Predstava, že štátny dlh znamená míňať a neplatiť, sa zrazila s tvrdou realitou (názor Kennetha Rogoffa)
Kenneth Rogoff je bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu a profesor ekonómie na Harvardovej univerzite.
Mnohí ekonómovia, najmä, ale nielen ľavicoví, už viac ako desať rokov tvrdia, že potenciálne výhody využívania dlhu na financovanie vládnych výdavkov výrazne prevyšujú všetky súvisiace náklady.
Predstava, že by vyspelé ekonomiky mohli trpieť previsom dlhu, bola všeobecne odmietaná a nesúhlasné hlasy boli často zosmiešňované. Dokonca aj Medzinárodný menový fond, ktorý je tradične pevným zástancom fiškálnej obozretnosti, začal podporovať vysokú úroveň stimulov financovaných dlhom.
Magické myslenie sa skončilo
V posledných dvoch rokoch sa karta obrátila, keď sa tento typ magického myslenia zrazil s tvrdou realitou vysokej inflácie a s návratom k normálnym dlhodobým reálnym úrokovým sadzbám. Nedávne hodnotenie od troch vysokopostavených ekonómov MMF tento pozoruhodný názorový posun podčiarkuje.
Autori predpokladajú, že priemerný pomer dlhu vyspelých ekonomík k príjmom sa v dôsledku klesajúcich vyhliadok ich dlhodobého rastu do roku 2028 zvýši na 120 percent HDP. Upozorňujú tiež, že vzhľadom na to, že zvýšené náklady na pôžičky sa stávajú „novým normálom“, musia vyspelé krajiny „postupne a dôveryhodne obnoviť fiškálne vankúše a zabezpečiť udržateľnosť svojho štátneho dlhu“.
Toto vyvážené a rozvážne hodnotenie má ďaleko od robenia paniky. Nie je to však tak dávno, čo mnohí ľavičiari akýkoľvek návrh na fiškálnu obozretnosť rýchlo odmietli ako „šetrenie“. Napríklad v knihe Adama Toozeho z roku 2018 o globálnej finančnej kríze z rokov 2008 až 2009 a jej dôsledkoch sa toto slovo používa 102-krát.
Predstava, že vysoké verejné zadlženie môže byť problematické, bola donedávna takmer tabu. Len v auguste tohto roku Barry Eichengreen a Serkan Arslanalp na výročnom stretnutí centrálnych bankárov v Jackson Hole v štáte Wyoming prezentovali vynikajúci príspevok o globálnom dlhu.
Dokumentovali v ňom mimoriadnu úroveň verejného dlhu nahromadeného v dôsledku globálnej finančnej krízy a pandémie COVID-19. Je však zaujímavé, že autori sa vyhli jasnému vysvetleniu, prečo by to mohlo predstavovať problém pre vyspelé ekonomiky.
Dlh škodí rastu
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO