Drahé potraviny nie sú vinou obchodníkov. Kto vlani najviac ryžoval na inflácii? (ekonomický výber)
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Svetový šok cien potravín navýšil zisky najmä v prvovýrobe: Ministerstvo financií predložilo na včerajšie rokovanie vlády ďalšiu analýzu cenového vývoja základných druhov potravín. Ide o pravidelnú aktivitu ministra Ladislava Kamenického, ktorého vláda ešte v decembri minulého roka poverila sledovaním a vyhodnocovaním vývoja cien potravín, rovnako tak aj navrhovaním účinných opatrení.
Z najnovšej analýzy vzišlo niekoľko prekvapivých momentov. Prvým je, že napriek spomaľovaniu inflácie zdraželi niektoré druhy potravín – napríklad maslo, vajcia či syr eidam – na Slovensku oveľa viac ako v iných krajinách.
Ministerskí analytici tiež vypozorovali, že napriek vysokému podielu spotreby potravín z dovozu rástli dovozné ceny potravín výrazne pomalším tempom ako tie z domácej produkcie.
No a v neposlednom rade prišli na to, že minuloročná potravinová inflácia bola do veľkej miery hnaná najmä zvýšenými cenami u prvovýrobcov, ktoré sa cez dodávateľský reťazec preniesli až do konečných spotrebiteľských cien.
„Podľa účtovných závierok rástla ziskovosť tým viac, čím nižšie vo vertikále firma operovala. Najviac sa z pohľadu ziskovosti darilo poľnohospodárstvu, potom potravinárstvu a následne maloobchodu. To naznačuje, že svetový šok cien potravín navýšil najprv zisky v prvovýrobe a odtiaľ sa prelieval ďalej do výrobných a nakoniec do spotrebiteľských cien,“ uvádza analýza.
Zväz obchodu, ktorý združuje predovšetkým domáce obchodné reťazce, zistenia rezortu okomentoval s tým, že „analýza jednoznačne potvrdila, že najväčší podiel na potravinovej inflácii mala poľnohospodárska prvovýroba a následne výrobcovia potravín“. Podľa zväzu sa obchodníci snažili o zmiernenie inflácie, a to najmä z dôvodu silného konkurenčného prostredia v rámci maloobchodu.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá zastrešuje najmä zahraničné reťazce. „Sme radi, že aj táto analýza ministerstva financií dokázala, že obchodníci tlmili infláciu a majú najnižší zisk v rámci potravinovej vertikály,“ uviedol predseda aliancie Martin Krajčovič.
Podotkol tiež, že v analýze sa jasne konštatuje, že žiadna regulácia nie je potrebná. „Pre stabilitu cien a pokračovanie pozitívneho vývoja je veľmi dôležité nezasahovať do trhového prostredia. V tom by sme si mali brať príklad najmä z krajín, ktoré boli najúspešnejšie v rámci boja s infláciou,“ povedal Krajčovič.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského výsledky analýzy nie sú až takým prekvapením, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. „To, že maloobchod počas inflácie potravín nemal nijak výnimočný rok, sme videli na finančných výsledkoch už dávnejšie. Rovnako tak to, že ceny prvovýrobcov rástli oveľa rýchlejšie ako ceny na pultoch obchodov. To, že niekto tvrdil opak, treba vnímať v kontexte lobizmu a politických bojov,“ hovorí Vlachynský.
Jedným dychom dodáva, že slušné výnosy poľnohospodárov a potravinárov v inflačných rokoch boli skôr jednorazovou záležitosťou a časom aj potravinárov dobehnú zvýšené náklady na energie či pracovnú silu, čo v kombinácii s poklesom globálnych cien potravinárskych komodít zase veľmi rýchlo zrazí ich finančné výsledky.
S Vlachynským súhlasí hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová, ktorá tvrdí, že na základe jedného výnimočného roka 2022 nie je možné hodnotiť, že minuloročná potravinová inflácia bola hnaná predovšetkým zvýšenými cenami u prvovýrobcov.
Rok 2022 bol podľa jej slov výnimočný, a to najmä vzhľadom na dramatickú energetickú krízu a situáciu na svetových trhoch so surovinami, potravinami, hnojivami, prípravkami na ochranu rastlín, ale aj obalovými materiálmi.
„Ceny poľnohospodárskych komodít začali rásť už v roku 2021, ich rast sa v roku 2022 zintenzívnil a v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli vyššie o 36,5 percenta. Celkový medziročný rast cien poľnohospodárskych výrobkov bol ovplyvnený najmä enormným medziročným rastom cien rastlinných komodít, ktoré boli bez započítania ovocia a zeleniny o 53 percent vyššie ako v predchádzajúcom roku. Ceny skupiny komodít živočíšnej výroby medziročne vzrástli o 21,1 percenta,“ hovorí Holéciová.
Rok 2023 bol zase podľa jej slov obrátený: ceny komodít dramaticky klesli – v októbri minulého roka boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne nižšie o 21,8 percenta – takže tento rok sa očakáva aj omnoho nižšia ziskovosť poľnohospodárov.
Špekulanti zarábajú na predaji diaľničných známok: Slovenskí motoristi majú na výber niekoľko možností, ako si kúpiť elektronickú diaľničnú známku. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) im odporúča oficiálne predajné kanály, konkrétne webstránku eznamka.sk, mobilnú aplikáciu eznamka, čerpacie stanice alebo predajné miesta na diaľničných hraničných priechodoch. Napriek tomu sa však mnohí chtiac-nechtiac rozhodnú pre nákup u pofidérnych subjektov, ktoré známky predávajú za vyššiu sumu a je otázne, či vôbec ide o platné diaľničné známky.
Jedným z nich je holandská spoločnosť Vignette & Visa B.V., ktorá predáva predražené diaľničné známky cez webovú stránku digitalnaznamka-slovensko.sk. Kým 10-dňová známka stojí na oficiálnom webe NDS 12 eur, firma ju predáva za 20,95 eura. Prirážku si účtuje aj za predaj 30-dňovej známky, ktorá oficiálne stojí 17 eur, no Vignette & Visa B.V. ju predáva za 26,95 eura. Najväčší rozdiel badať pri kúpe ročnej diaľničnej známky – kým u oficiálnych predajcov stojí 60 eur, pofidérny web ju predáva za 74,95 eura.
Konanie, keď firma vystupuje v pozícii sprostredkovateľa objednávky a pýta si za to poplatky navyše, môže byť podľa Tomáša Mészárosa, senior právnika advokátskej kancelárie Kaduc & Partners, vnímané ako obchádzanie zákona, prípadne nekalá obchodná praktika. Viac o tomto biznise vrátane odporúčaní advokátov, ako sa pred pochybnými predajcami môžu vodiči brániť, sa dočítate v článku na Aktuality.sk.
Jedna z najdôležitejších inštitúcií rezortu pôdohospodárstva smeruje do personálneho kolapsu: Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) sa ešte nevylízala z rán, ktoré jej spôsobila megakorupčná kauza Dobytkár z čias tretej Ficovej vlády a následná hrozba odobratia akreditácie, a už znovu stojí pred obrovským problémom.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč musí aktuálne riešiť nedostatok pracovníkov v tejto agentúre, cez ktorú tečú peniaze farmárom. Kvôli enormnému podstavu ľudí PPA mešká s vyplácaním peňazí. Poľnohospodári tak musia čakať nielen na priame platby, ale aj na ďalšie subvencie a projektové podpory. Takéto dlhé omeškania sa ešte nikdy v histórii inštitúcie neudiali.
Šéf rezortu sa tento stav rozhodol riešiť netradične, pričom odborníci nad jeho nápadom neveriacky krútia hlavou. Minister Takáč totiž plánuje presunúť štátnych zamestnancov z iných rezortov. Tí by mali následne posilniť kontroly v PPA. Ide predovšetkým o vyplácanie projektových podpôr, teda druhý pilier. V ňom majú slovenskí farmári stovky miliónov eur, ktoré môžu dostať na svoj ďalší rozvoj. Téme sa bližšie venoval kolega Martin Odkladal.
Na Slovensku sa chystá jedna z najväčších transakcií v histórii, energetický gigant ňou predbehne aj štát: Slovenské elektrárne sa podľa Hospodárskych novín chystajú refinancovať svoj multimiliardový dlh. Ako v rozhovore pre denník načrtol šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček, rýchlosť splácania záväzkov spoločnosti sa výrazne zvýšila po tom, čo v minulom roku začali predávať elektrinu z tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorého komerčná prevádzka sa začala vlani na jeseň.
„K 1. februáru 2024 je naše zadlženie 3,8 miliardy eur. Kleslo zo 4,2 miliardy eur v decembri 2022. Situácia sa výrazne zlepšila, ale naše zadlženie je naďalej na úrovni, ktorá nám neumožňuje mohutne investovať, a preto musíme ďalej pracovať na jeho znížení,“ skonštatoval Strýček.
„Zároveň ideme robiť jednu z najväčších transakcií v histórii finančného sektora na Slovensku. Celý dlh chceme refinancovať za nižšie úroky a predĺžiť splatnosť. Môžeme to urobiť vďaka tomu, že rizikovosť našej spoločnosti sa dramaticky znížila po spustení Mochoviec,“ dodal.
Obrázok týždňa
Vizualizácia zobrazuje mapu najšťastnejších (a najnešťastnejších) krajín na svete. Slovensko sa v celosvetovom rebríčku umiestnilo na 45. mieste.
Číslo týždňa
Sociálne siete ako Facebook, Instagram, X, Snapchat či TikTok využívalo vlani v priemere 59 percent jednotlivcov v rámci Európskej únie. Najvyšší podiel vykázalo Dánsko s 91 percentami, najnižší Francúzsko so 44 percentami. Informoval o tom Eurostat.
Graf týždňa
V roku 2022 vyviezli členovia Európskej únie do krajín mimo EÚ dopravné služby v hodnote 305 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2021 ide podľa Eurostatu o 40,2-percentný skok. Prudký rast bol spôsobený najmä nárastom námornej dopravy.
Zahraničie
Ryanair hrozí letisku Bordeaux zrušením tamojšej základne: Nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair v stredu pohrozila zrušením svojej základne vo francúzskom meste Bordeaux, ak tamojšie letisko navýši svoje poplatky. Ohrozených je podľa odborov 120 pracovných miest, informuje agentúra AFP.
„Letisko chce podľa mňa zdvojnásobiť naše náklady. Nie sme ochotní zaplatiť dvojnásobok ceny v Bordeaux,“ uviedol riaditeľ Ryanairu Michael O’Leary. Podľa neho skutočne hrozí, že spoločnosť môže svoju pobočku v tomto juhofrancúzskom meste zatvoriť už koncom tohtoročnej letnej sezóny.
Medzinárodné letisko Bordeaux-Merignac bolo v roku 2023 ôsmym najvyťaženejším francúzskym letiskom s počtom 6,6 milióna cestujúcich.
Prezident Biden odpustí študentské dlhy vo výške 5,8 miliardy dolárov: Americký prezident Joe Biden v rámci programu „Public Service Loan Forgiveness“ odpustí študentské dlhy vo výške 5,8 miliardy dolárov až 77 700 dlžníkom. Bidenova administratíva o tom informovala vo štvrtok.
Uviedla tiež, že prezident Biden odošle e-mail ďalším 380-tisíc pracovníkom verejných služieb a informuje ich, že sú na dobrej ceste k zrušeniu dlhu do dvoch rokov.
Americké ministerstvo školstva bežne ohlasuje vlny odpúšťania pôžičiek, keďže Bidenova administratíva sa snaží využiť svoju existujúcu autoritu na to, aby ponechala ľuďom menší dlh po tom, ako najvyšší súd vlani v júni zrušil plán na odpustenie pôžičiek vo výške 400 miliárd dolárov. Doteraz odpustila dlhy v oblasti vzdelávania takmer štyrom miliónom ľudí v celkovej výške 143,6 miliardy dolárov.
Ďakujeme, že vám záleží na relevantných informáciách
Vaša podpora je kľúčová pre lepšiu informovanosť celej spoločnosti. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 6 hodín zadarmo. Pridajte sa k našim predplatiteľom a získajte prístup k dôležitým informáciám v čase volieb.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO