Držte si peňaženky. Prečo sa Slovensko môže stať rajom finančných podvodníkov

Na Slovákov číhajú rôzne podvody. Internet a následne smartfóny ešte viac urýchlili ich rozmach. Schválená zmena trestného zákona, ktorej účinnosť nateraz ešte pozastavil Ústavný súd SR, by pritom podvodníkom nahrávala do karát a bežní ľudia, ktorí naleteli záškodníkom, by na to doplatili.

Je to pritom v rozpore so sľubmi Roberta Fica, ktorý pred 20 rokmi avizoval odškodnenie klientov takzvaných nebankoviek.

Pozreli sme sa na to, aké podvody ľudí a firmy ohrozujú, aká je šanca na získanie peňazí späť, čo hovoria odborníci na zmeny v trestoch a čo navrhujú štátu.

Široké spektrum návnad

Pripomeňme, že nebankovky ako BMG, Drukos či AGW ľuďom sľubovali atraktívne zhodnotenie peňazí v desiatkach percent, no v skutočnosti fungovali ako pyramídová hra – z peňazí nových klientov vyplácali tých predchádzajúcich.

Spoločnosti padli a ostali po nich obrovské nevyplatené dlhy – v roku 2009 vtedajší minister financií Ján Počiatek uviedol, že približne 209-tisíc ľudí si v 16 spoločnostiach uplatnilo pohľadávky cez 48 miliárd Sk (skoro 1,61 mld. eur).

Momentálne sa darí celej plejáde internetových podvodov, ktoré sa v posledných rokoch čoraz viac zdokonaľujú. Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik to pre Aktuality.sk ilustruje na e-mailových správach, ktoré sa tvária akoby pochádzali od banky. „Pred pár rokmi boli písané zlou slovenčinou s nekvalitnou grafikou, kdežto dnes sú v oboch týchto parametroch takmer dokonalé,“ porovnáva.

Advokát Milan Ficek menuje, že Slovákov najčastejšie ohrozujú podvody zamerané na získanie osobných údajov a úspor cez zavádzajúce ponuky alebo falošné investičné príležitosti. Spomína tiež okrádanie cez vzdialený prístup na počítač obete, vďaka čomu si zločinec robí na zariadení, čo chce.

„Lákadlom môžu byť „zabudnuté“ bitcoiny na niektorej burze, na predaj ponúkaná „nevyzdvihnutá“ batožina, údaje potrebné k „prijatiu“ platby od kuriéra pri predaji hnuteľných vecí cez bazárové stránky alebo podmienka na vyplatenie „úspešnej“ investície,“ dodáva investičný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar, ktorý pôsobí aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Útočníci tak často vylákajú od človeka údaje k platobnej karte, ktoré im ju umožnia okamžite zneužiť na internetové platby. Aktuálny prieskum Focusu ukázal, že až štvrtina opýtaných mala skúsenosť s podvodnou investičnou ponukou a viac ako desatina z nich má aj negatívnu skúsenosť spojenú s finančnou stratou.

Časť podvodníkov cieli aj na konkrétnu skupinu obyvateľov. Zuzana Hrabovská z komunikačného odboru polície v relácii Regina RTVS vyčíslila, že minulý rok evidovali 182 prípadov poškodených seniorov, ktorí celkovo prišli o takmer 2,3 milióna eur. Rok predtým to bolo 1,9 milióna. Prezidentka Fóra na pomoc starším Ľubica Gálisová však vyhlásila, že čísla sú reálne ešte alarmujúcejšie, lebo hovorov od poškodených majú veľa a nechcú vôbec o poškodení hovoriť.

Zločinci okradnú obete často o celoživotné úspory, keďže ich majú v hotovosti doma. Za kriminálnou činnosťou podľa Hrabovskej stojí organizovaná skupina, z ktorej jedna zložka telefonuje potenciálnym obetiam, ďalšia naviguje seniorov, kde majú peniaze priniesť, a treťou sú koordinátori, ktorí sa väčšinou ani nenachádzajú na Slovensku.

Na ľudí však nečíhajú len klamlivé finančné produkty, ale aj firmy, ktoré zoberú zálohové platby a nakoniec sľúbené práce nevykonajú alebo nedodajú tovar, prípadne nie je v deklarovanej kvalite.

Terčmi sú aj podnikatelia. Advokát Andrej Leontiev z kancelárie TaylorWessing upozorňuje predovšetkým na stratégiu, keď sa podvodník snaží od podnikateľa pod rôznymi zámienkami vylákať peniaze na svoj, najčastejšie zahraničný bankový účet. Môže to mať rôznu formu, napríklad podvodník sa tvári, že je:

• zamestnancom a žiada od personálneho dodelenia, aby mu mzdu vyplácali na iný bankový účet,
• dodávateľom a chce, aby mu dodávateľské faktúry uhrádzali na nový zahraničný účet.

Simulujú aj videohovor s manažérom

Momentálne do hry vstupuje aj umelá inteligencia. „V poslednom obdobím registrujeme nárast výskytu deepfake videí, v ktorých vystupujú známe domáce osobnosti, napríklad moderátori televízií či dokonca prezidentka SR. Vďaka deepfake metóde hovoria do kamery text, ktorý by nikdy nepovedali. Zvyčajne odporúčajú nejaký produkt, biznis plán,“ uvádza David Púchovský z projektu Hoaxy a podvody, ktorý zároveň pracuje ako asistent poslanca Jaroslava Spišiaka. V minulosti pôsobil ako administrátor oficiálnej policajnej stránky, ktorá upozorňovala na podvodné aktivity.

Leontiev považuje za najkomplikovanejšie a najťažšie odhaliteľné podvody, s ktorými sa v poslednej dobe stretli, takzvané CEO podvody s využitím AI – umelej inteligencie. Spoločného menovateľa vidí vo využití phishingového útoku, cez ktorý zločinec získa informácie potrebné na získanie dôveryhodnosti – môže ísť o nabúranie sa do e-mailu, získanie informácii o otvorených faktúrach dodávateľov alebo zneužitie verejne dostupných videí manažérov.

„V týchto prípadoch sa podvodník napríklad za použitia deepfake technológie vydáva za konateľa materskej spoločnosti a dá finančnému riaditeľovi dcérskej spoločnosti pokyn „požičať“ peniaze na utajenú transakciu napríklad do Ázie,“ popisuje.

Nejde tu pritom o vytvorenie jednoducho odhaliteľných falošných videí. Kriminálnici vedia za pomoci AI vytvoriť dokonalý „klon“ konateľa, ktorý sa svojmu podriadenému prihovára v živom video konferenčnom hovore, uvádza právnik.

„Očakávame, že počet CEO podvodov bude aj ďalej stúpať, nakoľko technológie umožňujú lacné a fakticky neobmedzené opakovanie podvodného modelu, takzvané škálovanie,“ obáva sa Leontiev.

Vrátenie peňazí? Šanca je nízka

Ak sa už necháte nachytať, objasnenosť trestných činov a odsúdenie páchateľov závisí od konkrétneho prípadu, sumarizuje advokát Ficek. Vo všeobecnosti to považuje za výzvu kvôli medzištátnemu charakteru mnohých podvodov a problematickému vypátraniu páchateľov.

„Vrátenie peňazí klientom, ktorí naleteli, závisí od schopnosti vypátrať ukradnuté finančné prostriedky a od úspešnosti trestného stíhania,“ doplnil.

Bývalý policajt Púchovský otvorene konštatuje, že nie je veľká šanca na získanie peňazí späť. „Za sedem rokov pôsobenia v rámci Prezídia Policajného zboru si nepamätám, že by niekomu boli niekedy vrátané finančné prostriedky, o ktoré prišiel cestou online podvodu. Títo podvodníci sídlia v drvivej väčšine prípadov ďaleko v zahraničí, často v krajinách, s ktorými je medzinárodná spolupráca veľmi náročná,“ vysvetľuje.

Človek môže len dúfať, že ak posiela neobvykle veľa peňazí na účet v exotickej krajine, upozorní ho na podozrivú transakciu proaktívne samotná banka a odradí ho od poslania peňazí. Ani to ale nemusí stačiť, lebo podvodníci si získavajú dôveru človeka, pôsobia na jeho emócie alebo vyvíjajú psychický nátlak, čo bráni v racionálnom konaní.

Ak ale človek zaplatí napríklad na podvodnom webe mimo priestoru krajín SEPA dobrovoľne, kde autorizácia transakcie druhým bezpečnostným kódom nebola potrebná, tak je to problém klienta a s reklamáciou u banky nepochodí, upozornil pre Živé.sk Makatura.

No zabrániť finančnej ujme nemusí ani dodatočné overovanie platieb zadávaním dodatočného potvrdzovacieho kódu, čo je v krajinách SEPA povinné.

„Ak bola povinná autorizácia a dobrovoľne ste odovzdali autorizačný kód tretej osobe, útočníkovi cez phishing alebo akýmkoľvek iným spôsobom, je to váš problém – a potom zbytočne budete podávať trestné oznámenie,“ povedal pre Živé.sk expert na kybernetickú bezpečnosť Ivan Makatura.

Treba konať rýchlo

Aspoň v prípade dokázateľného zneužitia karty a prezradení údajov karty – PINu či CVV kódu – má banka odcudzené peniaze klientovi vrátiť. „Stačí kartu zablokovať hneď po tom, ako sa človek dozvedel o podvodnom konaní, alebo keď si všimne divný pohyb na účte,“ podmieňuje Búlik.

Keďže to banky stojí peniaze, snažia sa podľa neho zdokonaliť algoritmy identifikujúce podozrivé transakcie a zabrániť im ešte v štádiu pokusu. „Táto kombinácia opatrení pomáha pri podvodnom skopírovaní karty a jej zneužití na internetové nákupy,“ uvádza s tým, že k skopírovaniu údajov býva bežné v exotických krajinách.

Radí preto používať jednorazovo generované virtuálne karty alebo karty, v ktorých môžu veľmi jednoducho nastavovať limit len pre jednotlivé platby.

Aby poškodenému dokázali právnici pomôcť čo najefektívnejšie, majú v TaylorWessing vypracovaný manuál, čo a v akom poradí majú robiť. Za kľúčový totiž považuje Leontiev reakčný čas.

Pred vypátraním páchateľov sa snažia v prvom rade ukradnuté peniaze zablokovať. „V ideálnom prípade sa zamrazenie podarí ešte pred odpísaním z účtu poškodeného, respektíve vrátením podvodnej platby zo zahraničia pred pripísaním na účet podvodníka,“ uvádza.

Častejšie sa však podľa neho stáva, že sa už poslané peniaze zastaviť alebo vrátiť nedajú. Vtedy sa im osvedčilo kontaktovať spolupracujúceho advokáta v krajine, kde sa nachádza účet príjemcu, a ktorý požiada príslušný finančný dom, aby účet podvodníka blokoval.

Problémom ale je, že keď sa to aj podarí ešte pred výberom alebo prevodom odcudzených peňazí na ďalšie účty, nasleduje dlhý súd. „Poškodený musí v zahraničí preukázať, že sa stal obeťou podvodu. Toto môže trvať mesiace až roky,“ priblížil odborník.

Vyšetrovateľom navyše zviazali ruky

Ficek menuje, že finančné podvody môžu vyústiť do trestnoprávnej dohry. „Tresty pre páchateľov finančných podvodov môžu zahŕňať peňažné tresty alebo odňatie osobnej slobody,“ konštatuje.

Súčasne kritizuje, že posledná novela Trestného zákona Ficovej vlády nereaguje na rýchly vývoj a medzinárodný rozmer finančných podvodov. Zmeny v zákonoch ešte hodnotí tak, že ich účelom nie je predchádzať podvodom.

Nové schválené trestné sadzby, ktorých účinnosť pozastavil Ústavný súd SR, by navyše mohli kriminálnym živlom ešte pomôcť.

Dôvodom je, že sa ráta s „výrazným zvýšením úrovne finančných škôd, ktoré sú posudzované ako trestný čin, v kombinácii so zníženými trestami s možnosťou podmienečného odsúdenia či alternatívneho trestu a kratším premlčaním“, menuje finančný analytik Búlik.

Advokát Radovan Pala z TaylorWessing upozorňuje aj na to, že pri všetkých trestných činoch namierených proti majetku má v zmysle Ústavným súdom predbežne pozastavenej novely Trestného zákonníka dôjsť k „razantnému zníženiu trestných sadzieb a skráteniu premlčania“. To má z jeho pohľadu vplyv aj na možnosti vyšetrenia daných trestných činov.

„Ak dnes spôsobí páchateľ podvodom škodu 150-tisíc eur, hrozí mu trest odňatia slobody 10 až 15 rokov, pričom nepodmienečný trest musí byť uložený a skutok sa premlčí až po 20 rokoch. Podľa pozastavenej novely by mu hrozil trest odňatia slobody maximálne štyri roky, pričom by mal možnosť dostať podmienku alebo trest domáceho väzenia, prípadne aj len samostatný peňažný trest. Premlčanie by bolo, aj pri veľmi sofistikovaných podvodoch náročných na vyšetrenie, päť rokov,“ porovnáva.

Za ešte dôležitejšie Pala považuje, že pri objasňovaní finančných podvodov až do výšky 250-tisíc eur nebudú môcť policajti použiť niektoré – z hľadiska riadneho vyšetrenia zásadné prostriedky, napríklad nasadiť odposluchy.

Súhlasí aj bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorý je dnes poslancom opozičného Progresívneho Slovenska. Predpokladá, že ak by zmeny platili, mali by ešte škodlivejšie následky na prípady ťažko odhaliteľnej a dokázateľnej trestnej činnosti. Vychádza z toho, že dva faktory zamerané na odradenie kriminálnikov by sa dostali na spoločnú minimálnu úroveň – naráža na hrozbu vysokého trestu a hrozbu možného odhalenia a následného odsúdenia. „Teraz je hrozba odhalenia a odsúdenia malá a k tomu by ubudla aj hrozba vysokého trestu,“ konštatoval.

Podmienka aj za krádež miliónov

Dokonca osoby stojace za najväčšími podvodnými schémami by sa mohli vyhnúť väzeniu a súd by im mohol dať trest len niekoľkoročného domáceho väzenia, prízvukuje Pala.

Rovnako finančný expert Búlik vyjadril znepokojenie, že páchatelia skončia len s uložením podmienky či finančným trestom. „Z tejto kombinácie je zrejmé, že motivácia páchať finančné podvody zásadne vzrastie,“ očakáva.

Obrovské podvody nie sú neznámou pre Slovensko ani z uplynulých rokov. Do pozornosti sa dostal napríklad prípad Axe Capital Group spojený s Petrom Bérešom, v ktorom pyramídová hra obrala ľudí o desiatky miliónov eur.

Búlik porovnáva, že podvodníkovi za to môže hroziť trest len tri až 10 rokov alebo dokonca iba podmienka. „Ak však nepríde k odhaleniu a vyšetreniu podvodu do 10 rokov, tento bude kompletne premlčaný. Pritom doteraz bola premlčacia doba 20 rokov a trest 10 až 15 rokov, čiže odsúdenému páchateľovi hrozil v každom prípade nepodmienečný trest,“ uvádza finančný odborník.

Pre porovnanie, v Spojených štátoch amerických odsúdili napríklad finančného podvodníka Bernieho Madoffa v roku 2009 na 150-ročný trest odňatia slobody za prevádzkovanie pyramídovej schémy, cez ktorú obral desaťtisíce ľudí na celom svete odhadom o takmer 65 miliárd dolárov. Madoff zomrel v roku 2021 ako 82-ročný.

Pala kritizuje vládu aj za to, že novelizácii trestných predpisov pred jej predložením a prijatím nepredchádzala analýza dopadov.

K téme sme síce oslovili aj generálnu prokuratúru, no od nej sme sa názor nedozvedeli. „Vzhľadom na skutočnosť, že v NR SR schválená novela Trestného zákona doposiaľ nenadobudla platnosť a účinnosť, nie je možné sa za tejto situácie vyjadriť o jej možnom vplyve na ochranu spotrebiteľa v súvislosti s finančnými podvodmi,“ odpísala hovorkyňa Jana Tökölyová.

Národná banka Slovenska nám uviedla, že sa na ňu môžu ľudia obrátiť, ak sa domnievajú, že sa stali obeťou podvodu alebo majú pocit, že banka mala podvodu zabrániť. „Počet takýchto podaní nám priebežne rastie, v roku 2023 nám ich klienti poslali 152, čo je takmer dvojnásobok oproti predošlému roku,“ porovnala. Vplyv zmien v trestnej legislatíve na ochranu spotrebiteľa a finančné podvody už nekomentovala.

Zlý zákon? Štát nenesie zodpovednosť

Čo keby sa naplnili čierne scenáre a vplyvom „mäkkého“ zákona by sa ešte vo väčšom rozbehli podvody ako Axe Capital Group alebo neserióznych firiem ? Mohli by si ľudia od štátu pýtať odškodné? Pripomeňme, že už prvá vláda Roberta Fica mala v programovom vyhlásení „podporu čiastočného odškodnenia“, no ľudia z nej nevideli napokon nič.

Pala poukazuje na to, že štát nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú samotným prijatím legislatívy. Okrem toho, že je to výslovne vylúčené, predpokladá, že veľmi ťažko by sa preukázala priama príčinná súvislosť medzi novelou trestných zákonov a nárastom podvodných schém. „Zoslabenie trestného rámca nepochybne nie je jedinou príčinou nárastu podvodných konaní,“ zdôvodňuje.

Pripúšťa akurát možnosť žalovať štát, ak zlyhajú pri riešení veci jeho orgány – vydaním nezákonného rozhodnutia alebo ak nepostupovali podľa zákona.

Systematické odškodňovanie obetí finančných podvodov Pala od štátu neočakáva, hoci pripúšťa, že „v súčasnej dobe sa nič nedá vylúčiť“.

„Plnohodnotné odškodnenie však nie je správne, keďže by znamenalo podcenenie prevencie a odmeňovalo nedbanlivosť, pričom je ťažko politicky priechodné. Čiže aj keby v budúcnosti mal nastať porovnateľne veľký problém ako boli nebankovky na prelome tisícročia, bude maximálnou možnou cestou populistické rozhodnutie o určitej forme čiastočného odškodnenia,“ odhaduje.

S odškodňovaním nesúhlasí ani Búlik. Hodnotí to ako „nesystémové a vrcholne nespravodlivé“ voči zvyšku populácie. „Každý dospelý človek je zodpovedný sám za vlastné konanie a príbeh nebankoviek a iných pyramídových schém je pri drvivej väčšine ľudí príkladom nezdravej snahy o rýchle a bezbolestné zbohatnutie napriek zrejmým signálov, že je to nereálne,“ popisuje.

Ak sa niekto aj tak rozhodne investovať, expert pripomína, že tým dobrovoľne podstupuje riziko podobne ako pri iných investíciách – napríklad kryptomenách, NFT alebo obchodoch s menovými pármi s pákovým efektom. „Pokladám za morálny hazard, ak by sa vytvoril zvyk odškodňovať všetkých ľudí, ktorí sa zapojili do pyramídovej schémy,“ uviedol.

Apel na osvetu aj sprísnenie pravidiel

Celkovo si Leontiev prácu „niektorých“ slovenských orgánov pri podvodoch pochvaľuje – osobitne slovenskej polície a najmä jej oddelenia na boj s osobitnými druhmi trestnej činnosti.

Keďže ide najčastejšie o medzinárodné organizované skupiny zločincov, za nenahraditeľnú považuje medzištátnu spoluprácu a komunikačné kanály polície. „Zabezpečia, aby zahraničné policajné zložky dostali informáciu skôr, ako si páchateľ stihne peniaze vybrať,“ uvádza právnik.

Ficek však stále vidí priestor na zlepšenie – tak pri medzinárodnej spolupráci a rýchlom reagovaní na nové typy podvodov ako aj pri téme prevencie. Za dôležitú tiež označil podporu obetí pri hľadaní právnej pomoci. Zvážil by aj vytvorenie špecializovaných jednotiek na boj proti finančným podvodom, ktoré by mali prístup k potrebným nástrojom a informáciám pre efektívnejšie vyšetrovanie.

Podobne finančný analytik Búlik apeluje na neustálu osvetu, ktorá by sa podľa neho mala ešte zvýšiť. Za zásadnú preto považuje aktivitu polície na sociálnych sieťach a jej spolupráca s médiami, čo môže pomôcť pri ochrane úspor mnohých ľudí, ktorí tak potom nepotrebujú pomoc o štátu.

„Štandardne totiž na podvodný e-mail upozorňuje len tá inštitúcia, ktorú podvodníci imitujú, avšak nie vždy sa informácia dostane ku všetkým klientom včas. Zodpovednosť štátnych orgánov je v tomto smere zásadná,“ myslí si.

Okrem toho sa prihovára k tomu, aby štát ešte sprísnil pravidlá a dohľad tak, aby pyramídové schémy podľa možnosti vôbec nevznikali a systematicky mapoval všetky rizikové investície a vystríhal pred nimi.

Polícia oslabila

Bývalého policajta Púchovského preto mrzí, že polícia sa po nástupe vlády Roberta Fica prestala venovať preventívnym kampaniam proti online podvodom a nevyužíva stránku „Hoaxy a podvody – Polícia SR“.

„Zo strany polície boli vynaložené finančné prostriedky na zapojenie sa do medzinárodnej kampane proti online podvodom, ktorej výsledky však nevidím. Taktiež sa nebude realizovať projekt online kampane s krajinami V4, ktorý bol navrhnutý v rámci Salzburského fóra,“ menuje Púchovský.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pritom sľuboval opak. Po mesiacoch neaktivity na stránke rezort opäť iba deklaroval, že cez ňu budú upozorňovať na nové praktiky a postupy podvodníkov. Zároveň oznámil, že ju bude spravovať namiesto polície Centrum boja proti hybridným hrozbám.

Na štatistikách polície sme si všimli, že v určitých rokoch evidovala pri finančných podvodoch výrazne vyššie spôsobené škody a behom rokov klesala objasnenosť týchto trestných činov.

Expert to pripisuje čoraz väčšej vynaliezavosti podvodníkov, pod čo sa podpisujú už spomínané deepfake videá. „Množstvo občanov im stále dokáže naletieť. Tu pomôže len masívna preventívna kampaň zo strany polície a rozhovory medzi príbuznými, priateľmi,“ vidí cestu expolicajt.

No z jeho pohľadu ani preventívne aktivity a návštevy policajných preventistov u seniorov, ktorí ich varujú pred rôznymi formami podvodu, nemusia stačiť. „Tu musí nastúpiť občianska spoločnosť a o týchto podvodoch sa so staršími príbuznými rozprávať,“ uzatvára Púchovský.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO