ta3 odštartovala novú reláciu Ako ďalej, ministri. Kaliňák: Šetríme, Slovensku nehrozí žiadna hrozba
Jednou z tému bolo päť percent HDP na obranu. Prieskumná agentúra AKO ukázala, že 46 % populácie, z toho voličov Smeru bolo cca 69 %, bolo za to, aby sa nezvyšovali výdavky. „Zostávame verní nášmu programovému vyhláseniu,“ povedal Kaliňák. V spomínanom programovom vyhlásení sa však nachádzajú dve percentá.
Minister obrany uviedol, že je potrebné sústrediť sa na článok 3, v ktorom sa nachádza znenie o vlastnej príprave a pripravenosti hlavne po dobu poskytnutia pomoci od spojencov.
„Je potrebné zvýšiť obranyschopnosť Slovenskej republiky,“ hovorí Kaliňák s tým, že „tak dokážeme efektívnejšie napĺňať záväzky síl alebo ciele síl“.
„To je asi tá najpodstatnejšia vec, čo NATO očakáva, čím bude disponovať slovenská armáda,“ dodal Kaliňák.
Úsporný režim
Zároveň upozornil, že hoci sa z predchádzajúcich zmlúv podarilo ušetriť 100 miliónov eur, môže to viesť k vyšším nákladom za menší objem výzbroje. „Môže to spôsobiť situáciu, kedy zaplatíme viac za menej,“ dodal.
Výdavky na obranu podľa neho neprekročia dve percentá HDP. „Ak budú zdroje navyše, pôjdu na nemocnice v Bratislave alebo v Prešove, alebo na iné duálne projekty,“ uzavrel.
Výhodná ponuka pre Slovensko
Kaliňák upozornil na príklad, že Slovensko malo ponuku na 12 bojových vrtuľníkov za 660 miliónov eur, čo by predstavovalo približne 0,3 percenta HDP. Namiesto toho sa však rozhodlo pre výhodnejší variant, a to nákup už používanej platformy Black Hawk, vrátane zbraňových systémov.
Tie umožnia vrtuľníkom bojové nasadenie vrátane streľby guľometmi aj ničenia protitankových striel. Celková cena bola 250 miliónov eur, teda tretina pôvodne ponúkanej sumy.
„Dnes keby sme dali sto miliónov ľubovoľnému výrobcovi, nedostaneme tovar skôr ako za tri roky. Preto je lepšie investovať do domáceho priemyslu,“ upresnil minister.
Kaliňák ďalej uviedol, že rozumie krajinám, ktoré sa cítia byť ohrozené, keďže nemajú vyvážené vzťahy so všetkými partnermi a v minulosti zažili diplomatické napätie, napríklad s Ruskom. No zdôraznil, že Slovensko im nebude brániť vo zvyšovaní obranných výdavkov. „Neexistuje momentálne bezprostredná hrozba pre Slovensko,“ povedal.
V súčasnosti by mala byť prioritou predovšetkým infraštruktúra, keďže zbraňové systémy sú vo svete masívne vypredané. Poukázal na to, že pri niektorých typoch rakiet do vzdušných obranných systémov je čakacia lehota až desať rokov, čo podľa neho nedáva zmysel.
Zákulisie NATO
Možné vystúpenie Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie podľa neho vedie k premýšľaniu aj o Trumpovi a jeho konaniu v Amerike. „On hovorí svoje názory tak, ako ho napadnú. Tým je predsa Donald Trump známy. Bol už americkým prezidentom, nie je nováčik. Všetci vieme, čo od neho môžeme čakať,“ poznamenal Kaliňák svojrázne. Trump má druhé kolo svojho pôsobenia a svoje myšlienky presadzuje oveľa dôraznejšie.
Dvojitý meter Západu
Mark Rutte, generálny tajomník NATO, vraj Trumpovi vyjadril vďaku za útok na Irán. Minister tento krok nezaregistroval, ale na Irán má jasný názor.
„Na Irán upozorňujem dlhodobo ako na problematickú vojenskú krajinu, ktorá pomerne rozsiahlo podporuje nielen teroristické siete, ale rôzne zmeny v niektorých krajinách a málokedy sa mu dostalo kritiky zo strany Európskej únie,“ poznamenal.
„Keď chcem byť ten, ktorý diktuje podmienky, že ako sa má každý slušne správať, musím sám rešpektovať medzinárodné právo,“ dodal na záver.
Pozrite si celú časť relácie.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO