenie JDS nesú aj Ondrušove blogy. Prvý text opakuje, že II. pilier sa vraj väčšine ľudí neoplatí.
„Analýza údajov o skutočnej výkonnosti akciových a indexových fondov (zavedené až vládou Ivety Radičovej, pozn. red.) v celom období existencie dvojpilierového dôchodkového systému ukazujú, že ani keby ľudia investovali po celý čas takmer výlučne v nich, neboli by na tom lepšie,“ napísal Ondruš, ktorý zároveň podobne ako Ľupták kandiduje do europarlamentu, ale za stranu Hlas.
Druhý text štátneho tajomníka poukazuje na to, že na základe ústavy „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe“, a teda v II. pilieri majú byť garancie.
Zároveň píše, že II. pilier je buď „vabank“, alebo je to naopak a v tom prípade nemá byť problém, aby „garantoval budúce dôchodky“. „Iná možnosť nie je. Ale ak platí to prvé, potom ten ‚úžasný‘ 2. pilier do dôchodkového systému vôbec nepatrí,“ uvádza Ondruš.
Neskôr v článku rétoriku zmierňuje. „Úplne by nám malo stačiť, aby sme zaviedli povinnosť DSSiek (správcov fondov, pozn. red.) garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov,“ zamýšľa sa štátny tajomník.
Štátny tajomník vynechal podstatu
Pozrime sa bližšie na tvrdenia, ktoré majú sporiteľov od II. piliera odrádzať. Ako dospel štát k tomu, že II. pilier sa oplatí len najlepšie zarábajúcim ľuďom, ktorí napríklad v minulom roku zarábali mesačne zhruba 4 500 eur a viac?
Hovorkyňa ministerstva práce Natália Jachym Holubová pre Aktuality.sk uviedla, že porovnali individuálnu sumu krátenia dôchodku zo Sociálnej poisťovne z dôvodu účasti v II. pilieri s najvyššou ponukou doživotného dôchodku, ktorý si sporiteľ mohol zobrať v období od 1. januára 2015 do 30. septembra 2023. Vyšlo im, že:
- pri asi 95 percentách sporiteľov bol priemerný rozdiel medzi potenciálnym dôchodkom zo Sociálnej poisťovne a skutočným dôchodkom z oboch pilierov približne 52,2 eura v neprospech sporiteľov v II. pilieri,
- u zvyšku dosiahol priemerný rozdiel vo výške dôchodku zhruba 9,7 eura v prospech účasti v II. pilieri,
- častejšie kariérne výpadky práve v období pred dosiahnutím dôchodkového veku znížili sumu krátenia dôchodku z I. piliera, čo sa prejavilo aj v tomto porovnaní.
Rezort tiež vyrátal, že aj nepretržité sporenie na dôchodok od roku 2005 do roku 2023 so zameraním „vo väčšej miere na akciové a indexové fondy“ by prospelo akurát sporiteľom so zárobkami vyššími ako trojnásobok priemernej mzdy. Rovnaký argument používa aj Ondruš, no zamlčal už zvyšok z vyjadrenia ministerstva, ktoré zaslalo Aktualitám.
„Podľa rovnakých predpokladov platí, že ak by bol sporiteľ zúčastnený na predvolenej investičnej stratégii založenej na indexových fondoch od začiatku sporenia, bol by jeho dôchodok z viacpilierového systému vyšší ako samotný dôchodok z I. piliera, a to pre všetky príjmové kategórie,“ konštatovala hovorkyňa.
Pripomeňme, že predvolená investičná stratégia sa zaviedla až za ministra Milana Krajniaka v roku 2022. Spočíva v tom, že do 50. roku života sporitelia investujú výlučne v indexovom negarantovanom fonde a potom sa ich úspory začnú postupne presúvať do garantovaného dlhopisového fondu. Cieľom je maximalizovať výnos počas sporiacej fázy.
Pozrite si na grafe výkonnosť dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov:
Ministerstvo kritizuje minulé „regulačné zásahy“
Od ministerstva sme ešte chceli vedieť, čo presne mysleli pod investičnou stratégiou zameranou „vo väčšej miere na akciové a indexové fondy“, keď sa jej tak nedarilo, že nepriniesla vyššie dôchodky z II. piliera ďalším sporiteľom s menšími zárobkami. Štát zhrnul, že zohľadnili niekoľko skutočností:
- indexové fondy existujú v II. pilieri iba od roku 2012, takže sporitelia nemali v rokoch 2005 až 2011 možnosť participovať na ich vyšších výnosoch,
- majetok sporiteľov bol postupne presúvaný z negarantovaných do garantovaných dôchodkových fondov od veku 52 rokov o 10 percent ročne a podľa súčasnej legislatívy od 50 rokov 4 percentá ročne, takže sporitelia v dôchodkovom veku nemohli vzhľadom na krátky investičný horizont úplne participovať na zhodnotení akciových investícií,
- väčšina sporiteľov si sporila výlučne v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch, ktoré majú najnižšie zhodnotenie.
Okrem toho rezort otvorene priznáva chyby, ktorých sa dopustili prechádzajúce vlády. „Kvôli regulačným zásahom v sledovanom období bolo priemerné zhodnotenie akciových fondov v II. pilieri medzi rokmi 2005 až 2012 na úrovni cca 1,1 percenta ročne,“ podotkla hovorkyňa.
Spomeňme, že garancie zaviedla vláda Smeru od júla 2009, ktorá mala prísnu podobu – ak sa trhová hodnota úspor v sledovanom období znížila, mala stratu pokrývať správcovská spoločnosť zo špeciálneho garančného účtu, a ak v ňom nebol dostatok zdrojov, tak z vlastného majetku. Výsledkom bolo, že správcovia výrazne skonzervatívnili portfóliá, čo znamenalo menšie zárobky fondov.
Až k aprílu 2012 nová vláda garancie zrušila pre zmiešané a akciové fondy. V súčasnosti platí, že správcovia garantujú, že pri žiadosti o dôchodok z druhého piliera bude mať sporiteľ na účte v garantovanom dlhopisovom fonde minimálne to, čo tam vložil.
Pozrite si na grafe výkonnosť zmiešaných, akciových a indexových negarantovaných dôchodkových fondov:
Nespoliehajte sa, že sa nič nezmení
Za pozornosť taktiež stojí, že ak Ondruš hovorí o garanciách v I. pilieri, samotné ministerstvo pripúšťa, že garantovať do budúcnosti nevedia nič.
Jáchym Holubová vysvetlila, že vyššie uvedenou analýzou nechceli predpovedať budúce dôchodky pri zohľadnení meniacich sa makroekonomických podmienok, ale zhodnotiť efektívnosť doterajšieho fungovania II. piliera z pohľadu sporiteľov, ktorí už z neho požiadali o dôchodok.
„Pre ministerstvo je kľúčové zabezpečiť, aby dôchodkový systém ostal udržateľný a primeraný aj do budúcnosti. Táto zodpovednosť si vyžaduje neustále vyhodnocovanie a prispôsobovanie systému v reakcii na meniace sa demografické, ekonomické a sociálne podmienky,“ deklarovala Jachym Holubová.
Medzi makroekonomické ukazovatele a ďalšie dôležité faktory môžeme zaradiť štátny dlh, rastúce úrokové náklady, zaostávajúcu produktivitu práce na Slovensku, investičné dlhy v rôznych sektoroch ako doprava či zdravotníctvo, geopolitické hrozby či samotný demografický vývoj Slovenska.
Pozrite si na grafe vekovú štruktúru obyvateľstva Slovenska:
Hovorkyňa ministerstva práce zároveň dodala, že si uvedomujú výzvy spojené so starnutím populácie, zmenami na trhu práce a transformáciou na udržateľnejší spôsob fungovania ekonomiky, čo si podľa nich vyžadzuje „premyslený a dynamický prístup k riadeniu dôchodkového systému“.
Inak povedané, ak štátu budú chýbať peniaze, lebo klesne počet pracujúcich a vzrastie počet poberateľov dôchodkov, tak môže zo dňa na deň prísť k zníženiu vyplácaných dôchodkov alebo k zmene výpočtu nových dôchodkov či ich neskoršej valorizácie. A potom porovnanie dôchodkov z II. a I. piliera, ktoré dnes prezentuje štátny tajomník, nebude sedieť.
Samotné ministerstvo uznáva, že sa opiera o analýzy a prognózy a za „neoceniteľné“ označilo i pravidelné hodnotenia a odporúčania od medzinárodných organizácií, ako sú Európska komisia a OECD. „Poskytujú cenný pohľad na osvedčené postupy a inovatívne riešenia z celého sveta,“ uznáva odbornosť nezainteresovaných inštitúcií Jáchym Holubová.
Upraviť chcú výplatnú fázu
Oficiálne je zatiaľ samotné ministerstvo opatrné. Pokiaľ ide o nedostatky II. piliera, vidí ich jedine vo výplatnej fáze, kde nastali po reforme v roku 2022. Konkrétne nemá byť zrejmé, aká časť aktuálnej hodnoty osobného dôchodkového účtu sporiteľa má byť po dovŕšení dôchodkového veku použitá na vyplatenie starobného alebo predčasného dôchodku cez takzvaný programový výber – či celá hodnota úspor, alebo jej polovica, napísala hovorkyňa.
Potvrdila akurát, že pokračujú v legislatívnom procese k novele zákona o dôchodkovom starobnom sporení, ktorý sa začal ešte za úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.
Predbežná informácia k nemu hovorila, že zmeny sa budú týkať aj úpravy pravidiel investovania penzijných fondov či odbúranie nadbytočných administratívnych prekážok pre správcovské spoločnosti. Medzirezortné pripomienkové konanie plánujú najskôr na koniec júna 2024, na rokovanie vlády sa má novela dostať najneskôr v septembri, pričom účinnosť avizujú až na rok 2026.
Zmeny týkajúce sa prerozdelenia odvodov medzi Sociálnu poisťovňu a individuálne sporiteľské účty, otvorenia II. piliera, zavedenia garancií, zdobrovoľnenia II. piliera či zavedenia motivátorov k sporeniu momentálne štát nekomentoval.
„Vzhľadom na to, že akékoľvek ďalšie zmeny v II. pilieri sú na úrovni analýz a zatiaľ neboli prijaté rozhodnutia, odpovede na uvedené otázky by boli zo strany ministerstva predčasné,“ uzatvára hovorkyňa.
K téme sme oslovili aj samotné koaličné strany, no vyjadrenie sme nedostali. Jedine z Hlasu odpísali, že sa máme obrátiť priamo na ministerstvo.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO