Inflácia postupne odchádza. Kedy sa dočkáme znižovania úrokov? (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Boj s infláciou sa blíži ku koncu: Zdražovanie sa pomaly stáva minulosťou. Ako vyplýva z posledných údajov o raste spotrebiteľských cien, tak jej tempo dlhodobo klesá. Medziročná inflácia, meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP), klesla na Slovensku vo februári na 3,8 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom tak ide o zníženie o 0,6 percentuálneho bodu (p. b.).

Ako hovorí analytik 365.bank Tomáš Boháček, v medziročnom porovnaní bol najvýraznejší rast cien u nás zaznamenaný v odvetví dopravy (+0,22 p. b.), a to najmä v dôsledku zdraženia pohonných hmôt a cestovného autobusovej dopravy. Druhý najvýraznejší vplyv na rast cien mali alkoholické nápoje a tabak (+0,16 p. b.), a to predovšetkým kvôli zdraženiu tabakových výrobkov. Naopak, pokles cien a najvyšší záporný príspevok k medziročnej inflácii bol vykázaný v odvetví odevov a obuvi (-0,03 p. b.).

Podobne spomaľovala inflácia aj v eurozóne, keď zaznamenala vo februári medziročný rast o 2,6 %, čo je oproti januáru pokles o 0,2 p. b.

„Pri pohľade na celú EÚ je inflácia najnižšie od júla 2021, keď sa vo februári v priemere zvyšovala o 2,8 %. Inflácia na Slovensku je dnes až siedma najvyššia a vyššie ceny v jednotnej metodike majú napr. v Rakúsku, Nórsku či Estónsku. Aktuálne je neslávnym lídrom rastu cien Rumunsko (+7,1 %) a spomedzi krajín eurozóny v Chorvátsku (4,8 %),“ konštatuje Boháček.

Vzhľadom na tento pozitívny vývoj je teraz otázne, ako sa zachová Európska centrálna banka (ECB) a či vzhľadom na to, že inflácia postupne pominula, začne so znižovaním úrokov. Na túto správu čakajú nielen dlžníci, ktorí si požičali, ale aj sporitelia.

„Hoci sme de facto už iba 0,6 p. b. nad strednodobým cieľom ECB, existuje niekoľko rizík, ktoré treba pri konečnom verdikte vyhodnotenia úspechu boja voči inflácii zohľadniť,“ pokračuje Boháček. Paradoxne okrem stále prítomných geopolitických rizík ide aj o zohľadnenie miery inflácie v mzdových indexoch v tomto roku. Tým, že inflácia bola v minulom roku vysoká, boli aj valorizačné opatrenia na strane príjmov obyvateľstva rovnako markantné.

„Práve preukázanie toho, do akej miery sa zvýšené mzdy prenesú do inflácie, resp. ako adekvátne sa bude vyvíjať produktivita, bude dôležitá odpoveď pre nadobudnutie sebadôvery v načasovaní znižovania sadzieb. Jasnejší pohľad bude až pred letom (jún), keď napr. budú aj zverejnené prognózy ECB – práve to by mohol byť impulz, ktorý začne proces znižovania sadzieb. Dovtedy je najlepšou stratégiou počkať a nekonať predčasne a unáhlene,“ dodáva analytik.

Podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša čas zníženia základnej úrokovej sadzby ECB sa pravdepodobne blíži. Zrejme to bude v júni, keď bude mať banka k dispozícii aj novú ekonomickú prognózu a zároveň budeme mať k dispozícii viac informácií o vývoji inflácie, ako aj jej štruktúre. Predovšetkým sa to týka zložiek, ktoré možno považovať za eventuálne inflačné riziko, ako je vývoj cien služieb alebo miezd.

Zajímavost : Víťazstvo nad fašizmom: Európa si pripomína výročie skončenia druhej svetovej vojny

Gábriš predpokladá, že ECB po prvý raz zníži sadzby v júni a potom do konca roka celkovo o 100 bázických bodov. Kľúčová refinančná sadzba sa tak posunie zo 4,50 % na 4,00 % a kľúčová depozitná sadzba zo 4,00 % na 3,00 %.

Podobne prognózuje kroky Frankfurtu aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

„Predpokladáme, že úrokové sadzby centrálnej banky už dosiahli svoj vrchol a ECB v dohľadnom čase otočí kormidlo. Obdobie sprísňovania menovej politiky sa tak podľa našich očakávaní už končí a súčasné sprísnenie menovej politiky začneme postupne zvoľňovať. K prvému zníženiu sadzieb by mohlo prísť už začiatkom leta, pričom v tomto roku by mohlo dôjsť k trom až štyrom zníženiam, sumárne teda o 0,75 – 1,0 percentuálneho bodu,“ odhaduje Horňák.

Analytik zároveň dodáva, že naša centrálna banka bude s príliš rýchlym znižovaní sadzieb veľmi opatrná. Kľúčovým ukazovateľom bude mzdový vývoj a jadrová inflácia. Tá síce zvoľnila, avšak k dvojpercentnému cieľu nás ešte nejaká cesta čaká.

Známy developer sa dostal do problémov. Osud jeho projektov je otázny: Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) sa dlhé roky snažil nájsť využitie pre chátrajúcu budovu bývalého školského internátu v Detve. Podpredseda kraja a súčasný poslanec parlamentu za Hlas Roman Malatinec sa začiatkom roka 2021 vyjadril, že priestory by mohli mať rôzne využitie – slúžiť by mohli ako domov sociálnych služieb, denný stacionár pre choré deti, chránené bývanie či turistická ubytovňa.

O osude chátrajúcej budovy napokon rozhodol jej vlastník, spoločnosť VALRENT. Tá si zaumienila, že v priestoroch vybuduje 44 nových nájomných bytov. „Keďže ide o projekt v top štýle, súčasťou je aj oplotený areál, ktorý bude upravený. Nachádzajú sa v ňom aj záhradky bytov na prízemí,“ opisovala v marci 2021 Mária Čápeková z firmy VALRENT.

Dodala, že Detva je momentálne v kurze, čo sa týka investorov a zamestnávateľov, takže sa predpokladá výrazné investičné zameranie týchto bytov. „Zároveň sú vhodné aj pre rodiny s deťmi,“ poznamenala Čápeková.

Projekt za 1,9 milióna eur má však aktuálne nejasnú budúcnosť. Jeho investor, spoločnosť VALRENT, totiž mieri do konkurzu. Postarala sa o to eseročka BYTES, ktorá do detvianskych bytov dodáva teplo a teplú vodu. Viac sa tejto téme venovala kolegyňa Katarína Runnová vo svojom článku.

Kartel v energetike odhalila hlúpa chyba: Protimonopolný úrad (PMÚ) minulý týždeň definitívne potvrdil pokutu pre štyri energetické firmy. Dokopy tieto spoločnosti budú musieť zaplatiť sedem miliónov eur.

V staršej zákazke štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy z obdobia tretej vlády Roberta Fica štyri firmy koordinovali svoje cenové ponuky a majú za to zaplatiť vysoké finančné tresty. Jednou z nich je spoločnosť Alter Energo, ktorá dostala pokutu 1,79 milióna eur. Dlhé roky, aj v čase súťaže, ju vlastnil oligarcha Jozef Brhel. V roku 2022 ju predal Čechovi Miroslavovi Vyhnalovi.

Zajímavost : Vlády Slovenska a Ukrajiny budú rokovať, potvrdil Fico po samite EÚ. Z armádnych zásob neukrojí

Konkurenčná spoločnosť pri tejto zákazke SPIE Elektrovod, ktorej v minulosti šéfoval exminister hospodárstva za Smer Tomáš Malatinský, zaplatí pokutu 4,4 milióna eur. Tretej firme LiV ELEKTRA úrad vyrubil pokutu 776-tisíc eur. Rozhodnutie rady úradu je právoplatné. Okrem pokút zakázala týmto trom spoločnostiam uchádzať sa o štátne zákazky.

Firma Klement, ktorá bola tiež účastníkom kartelovej dohody, ale rozhodla sa s úradom spolupracovať, obišla lepšie. Rada úradu „podnikateľovi s ohľadom na danú skutočnosť uložila zníženú pokutu vo výške 159 700 eur a súčasne mu neuložila zákaz účasti vo verejnom obstarávaní“.

Podľa Denníka E došlo k odhaleniu po hlúpej chybe. Rovnakú totiž spravili stavebné spoločnosti pred 20 rokmi, keď PMÚ odhalil kartel pri výstavbe diaľnic. Ako vtedy, tak aj teraz firmy neboli dostatočne opatrné pri príprave takzvanej fingovanej cenovej ponuky. Tá má totiž za úlohu navodiť dojem súťaženia medzi uchádzačmi o danú zákazku.

„Namiesto počítania jednotlivých nákladových položiek, ako sa to robí bežne pri príprave cenových ponúk, iba vynásobili stovky súm z jednej ponuky rovnakým číslom – indexom. To bol pre Protimonopolný úrad SR (PMÚ) hlavný dôkaz, na základe ktorého uložil firmám jednu z najvyšších sankcií za cenovú dohodu v dejinách Slovenska,“ uvádza Denník E.

Číslo týždňa

Slovenský priemysel aktuálne našu ekonomiku veľmi neťahá. Hodnota nových objednávok v priemysle v januári 2024 totiž medziročne klesla o 5,8 % a dosiahla objem 4,96 miliardy eur.

Graf týždňa

Európska únia sa už dlhé desaťročia pasuje do roly svetového lídra v znižovaní emisií. Napriek tomu, že je to jedna z jej hlavných priorít, tak je tu krajina, ktorá to robí oveľa lepšie. A tou sú Spojené štáty americké. Na druhej strane Atlantiku totiž vyrobia oveľa viac nízkoemisnej elektriny v prepočte na obyvateľa ako u nás v EÚ. Určite si pamätáte, ako sa mnohí európski politici zavzdušňovali, keď Washington pred dvoma desaťročiami odmietol ratifikovať Kjótsky protokol alebo keď strašili environmentálnou katastrofou po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu. Tieto čierne scenáre s odstupom času a pri pohľade na tohtotýždňový graf vyzerajú komicky.

2fotky v galérii Nízkoemisná výroba elektriny USA vs EÚ Zdroj: Aktuality.sk

Zahraničie

Reuters: Známy poľský odevný gigant sa stal terčom nájazdníkov zo spoločnosti Hindenburg Research. Akcie poľskej módnej skupiny LPP sa v piatok prepadli o 36 %, čím sa hodnota spoločnosti znížila o necelé tri miliardy eur. Dôvodom je správa investičnej spoločnosti Hindenburg Research, ktorá sa špecializuje na pokles akcií tým, že odhaľuje slabiny v podnikaní jednotlivých firiem.

Podľa analytikov tejto americkej investičnej spoločnosti skupina LPP, do ktorej portfólia patria značky ako Reserved či Sinsay, naďalej pôsobí v Rusku. Vydanou správou tak spochybnili predaj ruských aktív z roku 2022.

Zajímavost : Ceny ropy klesli

Hindenburg Research vo svojej analýze uviedla, že jej obvinenia sa zakladajú na dôkazoch vrátane dôkazov od bývalého vedúceho zamestnanca spoločnosti LPP a bývalého manažéra, prevádzkových údajov, anonymných kupujúcich, čiarových kódov a interných dokumentov.

LPP vo svojom vyhlásení uviedla, že oznámila poľskej prokuratúre podozrenie z trestného činu s cieľom poškodiť spoločnosť a jej investorov na základe „nepravdivých alebo zmanipulovaných informácií“, ktoré zverejnila Hindenburg Research.

Spoločnosť LPP nevykonáva obchodnú činnosť na území Ruskej federácie, uviedla ďalej firma. V reakcii na ďalšie obvinenie Hindenburgu uviedla, že spoločnosť LPP nevykonáva dodávky tovaru do Ruska cez Kazachstan.

Bloomberg: Nie je to tak dávno, čo čínske spoločnosti – štátne aj súkromné – mali povesť spoločností, ktoré pri rýchlej expanzii do zahraničia skupovali najrôznejšie medzinárodné aktíva – od letísk až po futbalové kluby.

Túžba po zahraničných trofejách bola taká silná, že obchodníci v Európe a USA niekedy využívali tajomných čínskych uchádzačov ako divoké karty, aby zvýšili konkurenciu v procese predaja – a potenciálne zvýšili cenu aktíva. Tento trend sa obrátil a spoločnosti s nedostatkom hotovosti, ako napríklad Fosun International, HNA Group, ako aj technologický titán Alibaba Group Holding, upustili od expanzie a namiesto toho predávajú aktíva.

„Niektoré čínske konglomeráty teraz urýchľujú predaj aktív, pretože niektoré z nich čelia problémom s likviditou,“ povedal pre agentúru Bloomberg Samson Lo, vedúci oddelenia fúzií a akvizícií v Ázii a Tichomorí v UBS Group AG so sídlom v Hongkongu. „Tieto skupiny sú pod rastúcim tlakom, aby získali hotovosť a splatili dlh,“ dodal.

Po tom, čo spoločnosť Fosun už vyradila aktíva v hodnote miliárd dolárov, oživila plán na predaj hongkonskej spoločnosti Peak Reinsurance, informovala vo februári agentúra Bloomberg News, a zvažuje aj predaj svojho menšinového podielu v najväčšej belgickej poisťovni Ageas NV.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO