Zmiešané lesy sa môžu sadiť, otázne je kde. Ochranári hovoria o biznise s výrubom
ŽDIAR: Monkova dolina v Belianskych Tatrách pri Ždiari je po tragédii pre turistov uzatvorená a do konca turistickej sezóny sa táto situácia už pravdepodobne nezmení. Vo štvrtok 11. júla tohto roka tam zomreli dve turistky, keď sa po silnej búrke zosunula masa kameňov a blata na prístrešok, v ktorom sa pred vyčíňaním prírody ukrývalo 16 ľudí.
Krátko po katastrofe minister životného prostredia Tomáš Taraba po návšteve v Ždiari vyhlásil, že ministerstvo na sanáciu škôd uvoľní necelých 600-tisíc eur. Výkopové a stabilizačné práce vo vodných tokoch, odstránenie drevín a pňov v prvom až štvrtom stupni ochrany prírody, výstavbu približne piatich mostných objektov a prístreška na bezpečnom mieste zabezpečí štátny Slovenský vodohospodársky podnik.
Pri tejto príležitosti minister Taraba vo Vysokých Tatrách okrem iného avizoval, že spustí projekt výsadby zmiešaných rezistentných lesov na základe odporúčaní odborníkov. Chce tak bojovať s kvalitou lesov, ktorá sa podľa neho znižuje nielen v Tatranskom národnom parku ale aj v ostatných národných parkoch.
„Správy OECD – Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ale aj naše vlastné poznatky hovoria jasnou rečou. Slovenské monokultúrne smrekové lesy trpia, vysychajú a miznú nám pred očami,“ tvrdil Tomáš Taraba.
Kritika na ministrove slová
Po Tarabových vyhláseniach sa s kritikou výsadby zmiešaných lesov v národných parkoch ozvali viacerí ochranári a ekoaktivisti. Tento nápad sa podľa nich môže v prípade správneho uchopenia stať dobrou myšlienkou. Avšak len za predpokladu, že sa tak udeje mimo národných parkov a prírodných rezervácií a že sa budú v maximálnej možnej miere zohľadňovať ekologické poznatky.
„Máme obavy, že avizované vysádzanie stromov bude len zeleným náterom na zalepenie očí verejnosti. V skutočnosti pôjde v prvom rade o veľkoplošný výrub, ktorý musí vysádzaniu predchádzať a je zároveň výnosným biznisom. Fotky zo zalesňovacích brigád budú vďačnou mediálnou aktivitou, ktorá zalepí oči menej zorientovanej časti verejnosti,” vraví Ondrej Kameniar z Iniciatívy My sme les. Kameniar je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých článkov z oblasti ekológie lesa.
Na ohlásenú výsadbu zmiešaných lesov vo Vysokých Tatrách sa Aktuality pýtali na Správe Tatranského národného parku, ktorá pod sebou zastrešuje ochranárov aj lesníkov a spravuje aj zničený turistický chodník v Monkovej doline.
„Správa TANAP-u nie je kompetentná interpretovať slová pána ministra Tomáša Tarabu. O vysvetlenie jeho slov by bolo preto vhodnejšie požiadať priamo ministerstvo. Momentálne ešte stále zhodnocujeme situáciu v Monkovej doline, ako aj v iných lokalitách Tatranského národného parku. Až po dôkladnej analýze rozhodneme, aké kroky aj v súvislosti so zalesňovaním uskutočníme,” vraví hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová.
Envirorezort mlčí
S otázkami na avizovaný boj s klesajúcou kvalitou ihličnatých lesov sa Aktuality súčasne obrátili aj na rezort životného prostredia. Ten slová svojho šéfa Tomáša Tarabu ani po vyše týždni nevysvetlil ani nespresnil. Nie sú tak známe žiadne podrobnosti, ako ani kde takáto výsadba prebehne.
Iniciatíva My sme les upozorňuje, že reporty k zlému stavu slovenských lesov, ktorý spomína minister Tomáš Taraba, sa vzťahujú na celú krajinu a sú výsledkom doterajšieho hospodárenia v nich. V národných parkoch bola donedávna strata lesov v rokoch 2000 až 2016 v dôsledku intenzívnej ťažby dokonca dvojnásobne vyššia ako mimo nich.
„Minister Taraba si pomýlil rezort a mal by ohľadne svojho zámeru komunikovať hlavne s ministrom Richardom Takáčom z rezortu pôdohospodárstva. Pod neho spadajú hospodárske lesy a tam sa takéto zásahy a výsadby môžu diať, pretože práve tieto lesy sú najviac dotknuté doterajším cieleným pestovaním smrekových monokultúr,” konštatuje Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Pripravuje sa akčný plán výsadby
Rezort pôdohospodárstva v súčasnosti pripravuje Akčný plán Národného lesníckeho programu. Ten obsahuje opatrenia súvisiace s adaptáciou lesov na zmenu klímy, medzi ne patrí aj výsadba zmiešaných lesov. Akčný plán bude v krátkom čase predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.
Podpora výsadby zmiešaných lesov je aj súčasťou opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na príprave strategických materiálov rezort pôdohospodárstva spolupracuje so všetkými dotknutými partnermi vrátane ministerstva životného prostredia.
„Adaptačné opatrenia súvisiace so zmenou klímy je potrebné realizovať vo všetkých lesoch, v ktorých nie je z dôvodov ochrany prírody zakázané realizovať lesohospodárske opatrenia. Teda sa môže dotýkať aj území národných parkov alebo prírodných rezervácií, v ktorých nie je stanovený 5. stupeň ochrany prírody a v ktorých je potrebné a vhodné zabezpečovať opatrenia smerujúce k obnove lesov,” spresňuje hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Veronika Daničová.
Medzi sebou sa bijú dva zákony
Konkrétne v Monkovej doline v Belianskych Tatrách ide o bezzásahový piaty stupeň ochrany prírody a o pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu. Príroda je tam preto ponechaná na prirodzené procesy bez zásahu ľudskej ruky, v takomto území sa nehospodári. Lokalitu, v ktorej došlo ku katastrofe, spravuje Pozemkové spoločenstvo Urbariát Ždiar „Správca územia musí konať tak, ako prikazuje zákon,” tvrdí Obžutová zo Správy TANAP-u.
Zo zákona o lesoch pritom vyplýva, že kalamitné drevo treba spracovať tak, aby sa z neho nešírili škodcovia a zároveň je povinné zalesnenie vyťaženého lesa. Na druhú stranu zákon o ochrane prírody nariaďuje, že v národnom parku stojí ochrana prírody vyššie než všetky ostatné záujmy. Zákon o ochrane prírody má pred zákonom o lesoch prednosť. Lokalita v Belianskych Tatrách, kde došlo k odtrhnutiu svahu, má viac ako 70-percentný sklon. Prístup do nej je preto veľmi komplikovaný až nemožný.
V najvyššom – piatom – stupni ochrany prírody je síce možné spracovanie kalamitného dreva ale len s potrebným súhlasom orgánu ochrany prírody. Výnimky vydáva príslušný okresný úrad so súhlasným stanoviskom Štátnej ochrany prírody. V národných parkoch sa bezzásahové zóny ponechávajú bez akéhokoľvek zásahu. V Tatrách je takým príkladom napríklad Tichá a Kôprová dolina.
V prísne chránených územiach sa však lykožrút nepovažuje za škodcu, ale prirodzenú súčasť budovania odolnejšieho lesa. Na mŕtve suché drevo sú navyše naviazané ďalšie vzácne druhy živočíchov. Iniciatíva My sme les upozorňuje, že Európsky inštitút pre les EFI ako ideálny model navrhuje takzvaný trojitý prístup.
Výsadbe predchádza výrub
Až 30 percent lesa navrhuje mať bez zásahu, 60 percent sa má obhospodarovať prírode blízkym spôsobom a na 10 percentách má byť intenzívne hospodárenie, aby kompenzovalo straty z bezzásahového režimu. Ide o návrh pre lesný komplex, ktorý by mal maximalizovať biodiverzitu.
„V mnohých našich národných parkoch nedosahujeme ani 20 percent plochy bezzásahu, nehovoriac o hospodárskych lesoch, kde je to ešte oveľa menej a o to viac v nich trpí biologická rozmanitosť,” pripomína My sme les.
Bývalý šéf Správy Tatranského národného parku Pavol Majko k avizovanej výsadbe zmiešaných lesov hovorí, že niekto znova vymýšľa “teplú vodu”. Výsadbe navyše vždy predchádza výrub či spracovanie kalamity.
„Politici nech to namiesto vypúšťania nejakých balónikov prenechajú na odborníkov a prírodu. V Tichej a Kôprovej doline sú lokality s väčším sklonom ako v Monkovej doline, ponechali sa na “Matku prírodu” a zatiaľ na nich k zosuvom či odtrhom pôdy nedošlo. Uchytili sa tam rôzne druhy listnatých drevín. Odporúčam sa tam ísť pozrieť. Navyše sme v TANAP-e vo vybraných lokalitách vždy sadili zmiešané lesy,” vraví Majko.
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO