Náš výskum dlho nemá význam. Potom príde prelomový objav, hovorí Slovák z univerzity Cambridge
Dlhé hodiny pred obrazovkou počítača či nad knihami plných vzorcov a rovníc. Spracovanie výsledkov, analýza dát, návšteva rôznych prednášok a seminárov. Aj takto vyzerá bežný deň fyzika a budúceho vedca Mateja Moška na Slovenskej akadémii vied.
Tak, ako ostatní vedci, aj on skúma mnohé čiastkové problémy, ktoré na prvý pohľad „nemajú využitie“. Neskôr, niekedy aj o desiatky rokov, môže prísť obrovský prelom a zrazu výskum dostane zmysel a reálne uplatnenie v bežnom živote.
Na prvé počutie pôsobí ako stelesnenie stereotypnej predstavy vedca: jeho rodičia boli fyzici, ako dieťa súťažil cez korešpondenčné semináre a rád navštevoval matematické tábory, má magisterský titul z jednej z najprestížnejších univerzít sveta a na doktorandskom štúdiu sa venuje oblasti, ktorej zložitý popis laikovi nič nepovie.
Takéto škatuľkovanie však odmieta. „Nie som kocka, som úplne normálny. Pravidelne som hrával tenis a mám rád klasickú beletriu,“ smeje sa, keď prichádza v pondelok poobede do redakcie Aktualít. Podľa jeho moderného účesu, krátkej briadky a ležérnej letnej košele by ste jeho povolanie na prvý pohľad asi správne netipovali.
Nie je typickým fyzikom. Vždy ho bavili humanitné vedy, počas štúdia skúmal, ako sa na kvantovú mechaniku dajú aplikovať princípy Aristotelovej metafyziky a filozofiu dodnes považuje za svoju akademickú lásku. Kombinuje to, čo sa mnohým skúseným vedcom nedarí: prepája striktný jazyk vedy s hĺbavým a meniacim sa jazykom filozofie. Vedecký pokrok si podľa neho takýchto ľudí pýta.
V rozhovore s Matejom Moškom sa dozviete:
- prečo nepovažuje fyziku za jedinú vedu;
- nevylučuje sa veda a Boh;
- či je matematika pre život naozaj dôležitá;
- na akom výskume pracuje;
- ako vyzerajú dni na univerzite Cambridge
- odkiaľ mal peniaze na štúdium na prestížnej univerzite.
Prečo ste sa rozhodli počas magisterského štúdia odísť na jednu z najlepších univerzít sveta?
Len málo univerzít v Európe ponúka odbor, ktorý kombinuje filozofiu a prírodné vedy. Mám zázemie vo fyzike z Matfyzu a z filozofie z Kolégia Antona Neuwirtha. Práve tento odbor pokrýval kombináciu môjho predošlého vzdelania a ponúkal mi presne to, čomu som sa chcel venovať. Súčasný vedecký pokrok vo vede, umelej inteligencii či v medicíne otvára nové otázky o prírode a človeku. Na riešenie preto treba ľudí, ktorí ovládajú jazyk vedy aj filozofie.
Vaši rodičia sú fyzici. Preto vám je tento smer taký blízky?
Mama ma na základnej škole tlačila do všetkých olympiád a chodil som na matematické tábory. Dnes si už uvedomujem, aké bolo skvelé súťažiť cez rôzne korešpondenčné semináre, organizované združeniami ako P-mat alebo Trojsten. Určite ich odporúčam aj deťom a rodičom. Veľa vás naučia, dajú vám skvelú komunitu a zážitky. Ako správny tínedžer som si však hovoril, že pôjdem študovať niečo iné ako moji rodičia, a predsa som nakoniec skončil tak ako oni.
Matematický tábor? To je dosť nezvyčajný spôsob, ako stráviť leto.
Bol som aj normálne dieťa, ak narážate na to. Chodil som napríklad pravidelne na tenis a rád som čítal. Doma sme mali vždy veľmi veľa kníh. Čítal som klasickú beletriu tak, ako moji súrodenci, k čomu nás viedol náš otec. Asi tam sa zrodila láska k humanitným vedám.
Mnohí fyzici však tvrdia, že všetko je fyzika a už nie je priestor na iné vedy.
Vnímam to veľmi intenzívne, aj keď sa rozprávam s niektorými kolegami. Znamená to, že napríklad chémia a biológia sú len aplikovaná fyzika. Podobným spôsobom sa redukujú nielen prírodné vedy, ale aj humanitné. Niektorí odborníci ich považujú len za akési pavedy. Ja som na opačnej strane, ktorá s tým nesúhlasí.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO