Vláda chce pretlačiť minimálny zárobok až na 1000 eur. 6 faktov, ktoré by ste mali vedieť o minimálnej mzde (otázky a odpovede)

Vláda Roberta Fica chce výrazne zatlačiť na rast minimálnej mzdy. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) minulý týždeň dal do medzirezortného pripomienkového konania legislatívu, prostredníctvom ktorej chce dosiahnuť, aby minimálny zárobok v roku 2026 dosahoval takmer tisíc eur.

Pozreli sme sa preto bližšie na inštitút minimálnej mzdy. V rámci otázok a odpovedí odborníci na prácu vysvetľujú, ako tento fenomén vznikol, v ktorých krajinách ho využívajú a či v skutočnosti pomáha ekonomike a zamestnancom.

1. Je inštitút minimálnej mzdy dlhodobo zaužívaný vo vyspelých ekonomikách? A ktoré krajiny ho zaviedli medzi prvými?

Koncept, keď nejaká autorita stanovuje najnižší možný zárobok, nie je vymoženosť modernej doby. Takáto sociálna politika siaha ešte do čias pred Kristom.

„Možno to ľudí prekvapí, ale koncept regulácie miezd je snáď taký starý ako civilizácia. Už v Chammurapiho zákonníku z 18. storočia pred naším letopočtom sú stanovené mzdy pre rôzne typy prác,“ hovorí riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec.

Ako ďalej uvádza, z histórie poznáme aj presne opačné prípady, keď sa panovníkovi nepozdávali obrovského zárobky jeho poddaných. V 14. storočí počas pandémie pľúcneho moru nedostatok pracovníkov vyhnal cenu práce do výšky, ktorá sa kráľovi Anglicka (a vlastníkovi pôdy) Eduardovi II. prestala páčiť. Tak zaviedol maximálnu mzdu. Pred touto morovou pandémiou cirkev síce požadovala minimálne odmeny pre kňazov, avšak aj pre nich boli stanovené maximálne odmeny po tom, ako takzvaná čierna smrť skosila aj mnoho z nich a nastal ich nedostatok.

2. Na akej úrovni boli v tom čase minimálne zárobky?

Na túto otázku neexistuje presná odpoveď. „Dnes nám nejaká konkrétna suma z histórie nepovie, aká bola kúpna sila takejto mzdy a aký život zabezpečovala svojmu poberateľovi,“ približuje Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov SR.

Podľa neho v každom prípade je možné povedať, že úroveň minimálnej mzdy vtedy a aj dnes by mala zabezpečovať základné prežitie a reprodukciu pracovnej sily, čo bolo v minulosti omnoho obtiažnejšie, ako je to dnes. Ale ani v súčasnosti nezabezpečuje bezstarostný život – bez ohľadu na to, či ide o poberateľa minimálnej mzdy v Luxembursku alebo na Slovensku.

Zajímavost : Pripomíname si výročie prvého Slovenského štátu. Ústava mu dala oficiálny názov Slovenská republika

3. Kedy sa zaviedla súčasná novodobá minimálna mzda?

Ak chceme hovoriť o minimálnej mzde v porovnateľnom nastavení, ako ju poznáme dnes, tak prvý takýto zákon vznikol v roku 1894 na Novom Zélande a tesne potom prijali podobný aj v Austrálii.

„V oboch prípadoch išlo o reakcie na štrajky robotníkov, na Novom Zélande v roku 1840 a v Austrálii v roku 1856, ktoré požadovali skrátenia pracovného času na osem hodín denne. Zákony reagovali na požiadavky odborov, aby skrátenie pracovného času neviedlo k znižovaniu miezd,“ objasňuje Košč.

V našich zemepisných šírkach sa pracujúci po prvýkrát stretli s legislatívou určujúcou najnižšie príjmy v roku 1919. Československý štát vtedy začal určovať minimálne tarify za šitie textilu. Paradoxne počas vlády komunistov minimálnu mzdy neurčoval zákon. „Implicitne minimálne mzdy stanovovali najnižšie kategórie v tarifných tabuľkách,“ dodáva Kahanec.

A čo sa týka modernej podoby, tak základom na určovanie minimálnej mzdy je dohovor číslo 117 Medzinárodnej organizácie práce z roku 1962, ktorej sme členom a sme povinní tento dohovor dodržiavať. Okrem toho v súčasnosti platí smernica EÚ o primeraných minimálnych mzdách, ktorej odporúčania sme povinní implementovať.

4. Aké formy existujú v rámci určovania minimálneho zárobku?

V realite existujú tri základné prístupy k určovaniu minimálnych miezd. Prvým je plošné určenie, a to buď na celoštátnej (napríklad Slovensko), alebo regionálnej úrovni (napríklad Vietnam a Švajčiarsko).

Druhou možnosťou je sektorové určovanie minimálnych miezd cez proces kolektívneho vyjednávania na sektorovej úrovni (napríklad Rakúsko, Taliansko, Nórsko, Fínsko).

A tretím možným prístupom je dohadovanie minimálnych miezd cez podnikové kolektívne vyjednávanie a podnikové kolektívne zmluvy (napríklad Švédsko).

„Každý z týchto prístupov má svoje plusy, mínusy, limity, ale aj výhody. A na Slovensku máme systém, ktorý kombinuje plošný prístup, keď je minimálna mzda určovaná na celorepublikovej úrovni, ale zároveň je možné dohodnúť v kolektívnych zmluvách na sektorovej, ale aj podnikovej úrovni vyššie úrovne minimálnych miezd,“ vysvetľuje Košč.

Zajímavost : Zvrat v kauze kuriérskej firmy FAN Courier: Pošta ju označila za podvodnú, teraz priznala spoluprácu

Odborníci upozorňujú na často skreslený argument odporcov, ktorí tvrdia, že v niektorých krajinách neexistuje minimálna mzda. V každej vyspelej krajine totiž existuje legislatíva, ktorá rieši najnižšie zárobky.

Dobrým príkladom je Rakúsko, kde minimálku neurčujú na celoštátnej úrovni. Avšak na tripartite pravidelne rokujú sociálni partneri o výške jej základu, od ktorého sa následne kolektívne zmluvy odvíjajú.

„Posledná dohoda z rakúskej tripartity bola na výške 1500 eur (14-krát do roka), takže kolektívne zmluvy nemôžu ísť pod túto úroveň. Drvivá väčšina kolektívnych zmlúv ide vysoko nad túto úroveň a zároveň kolektívne zmluvy v Rakúsku pokrývajú 98 percent zamestnancov,“ objasňuje odborársky analytik.

5. Prečo by mal štát zasahovať do súkromných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom?

Na túto otázku nemajú odborníci jednotnú odpoveď. Podľa Košča vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie sú rovnocenné a je potrebné určovať základné rámce spravodlivosti.

„Prípadne sa môžeme rovnako pýtať, ak to pritiahneme za vlasy, načo máme Trestný zákon a prečo sa štát stará do súkromných vzťahov medzi páchateľom a obeťou? V súkromných vzťahoch medzi zamestnávateľmi a zamestnancami je zjavná nerovnováha a zákony majú a vlastne aj musia túto nerovnováhu vyrovnávať,“ dopĺňa.

Šéf CELSI je v tomto smere liberálnejší. Ako hovorí, štát by mal len vytvárať podmienky na to, aby sa na mzdách vrátane minimálnej mzdy dohodli zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Oni totiž najlepšie poznajú svoje možnosti a potreby a majú na to aj legitimitu od zamestnancov a zamestnávateľov, ktorých zastupujú.

„V tomto ohľade slovenský automat oslabuje rolu sociálnych partnerov a tým znižuje dôležitosť sociálneho dialógu v očiach zamestnancov a zamestnávateľov,“ poukazuje Kahanec.

6. Jedným z argumentov pre zavedenie a zvyšovanie minimálnej mzdy je, že vďaka tomu rastú aj ostatné platy v ekonomike. Platí to však aj v skutočnosti?

Odborársky analytik tvrdí, že minimálka má oveľa viac funkcií – od ekonomickej cez sociálnoochrannú, kriteriálnu až po ochrannú, ktorá je napríklad garanciou pre zamestnávateľov voči neférovej konkurencii prostredníctvom mzdového dumpingu.

„Vplyv samotnej minimálnej mzdy na rast priemernej mzdy, samozrejme, existuje, ale jeho miera vplyvu je závislá od toho, akým spôsobom je určovaná a implementovaná. Napríklad na Slovensku, pokiaľ platila pôvodná zákonná úprava o určovaní minimálnych mzdových nárokov cez indexáciu jednotlivých stupňov náročnosti práce, bol jej vplyv na priemerný plat o niečo vyšší, ako je to dnes, keď sa minimálne mzdové nároky zvyšujú o pevnú sumu,“ vysvetľuje Košč.

Zajímavost : Nie všetci majú písomné maturity za sebou. Test z matematiky absolvuje vyše päťtisíc študentov

S tým súhlasí aj Kahanec. „Zvýšenie minimálnej mzdy, samozrejme, zvyšuje mzdu zamestnancov, ktorí poberajú minimálnu mzdu. Analýza dát však ukazuje, že sa tento efekt prelieva do zvýšenia miezd aj na o niečo vyšších mzdových úrovniach. Pozorujeme tiež pozitívne vplyvy na inovácie, zdravotný stav a vzdelanie nízkopríjmových skupín. Minimálne mzdy tiež znižujú mieru chudoby.“

Zároveň však poukazuje na možné obavy, že zvýšenie minimálnej mzdy môže ohroziť pracovné miesta alebo zvýšiť mieru predčasného ukončenia vzdelávania študentov, ktorí kvôli vyšším mzdám uprednostia prácu pred pokračovaním v štúdiu. Tieto efekty teoreticky nastať môžu, a to najmä, ak by bolo zvýšenie minimálnej mzdy výrazné. V praxi sa však ukazujú skôr ako sporadické, sektorovo limitované. Ich celkový vplyv na zamestnanosť, respektíve vzdelanie je malý.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO