Najskôr získala dotáciu v Čechách, potom aj na Slovensku. Podivuhodný presun linky ešte neobjasnili

POPRAD: V konkurze na majetok zbankrotovanej českej spoločnosti Bopal Czech, v súčasnosti už bývalej firmy daniarmi vypaľovaného topoľčianskeho podnikateľa Dušana Bočkaya, sa spomína údajný podvod s obstaraním olepovacej linky PVC profilov v jeho slovenskej firme Bopal. Tá sa pred časom presťahovala z Topoľčian do Popradu a zaparkovala v konkurze.

„Olepovacia linka PVC profilov nebola spoločnosťou Bopal nikdy zakúpená, ide o úplne rovnaký stroj obstaraný spoločnosťou Bopal Czech v rámci českého dotačného programu Podnikanie a inovácie v roku 2014,” napísal obchodnému súdu v Prešove, ktorý rieši konkurz na majetok slovenskej Bopal, súčasný konateľ českej spoločnosti Bopal Czech Zdeněk Guna.

Konateľ ďalej súdu píše, že pred ukončením doby udržateľnosti projektu bol vtedajším konateľom Bopal Czech, totožným s konateľom slovenskej Bopal, v roku 2018 prevezený zo závodu v Skalici nad Svitavou do závodu Bopal v slovenských Nemčiciach. Podľa Gunu sa následne stroj stal totožným predmetom pre získanie ďalšej dotácie – tentokrát na území Slovenskej republiky

Guna ďalej tvrdí, že ak bola technologická linka zakúpená vďaka eurofondovej dotácii vo výške približne 710-tisíc eur pre českú firmu Bopal Czech v apríli 2014, nemohla byť zároveň predmetom úverovej zmluvy z apríla 2018 so spoločnosťou ČSOB Leasing a zároveň predmetom ďalšej eurofondovej dotácie vo výške 650-tisíc eur na Slovensku od rezortu hospodárstva v rámci programu Výskum a inovácie.

Polícia prípad vyšetruje vyše tri roky

Zdeněk Guna ponúka svoju súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní pri vyšetrovaní tejto údajne podvodnej transakcie.

Konečným užívateľom výhod a aj jedným z konateľov firmy Bopal Czech bol v minulosti práve Dušan Bočkay, ktorého v súvislosti so spornými daňovými transakciami jeho slovenskej spoločnosti Bopal údajne vydierali v súčasnosti stále súdení ex-funkcionári Slovenskej informačnej služby a Finančnej správy.

Slovenská Bopal získala v roku 2018 na nákup inovatívnej výrobnej linky z eurofondov nenávratný finančný príspevok 650-tisíc eur. Na jej nákup si vzala aj úver od spoločnosti ČSOB Leasing vo výške 1,3 milióna eur.

Prečítajte si tiež:

Polícia pritom vedie od júna 2020 trestné stíhanie „za obzvlášť závažný zločin úverového podvodu v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskej únie.” Aj po vyše troch rokoch vyšetrovania je však skúpa na slovo.

Zajímavost : Hodnota zmrazených ruských aktív vo Švajčiarsku dosahuje necelých 6 miliárd švajčiarských frankov

„Vyšetrovanie v prípade naďalej pokračuje. Vzhľadom na neverejné konanie, bližšie informácie aktuálne nie je možné poskytnúť z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu alebo k sťaženiu vyšetrovania. Viac informácii poskytneme hneď, ako to procesná situácia dovolí,” vraví policajný hovorca Roman Hájek.

Technológiu firma lízingovke vrátila

Novú výrobnú linku do výrobného závodu Bopal v Nemčiciach pri Topoľčanoch mala v roku 2018 dodať spoločnosť Vincente z Piešťan za 2,2 milióna eur s DPH ako víťaz verejného obstarávania. Sumu necelých 900-tisíc eur platila spoločnosť Bopal dodávateľovi dopredu. Na zvyšok kúpnej ceny, vyše 1,3 milióna eur, si brala od ČSOB Leasing úver rozložený na 60 splátok.

Ich súčasťou bola aj mimoriadna splátka vo výške 650-tisíc eur, ktorá sa mala zaplatiť po prijatí nenávratného finančného príspevku z eurofondov. Výrobca plastových profilov splátkový kalendár najprv dodržiaval, problém nastal v momente, kedy malo dôjsť k zaplateniu 650-tisícovej mimoriadnej splátky. Bopal najprv lízingovú spoločnosť požiadala o jej preloženie z júla na október 2019.

Prečítajte si tiež:

Ani v náhradnom termíne však firma 15. splátku v poradí do bankového domu neposlala. Dušan Bočkay to zdôvodnil tým, že olepovacia linka sa neustále kazila, a bola preto nefunkčná. Keďže ČSOB Leasing považovala svojho dlžníka Bopal za neplatiča, v novembri 2019 napokon úverovú zmluvu predčasne vypovedala a firme zosplatnila celý úver. V tom čase zostávalo spoločnosti Bopal doplatiť z úveru približne 1,16 milióna eur.

„Technológiu lízingová spoločnosť videla a niekoľkokrát kontrolovala. Mal som vo firme aj kontrolu z Úradu vládneho auditu a všetko bolo v poriadku. Problém nastal až po tom, čo lízingovka dala predčasne splatiť celý úver a padlo rozhodnutie, že sa jej vráti linka, na ktorú mala aj záložné právo,” povedal Dušan Bočkay s tým, že podozrenia z dotačného či úverového podvodu považuje za absurdné a vymyslené.

Linka mala poškodené výrobné štítky

Aktuality sa téme venovali bližšie už pred časom v článku TU. K vráteniu výrobnej technológie došlo podľa lízingovej spoločnosti za neštandardných okolností v decembri 2019. Udalosti okolo jej vrátenia opísali zástupcovia ČSOB Leasing pred popradským súdom. Linka bola naložená v prívese kamióna zaparkovanom v jednom z priemyselných areálov pri Nitre.

Zajímavost : V politike: Šutaj Eštok a Gröhling o voľbách, slobode médií aj aktuálnej politickej situácii

„Dvere do kabíny ťahača boli zamknuté, obdobne dvere do nákladného priestoru, avšak bez opatrenia zámkami, alebo iným zabezpečením. Dalo sa do nich dostať bez použitia sily a prekonania prekážky. Sú poškodené štítky, na ktorých sú uvedené výrobné čísla. Z obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia,” píše sa v uznesení popradskej sudkyne Moniky Šabľovej z novembra 2020.

Po tom, čo Bopal prišla o svoju výrobnú technológiu, nasledovala lavína ďalších udalostí. Vo februári 2020 prišla na kontrolu eurofondových peňazí štátna Slovenská energetická a inovačná agentúra.

Do výrobného závodu firmy Bopal v obci Nemčice pri Topoľčanoch, kde mala byť olepovacia linka za 2,2 milióna eur nainštalovaná, sa však jej kontrolóri už nedostali. Technológia financovaná z eurofondov sa tam totiž nenachádzala, keďže pred necelými tromi mesiacmi ju Bopal naložila na kamión a poslala lízingovej spoločnosti.

Nasledoval bankrot

Nasledovalo vypovedanie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a štát pýtal eurofondové peniaze vo výške 650-tisíc eur naspäť. Firma Bopal v septembri 2020 so štátom podpísala dohodu o odložení termínu splatnosti vypovedaného finančného príspevku, ktorý však uznala v celom rozsahu. Jeho splátku si posunula najneskôr do októbra 2023.

V novembri 2020 však spoločnosť Bopal poslal prešovský súd do konkurzu . Bankrot požadovala banka Unicredit, ktorá výrobcovi plastových profilov predčasne zosplatnila celkovo tri úvery v celkovej výške 2,5 milióna eur.

Prečítajte si tiež:

K veriteľom firmy sa okrem iných zaradil aj štát so svojou pohľadávkou 650-tisíc eur. O sumy v miliónových čiastkach sa pritom cez pohľadávky prihlásené do konkurzu na majetok Bopal hlásili aj daňové úrady.

Finančná správa celý daňový nedoplatok vo výške takmer 9 miliónov eur voči slovenskej Bopal koncom vlaňajška postúpila na štátnu agentúru Slovenská konsolidačná, ktorá funguje ako odpadkový kôš, keďže vymáha ťažko dobytné respektívne nevymožiteľné štátne pohľadávky.

V konkurze aj česká Bopal

Veriteľom Bopal je aj spoločnosť ČSOB Leasing, ktorá zároveň v konkurze na majetok skrachovanej firmy zasadá v jej trojčlennom veriteľskom výboru. ČSOB Leasing sa taktiež prihlásila aj do konkurzu na majetok českej spoločnosti Bopal Czech, keďže tá pre niekoľkými rokmi v čase, keď bol jej konateľom Bočkayov obchodný partner Peter Škorvaga, pristúpila ako ručiteľ k záväzku slovenskej Bopal k úverovej zmluve na nákup spomínanej olepovacej linky.

Zajímavost : Týždeň vo svetovej ekonomike: Apple odpískal po desiatich rokoch obrovský projekt a Bitcoin už nie je od maxím ďaleko

V konkurze pritom koncom októbra 2022 skončila aj česká sestra slovenskej Bopal – spoločnosť Bopal Czech, ktorá v obci Skalice nad Svitavou vyrábala plastové okná či parapetné dosky. Celé konkurzné konanie pritom sprevádzajú kontroverzie – objavujú sa v ňom sfalšované podpisy i splnomocnenia, antidatované zmluvy, sporné prevody majetku, trestné oznámenia i biele kone, za ktorými majú stáť známe mená z kauzy vydierania Bopalu.

Firma totiž mala okrem iného aj veľké daňové dlhy. Tie vznikli v rokoch 2013 až 2018, kedy bol jej konateľom Dušan Bočkay a po ňom Štefan Ďurkovič. Vo firme mali údajne prebiehať finančné machinácie a netransparentné obchody s výrobkami. Českí daniari jej za toto obdobie preto na DPH či dani z príjmov domerali dokopy daňový nedoplatok vo výške 4 milióny eur.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO