Vyhláška, ktorá urobí z chráneného vlka lovnú zver. TANAP reaguje príkazným listom, mimovládky žiadajú stiahnutie
MŽP predložilo na pripomienkovanie návrh vyhlášky, ktorou sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Opätovne by sa tiež podľa pravidiel spred roka 2021 obnovila možnosť jeho lovu.
Na čo poukazujú My sme les i Nadácia Aevis
Varujú pred hrozbou finančných sankcií pri rozpore s medzinárodnými záväzkami SR.
“Vyhláška okrem oslabenia ochrany vlka výrazne zníži aj jeho spoločenskú hodnotu, čo môže mať za následok zvýhodnenie pytliactva a zvýšenie rizika jeho úmyselného usmrcovania,” zdôrazňujú ochranárski aktivisti vo vyhlásení, v ktorom poukazujú aj na nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode.
“Je zarážajúce, že s iniciatívou odstrelu vlkov prichádza MŽP, ktoré by malo byť garantom jeho dôslednej celoročnej a celoplošnej ochrany. Vlk je a má aj naďalej zostať na Slovensku celoročne chránený,” povedal Michal Haring z iniciatívy My sme les.
“V ochrane prírody sa rozhoduje neodborne a preferujú sa evidentne poľovnícke záujmy namiesto účinných opatrení v prospech chránených živočíchov. Vlci a medvede sú politická téma, ich strieľanie je v rozpore s medzinárodnými záväzkami a za to hrozia Slovensku finančné pokuty,” hovorí Rastislav Mičaník z Nadácie Aevis.
TANAP reaguje príkazným listom
Riaditeľ TANAP-u Peter Olexa odstrel vlkov odmieta. Vydal takzvaný príkazný list, v ktorom zakázal lov vlka na území národného parku v prípade, že sa vyhláška zmení.
Vlk dravý reguluje jeleniu, srnčiu a diviačiu zver, čím prispieva k znižovaniu početnosti zveri poškodzujúcej poľnohospodárske kultúry a lesné porasty, odôvodnil svoje kroky.
“Všetci členovia komisie požadovali odstrel 74 až 100 vlkov, jedine ja ako zástupca Lesoochranárskeho zoskupenia VLK som žiadal nulovú kvótu,” uviedol náčelník združenia Juraj Lukáč, ktorý je členom komisie.
V rámci problematiky vznikla aj hromadná pripomienka, ktorú zbiera Lesoochranárske zoskupenie VLK, združenie URSIA a opoziční Demokrati.
Štátna ochrana prírody SR potvrdila, že súhlasí s odstrelom 74 jedincov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2024/2025.
“Na základe výsledkov genetických výskumov, ktorými disponuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, je veľkosť vlčej populácie na Slovensku minimálne 600 jedincov. Veľkosť areálu trvalého výskytu vlka dravého má rastúcu tendenciu a sú zaznamenané prípady aktívneho rozširovania sa aj mimo tohto územia, čo napovedá, že populácia má tendenciu sa neustále rozširovať,” hovorí štátna ochrana.
Argumentuje škodami na hospodárskych zvieratách a neochotou farmárov pásť ovčie stáda na horských lúkach, kde je to potrebné, píše Denník N.
Miliónové škody a nefunkčná svorka vlkov
Ochranár a odborník na veľké šelmy Jerguš Tesák pre denník uviedol, že na poľnohospodárskych plodinách robí miliónové škody premnožená raticová zver, nie vlk.
“Vlk tým, že túto zver loví, pomáha tieto škody znižovať. Nie je žiaden logický dôvod vlka strieľať okrem trofejového. Ak by sme šli cestou preventívnych opatrení na farmách a lovili len problémové vlky, ktoré chodia na salaše opakovane, škody by sa znížili. No stanoviť kvótu na širšie oblasti, kde vznikajú škody, nie je preventívny prístup,” vysvetlil.
Upozorňuje, že poľovník často nevie, “koho strieľa, svorku to môže rozbiť a nefunkčná svorka má väčšiu predispozíciu robiť škody na hospodárskych zvieratách, ktoré sú ľahšia korisť”.
Rezort životného prostredia o vyhláške
Ministerstvo životného prostredia v dokumente argumentuje najmä podporou tradičného hospodárenia na vidieku a rastúcimi škodami na hospodárskych zvieratách.
“Rozširovaním populácie vlka dravého do blízkosti urbanizovaných oblastí vzniká aj hrozba hybridizácie so psami, čo by mohlo viesť k trvalému poškodeniu genofondu tejto šelmy, pričom práve jej racionálnym manažmentom je možné predmetnému riziku predchádzať,” píše sa v materiáli.
Predkladaný návrh vyhlášky podľa ministra Tomáša Tarabu nemá okrem iného vplyv na životné prostredie.
“Podľa najnovšieho genetického výskumu, ktorý sa na Slovensku robil v posledných rokoch, sa v stovkách vzoriek žiaden hybrid nenašiel,” hovorí Jerguš Tesák.
Zmena lovu vlkov
Ministerstvo navrhuje zmeniť aj dobu, kedy bude možné vlky loviť, a to od 1. septembra do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
Vlky sa mohli strieľať od 1. novembra do 15. januára.
Vo vyhláške je uvedené aj zníženie spoločenskej hodnoty vlka dravého, bobra vodného a medveďa hnedého, čo Progresívne Slovensko označilo za priamu pozvánku pre pytliakov.
Spoločenská hodnota spomínaných zvierat:
- Medveďa z 5 000 eur na 2 500 eur,
- bobor z 2 000 eur na 500 eur,
- vlk z 3000 eur na 1 500 eur.
Pozrite si archívnu reportáž z 25. júla 2024 o tom, ako medvedica útočila v národnom parku.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO