Pozemkový fond sa za éry Jána Marosza pustil do spisovej zápchy, kontroly projekt spochybňujú
BRATISLAVA: Ambiciózny projekt “Spisová zápcha” rozbehli na Slovenskom pozemkovom fonde ešte v apríli 2022. Vtedy bol šéfom úradu nominant OĽaNO Ján Marosz. Za predchádzajúcich vlád Smeru sa totiž na pozemkovom úrade nakopilo ťažko uveriteľných 28 000 nevybavených spisov z minulosti. Akcia “Spisová zápcha” ich mala odbúrať v priebehu najbližších 12 mesiacov.
Najvyšší kontrolný úrad pritom nedávno zverejnil správu, v ktorej realizáciu projektu kritizuje. Kontrolóri vo svojej správe poukazujú na manažérske zlyhania okolo “Spisovej zápchy”. Medzi nevybavené spisy sa podľa nich časom zahrnuli aj nové spisy, čím sa projekt odklonil od pôvodného zamerania – zrýchlenia vybavovania “starých” nakopených spisov.
„Keďže takéto (nové) spisy nemali byť v rámci projektu vybavované, nedošlo k výraznému zníženiu počtu evidovaných spisov. Spisy vybavovali kmeňoví zamestnanci, novoprijatí zamestnanci aj tzv. dohodári na projekt “Spisová zápcha”. Ich priemerné hodinové odmeny boli rôzne. Kým dohodári dostávali v sledovanom období na hodinu 29,68 eur, zamestnanci len niečo cez 9 eur,” tvrdí Najvyšší kontrolný úrad.
Potreby štátu
Dnes už bývalý šéf pozemkového fondu Ján Marosz na zistenia kontrolórov reagoval na sociálnej sieti a pridal aj niekoľko grafov.
„Je v poriadku, že NKÚ robí kontroly, ale vychádza zo skreslených a neúplných podkladov tých ľudí, ktorí sú na SPF ´nemenní a nedotknuteľní´ cez všetky vlády. Je mi ľúto, že NKÚ si protirečí v samotnej analýze, ktorá je zmätočná a aj nepravdivá. Tvrdí, že nové spisy sa nemali vybavovať. Podľa tejto vety by dodnes neboli vysporiadané pozemky pod Valalikmi či vojenské letisko v Prešove. Dbali sme na prioritizáciu potrieb štátu. A navyše celý projekt spisovej zápchy tvorili sami zamestnanci SPF,” napísal Marosz.
Do pozornosti dáva aj porovnanie vynaložených nákladov pozemkového úradu na odmeňovanie za prácu na projekte a dosiahnutý zisk pozemkového fondu za rok 2022.
Pri Matovičovi rozbehol kariéru politika
V októbri 2021 menoval minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan Marosza za generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu. Na funkciu síce predtým prebehli dve kolá výberových konaní, ale vhodný kandidát z nich napokon nevzišiel. Vtedajší premiér Eduard Heger Maroszove menovanie zdôvodnil tým, že ide o “politickú nomináciu OĽaNO“.
Ako šéf pozemkového fondu sa Marosz venoval aj odhaľovaniu podozrivých a údajne korupčných aktivít z minulosti, v máji 2023 ho na poste vystriedal Henrich Haščák. Novým generálnym riaditeľom sa od 30. novembra 2023 stal Richard Šmída. Rozhodla o tom novozvolená vláda Róberta Fica, ktorá zároveň z tohto postu odvolala Henricha Haščáka.
Iba nedávno pritom bývalý poslanec a exriaditeľ Slovenského pozemkového fondu Ján Marosz opustil hnutie Slovensko (pozn. red. – predtým OĽaNO) Igora Matoviča. Marosz Matovičovi vyčíta štýl vedenia hnutia, keď líder o veciach rozhoduje sám na poslednú chvíľu. „Nechcem to už ďalej znášať a vystavovať sa nepríjemným prekvapeniam,“ povedal v podcaste denníka Pravda Ján Marosz.
Kritická analýza
Na manažérske prešľapy bývalého vedenia pozemkového fondu upozornila ešte pred výsledkami kontroly aj Analýza rizika a fungovania Slovenského pozemkového fondu, ktorú si na základe vlastnej iniciatívy spracovalo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Na vedomie ju vzala úradnícka vláda premiéra Ľudovíta Odóra vlani v septembri, v tom čase rezortu pôdohospodárstva šéfoval Jozef Bíreš. Za jeho šéfovania rezortu zároveň došlo k zrušeniu projektu “Spisovej zápchy”. V tom čase už pozemkový fond riadil z pozície generálneho riaditeľa Henrich Haščák.
Pôvodne sa počítalo s tým, že projekt “Spisovej zápchy” bude prebiehať od apríla 2022 do júna 2023. V tomto termíne sa však staré spisy nevybavili a preto ho ešte v predstihu predĺžili až do konca decembra 2023. Napokon ho po nástupe úradníckej vlády a Maroszovom konci na stoličke šéfa pozemkového fondu nové vedenie predčasne zrušilo.
Spomínaná analýza sa okrem iných záležitostí venovala aj projektu “Spisovej zápchy”. Označuje ho za nereálny, pričom jednou z prekážok jeho realizácie bol nízky počet zamestnancov pozemkového fondu a spôsob ich odmeňovania obmedzený zákonmi. Na pozemkovom fonde preto v súvislosti s odmenami spravil kontrolu aj bratislavský Inšpektorát práce, ktorý našiel viaceré porušenia zákonov.
Projekt na odbúranie starých spisov
Projekt “Spisová zápcha“ bol založený na predpoklade, že ak budú zamestnanci finančne motivovaní, bude možné vybaviť 27 900 spisov za približne jeden rok. Táto hypotéza podľa analýzy rezortu pôdohospodárstva narazila na skutočnosť, že približne 180 zamestnancov, ktorí pracovali na oddeleniach zasiahnutých projektom, muselo okrem toho priebežne vybavovať aj nové žiadosti.
Podľa výročných správ SPF z rokov 2011 až 2022 bol priemerný počet právnych aktov predložených na schválenie Rade SPF 2 211 – najviac ich bolo 3 450 v roku 2015 a najmenej 1 148 v roku 2012.
Ak sa preto nepočíta agenda vydávania stanovísk a agenda vecných bremien, ktoré sa nepredkladajú Rade SPF a ktorá tvorila približne 5 800 spisov, reálne do projektu “Spisovej zápchy” spadalo vyše 22 100 spisov.
Analýza rizika a fungovania SPF pritom pripomína, že k žiadnej zmene právnej úpravy, ktorá by umožňovala rýchlejšie vybavovanie žiadostí alebo k zmene v technickom a informačnom zabezpečení SPF nedošlo:
„Ak by mali byť tieto spisy vybavené v lehote jedného roka, buď by to znamenalo 1000-násobné zvýšenie počtu vybavených žiadostí, ktoré by končili právnym aktom, alebo by sa SPF žiadosťami nezaoberal a zamietal by ich bez relevantného dôvodu okrem žiadostí, ktoré vybaviť musí – reštitúcie. Zvýšenie pracovnej výkonnosti o 1000 percent pri nezmenenom počte zamestnancov a pri priebežnom narastaní počtu spisov je preto nerealistické.”
Nerealistický, nezvládnuteľný a nemožný
Pozemkový fond priemerne ročne zaeviduje 12 090 spisov a dokáže vybaviť priemerne 17 787 spisov ročne do štádia „ukončené“. Z toho má vyplývať, že úrad má dostatočné personálne kapacity na bežnú agendu a navyše disponuje 32-percentnou rezervou na vybavovanie “starých” spisov.
Analýza preto vychádza z predpokladu, že ak sú údaje o spisovej zápche realistické a predstavujú 27 328 spisov a voľná ročná kapacita na odbúravanie spisov prostredníctvom interných kapacít pozemkového fondu predstavuje 5 697 spisov, vyplýva z toho, že SPF sa so starými spismi dokáže vysporiadať za 57,56 mesiaca, čo v preklade znamená takmer päť rokov.
Vo vládnom dokumente sa v záveroch k projektu “Spisovej zápchy” preto píše:
„… je vysoko pravdepodobné, na hranici istoty, že celý projekt „spisová zápcha“ bol od začiatku nerealistický, nezvládnuteľný a fakticky nemožný. Navyše vzbudzuje dôvodnú obavu o existencii korupčného prostredia, nakoľko do dnešného dňa nikto nedokázal vysvetliť, akým spôsobom sa vyberali spisy na vybavenie, ako je možné, že sa vybavovali aj nové aj staré spisy pri použití bežného fondu pracovnej doby zamestnancov SPF. Je vysoko pravdepodobné, že sa spisy vybavovali účelovo, podľa určeného kľúča a v prospech, alebo neprospech žiadateľa. Navyše neexistuje preukázateľne žiadna spojitosť medzi SPF a napríklad PPA a nieje možné preukázať, že fond napr. konal v súlade so záujmami SR.”
Ján Marosz reaguje
Redakciou skrátená a upravená reakcia bývalého šéfa pozemkového fondu Jána Marosza k záverom analýzy a správe NKÚ o kontrole k projektu “Spisová zápcha”:
„Minister pôdohospodárstva a vláda SR ma zaviazal pracovať na odstránení nahromadenej kopy spisov, ktorá sa za predchádzajúcich vlád riešila selektívne a v zásade nikoho nezaujímala. Spolu so zamestnancami a ministerstvom financií sme spisy spočítali a rozbehli sme projekt “Spisová zápcha”. Ani vtedajší minister Samuel Vlčan, ani vtedajší člen rady pán Richard Šmída – súčasný generálny riaditeľ SPF – napriek tomu, že o projekte vedeli a na mesačnej báze mali podrobné informácie a štatistiky, nevzniesli nijaké výhrady. Od začiatku sme mali na zreteli hospodárne nakladanie s prostriedkami štátu – vláda, ministerstvo financií ako aj SPF vedeli, že bez prijatia približne 50 nových a kvalifikovaných zamestnancov nie je možné túto spisovú zápchu rozpustiť. Preto sme zvolili spôsob takzvanej projektovej “naviac práce” súčasných zamestnancov.
Moja osobná kapacita sa sústredila primárne na prioritu, ktorú mi zverila vláda SR a to bol dôsledný boj s korupciou ako aj odstránenie spisovej zápchy. Trvám na grafoch, ktoré sú voľne dostupné na mojom profile sociálnej siete, že ak by úradnícka vláda projekt nezrušila, dnes mohol byť dosiahnutý cieľ, že SPF vybavuje agendu priebežne v presne stanovených lehotách. Pri dodržaní lehôt a predpísaného počtu spisov by boli exaktne vyplácané odmeny. Vyhodnocovať parameter “vstupnej kopy” nie je korektné. Treba si všímať parameter celkovej rozpracovanosti spisov, ktorý odráža reálnu “naviac prácu” a úsilie zamestnancov poradiť si s dedičstvom z minulosti.
Zabrániť žiadateľom, ktorí cítili, že SPF konečne odpisuje spisy, aby si dávali ďalšie žiadosti, nie je zo zákona možné. Pripomínam, že aj doplnenie súčasných spisov vytvára číslo na vstupe a nemusí ísť o nový spis. Vyčítať mi, že som sa odvážne a systematicky ako prvý riaditeľ SPF pustil do práce s touto anomáliou, ktorá ma legislatívne príčiny, je zvrátené. Množstvo kontrolných zistení sú maličkosti, ktoré pri obrovskej snahe zamestnancov – motivovaných odmenami za svoju “naviac prácu” – sa javia ako nepodstatné. Kľúčové je, že o 80 percent viac farmárov dostalo svoje zmluvy, že reštituenti po rokoch čakania dostali naspäť svoj majetok a aj to, že sme stanovili jasné pravidlá pre predaje pôdy, kde minulé vedenia “obsluhovali” politicky spriaznené osoby – na čo sme poukazovali na tlačových konferenciách. Ministerstvo pôdohospodárstva, keby chcelo, mohlo upraviť zákon tak, aby zamestnanci SPF mali zákonné lehoty na vybavenie spisu – podobne ako je tomu na okresných úradoch . Žiaľ, naše návrhy a snaha o intenzívnu komunikáciu nenachádzala odpovede, rovnako “hluchá” bola naša enormná snaha prepojiť aj IT systémy a zdielať v jednom rozhraní všetky dáta medzi SPF a PPA.”
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 6 hodín zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám v čase volieb. Teraz iba za 19,99 € na celý rok!
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO