Šéf Pohody Kaščák: Bývalý partner J&T chcel kúpiť náš festival. Predaj je pre nás tabu, skúšame iné riešenie

Zakladateľ najznámejšieho slovenského festivalu Michal KAŠČÁK tvrdí, že pandémia mala na Pohodu veľmi silný dopad. „Na to, aby sme sa znovu postavili na pevné nohy, z ktorých nás dostala, sme potrebovali nejaký typ investovania alebo kapitálového vstupu, zabezpečenia,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk. Predaj festivalu podľa jeho slov neprichádzal do úvahy, keďže ten by podľa jeho názoru zmenil celý charakter podujatia.

Pohoda sa preto v spolupráci s investičnou platformou Crowdberry rozhodla vyskúšať dlhové financovanie. Aktuálne do jej rozvoja investovala vyše stovka s prejaveným záujmom vyše 700-tisíc eur. Viac o tomto type investovania porozprával managing partner Crowdberry Daniel GAŠPAR.

V rozhovore sa dočítate:

– prečo sa Pohoda rozhodla pre spoluprácu s investičnou platformou Crowdberry;

– čo je dlhové financovanie a ako sa môžete stať investorom festivalu;

– aký je minimálna výška investície a kedy vám budú vyplatené výnosy;

– čo a kedy plánuje Pohoda realizovať vďaka novému financovaniu;

– ako by sa festival zmenil, keby ho Michal Kaščák predal;

– ako by mohlo dlhové financovanie pomôcť rozvoju našej spoločnosti.

Ako vznikla spolupráca medzi festivalom Pohoda a firmou Crowdberry?

D. Gašpar: Bola to symbióza, vzájomná konvergencia. My sme sa s Michalom spoznali už v roku 2018, keď sme na Pohode prezentovali náš produkt. Takže sa evidujeme už dlhšie, no teraz prišiel pre Pohodu zásadný míľnik, začalo nám dávať zmysel rozprávať sa o ďalšej spolupráci a z toho vyvstala možnosť, ktorá by Pohode pomohla posunúť sa na ďalšiu úroveň.

Kto oslovil koho?

M. Kaščák: Asi to prišlo nejak spoločne. Ako spomenul Dano, registrujeme sa už dlhšie a tá spolupráca bola veľmi fajn. Dlhšie sledujem aj aktivity Crowdberry, má veľmi dobrú povesť medzi ľuďmi, a nielen medzi tými, ktorí sa venujú podnikaniu či biznisu. Iniciačným bodom bolo, že som sa stretol s Marekom Baranyaiom z Crowdberry, začali sme sa len tak rozprávať. My sme už v tom čase uvažovali, akým spôsobom budeme ďalej s Pohodou pracovať, nuž a slovo dalo slovo, mali sme niekoľko stretnutí. Teraz spätne mi to pripadá, že to k spolupráci smerovalo dlhšie a došlo by k nej tak či tak. Bol to naozaj symbiotický proces.

Čo motivovalo Crowdberry k spolupráci s festivalom Pohoda chceli ste týmto spôsobom podporiť oblasť kultúry na Slovensku alebo vás zaujala vyslovene Pohoda ako značka?

D. Gašpar: Pre nás to bol primárne krok k rozbehu dlhového financovania. Ide o nový produkt, ktorý sme chceli priniesť už od roku 2017, avšak až teraz začala platiť nová európska regulácia, ktorá nám to umožní robiť. My v podstate demokratizujeme financie, umožňujeme zákazníkom a ľuďom investične participovať na projektoch. To, čo fungovalo za prvej republiky v Československu, kde malé a stredné podniky vydávali dlhopisy a kapitálové účasti a ich zákazníci, partneri, stakeholderi mohli participovať a financovať si to, čo pre nich dáva zmysel.

Vzhľadom na to, že Pohoda je jedna z najetablovanejších značiek v segmente festivalov, a to nielen na Slovensku, ale aj v regióne, má okolo seba prirodzene veľkú komunitu. Tým, že už so spomínanou novou licenciou tento produkt máme, financovanie, ktoré mimochodom funguje veľmi podobne ako financovanie bankami, dávalo zmysel.

Prečo si myslíte, že dlhové financovanie je tou správnou cestou pre festival Pohoda?

D. Gašpar: Počas posledných siedmich rokov dávame ľuďom možnosť spoluvlastniť spoločnosti. Pohoda je tiež spoločnosť, podnikateľská entita, ale tým, že má významného zakladateľa, nie je nutne stavaná na to, že sa predá alebo sa stane súčasťou nejakej veľkej skupiny. Práve v takýchto prípadoch dáva zmysel dlhové financovanie.

M. Kaščák: Keď sme premýšľali, ako ďalej s festivalom, ako jedna z ciest sa samozrejme ponúkala začať hľadať investora, ktorý by vstúpil do Pohody aj vlastnícky. Takéto cesty si na festivalovej scéne volí väčšina našich zahraničných kolegov a kolegýň. Z môjho pohľadu to však smeruje k silnej monopolizácii a korporatizácii umeleckej scény, minimálne tej festivalovej, ale už sa to začína čiastočne týkať aj klubov, agentúr, subjektov, ktoré zastupujú umelcov a podobne. To je cesta, ktorá je pre nás vylúčená.

7fotiek v galérii Michal Kaščák a Daniel Gašpar Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Vzhľadom na situáciu, v ktorej sme sa ocitli v postpandemických rokoch, sme uvažovali, ako budeme s Pohodou pokračovať. Vylúčili sme tú najklasickejšiu a svojím spôsobom najjednoduchšiu cestu, aj keď Pohoda dostala niekoľko ponúk na odkúpenie či už celého festivalu alebo jeho časti a hľadali sme taký spôsob investovania, ktorý nebude ničím pripomínať ani znamenať predaj, a tým pádom aj stratu kontroly nad smerovaním festivalu, a to nehovorím len o umeleckom smerovaní, ale aj o kvalite služieb, servisu, základnej filozofii Pohody.

Ako by sa predajom mohli zmeniť tieto aspekty?

M. Kaščák: Tvorbu festivalu považujem za istý druh umenia, predajom by sa základom stala ekonomika. Uvediem drobné príklady. Sme jeden z mála festivalov, ktorý ľuďom povoľuje priniesť si na festival čokoľvek, samozrejme, okrem nebezpečných vecí, vecí v skle a podobne. Rovnako sme festival, ktorý má distribúciu pitnej vody tak, aby bola ľahko dostupná, takých festivalov je už na svete minimum, pretože mnohým ide iba o to, aby na nich ľudia čo najviac minuli. K tomu by sme prišli o mnohé projekty, ktoré sú nákladné, ekonomicky neprinášajú nič, ale sú dôležité pre charakter festivalu, ako napríklad koncert Afghan Women Orchestra. Podobných príkladov je veľa.

Keby sme smerovali k predaju festivalu, určite by tam nastala kontrola, ktorá by znamenala aj stratu mnohých atribútov festivalu, ktoré nesúvisia len s programom, ale súvisia aj s celou jeho filozofiou.

Od koho ste dostali ponuky na predaj?

M. Kaščák: Mali sme ponuky zo silných zahraničných spoločností, takých tých najslávnejších. Nechcem ich menovať, pretože my sme tie rozhovory stopli hneď na začiatku, keď sme boli oslovení sprostredkovateľmi. Vždy to bolo v takom štádiu, že sme nedostali oficiálnu ponuku na papieri alebo mailom, čiže je to aj ľahké poprieť z druhej strany. Čo si však spomínam, takých najvážnejších pokusov bolo päť, pričom štyri boli zo zahraničia a jeden z nich sa týkal domáceho subjektu.

O koho išlo?

M. Kaščák: Na našom domácom trhu to bol Igor Rattaj. On je vlastníkom TMR (Tatry mountain resorts, pozn. red.), vyšiel z prostredia J&T a chcel veľmi silno vstúpiť na festivalový trh. Kúpil jeden festival v Čechách a podobné plány mal aj na Slovensku. Lenže my sme to zistili až na stretnutí, ktoré inicioval. Keby sme to vedeli vopred, tak by k tomu stretnutiu ani neprešlo. Pokúšal sa prevziať festival Colours of Ostrava, nás a viaceré festivaly na Slovensku.

7fotiek v galérii Michal Kaščák Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Aká bola cenová ponuka zo strany Igora Rattaja?

M. Kaščák: Žiadna, lebo keď sme zistili, že ide o predaj, tak sme ďalej nepokračovali v rokovaní.

Bolo to iba kvôli tomu, že ste Pohodu neplánovali predať?

M. Kaščák: Pre nás to bolo tabu z dvoch dôvodov. Prvý bol ten, že my Pohodu určite predať nechceme, druhý dôvod je, že my s firmami okolo J&T a TMR nespolupracujeme, pretože si veľmi zodpovedne vyberáme našich partnerov. Spomínané spoločnosti majú postavené podnikanie na úplne iných základoch, ako je postavená Pohoda.

D. Gašpar: Môžem potvrdiť, že toto je doména inštitucionálnych private equity fondov, ktoré kupujú veľké festivalové značky. Dobrým príkladom je Sziget Festival v Maďarsku, kde 70 percent vlastní investičná spoločnosť Providence Equity Partners, čo je miliardový americký private equity fond.

S touto skupinou som mal možnosť pracovať vo Frankfurte a v Londýne, a to je veľmi tvrdá biznisovo orientovaná private equity skupina, ktorá má inštitucionálny kapitál, čo naozaj mení charakter kúpených festivalov. Trochu sa skorporatizujú a čiastočne sa zmení ich DNA.

Zajímavost :  V čase vojny je dôležitá osveta. Ako vyzerá spájanie verejnosti a obranných síl?

Na tomto príklade vidieť, že festivalový segment je do budúcnosti zaujímavý, že ľudia okrem signifikantného digitálu potrebujú aj ľudskú interakciu, zážitok. Aj celý hudobný priemysel sa po ukončení predaja CD nosičov rozdelil na stream a live, pričom ten live je veľmi dôležitým zdrojom príjmu pre umelcov.

Dokážete vylúčiť, že v prípade Pohody a dlhového financovania k ničomu takému nedôjde? Nebudete musieť robiť nejaké ústupky voči svojim investorom?

M. Kaščák: Áno, práve to je jedna z podstát nastavenia našej spolupráce s Crowdberry a veľmi otvorene to komunikujeme všetkým, ktorí sa tohto projektu zúčastňujú. Ide o to, aby si Pohoda udržala jednak kvalitu, ktorú má, pričom sa neustále snažíme reagovať na to, čo prináša doba, či už čo sa týka technológií, kvality servisu, bezpečnosti cieľových stavieb a podobne, ale, samozrejme, aj kvality programu.

Veľmi pozorne sledujeme, čo sa deje a snažíme sa to dovážať nielen na Slovensko, ale vôbec do regiónu. Sme priekopníkmi v mnohých riešeniach, čo sa týka festivalového zázemia, ktoré možno na prvý pohľad ani nie je vidieť. Toto všetko si chceme udržať. Veľmi dôležitým rozmerom je samotné nastavenie festivalu.

Zároveň však nechcem, aby to vyznelo, že každý festival, ktorý má za sebou silného vlastníka, hráča alebo ktorý je súčasťou nejakej veľkej festivalovej siete, by strácal kvalitu, filozofiu alebo niečo podobné. Nie je to tak, vždy to závisí aj od toho, ako sa dohodnú tie subjekty medzi sebou, do akej miery sú ľudia ochotní ustúpiť, aká je pôvodná dohoda a podobne. Aj medzi takzvanými korporátnymi festivalmi sú veľmi kvalitné podujatia, rovnako ako sú aj medzi nezávislými festivalmi zvláštni ľudia či nekvalitné podujatia.

Vzhľadom na to, že mám veľmi dobré kontakty z prostredia festivalov, ktoré boli dlhodobo nezávislé a stali sa súčasťou nejakej korporácie, mám informácie z najlepších možných zdrojov. Naozaj tam prichádza k výraznej kontrole toho, ako festival narába sám so sebou. Je to vidieť napríklad aj na spomínanom Szigete, ktorý veľmi posilnil, čo sa týka sily programu, no výrazne sa zmenil jeho základný charakter. A to hovorím s plným rešpektom voči Szigetu aj voči všetkým ostatným festivalom.

Je to každého slobodné rozhodnutie, ako narába s akoukoľvek svojou aktivitou, ale my ako Pohoda dlhodobo tvrdíme, že festival berieme ako umenie, umelecké odvetvie, ktoré však zároveň funguje v spoločnosti, čiže má aj veľmi silný spoločenský rozmer. A keď už hovorím, že považujeme festival za umenie… Nepredáte predsa svoju vlastnú kapelu.

7fotiek v galérii Michal Kaščák a Daniel Gašpar Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

D. Gašpar: Netreba však zabúdať na to, že na konci dňa je aj kultúra, vrátane zážitkovej kultúry, podnikanie. To je v podstate aj naša úloha, že my v podstate pri financovaní nezasahujeme do prevádzky, ale požadujeme transparenciu, a to na vyššej úrovni. Celé Crowdberry sme postavili možno až na mimoriadnej transparencii spoločností, ktoré od nás získali kapitál, respektíve budú mať dlhové financovanie. Zároveň požadujeme aj trochu robustnejšie procesy, pretože to nefunguje tak, že niekto v Crowdberry sa rozhodne, že poďme financovať nejakú firmu.

My si tú firmu najskôr preveríme, pozrieme sa na jej riziko, spočítame takzvaný skóring firmy, skóring zabezpečenia a na základe toho určíme cenu, za koľko to financovanie poskytneme, aby reflektovalo potenciálne riziko. Tým, že my sme sa s Pohodou dohodli aj na forme zabezpečenia, investori jednak vidia, ako sa festival rozvíja, čo sa s tými peniazmi stane, jednak mu pomôžu dostať sa ďalej, čiže je to osobnejšie financovanie, ako keď ho máte od banky, no a zároveň majú isté zabezpečenie, ktoré im dáva komfort, že svoje prostriedky dostanú aj s úrokovým zhodnotením naspäť. Je to v podstate taká demokratická kvázi-banka.

Overujete nejako aj investorov alebo iba firmy, ktoré chcú byť takto financované?

D. Gašpar: Áno, je dôležité, aby to boli zodpovední ľudia s transparentným pozadím a peniazmi. Pre nás je dôležitý imidž, pretože v tejto časti Európy je veľa peňazí z rôznych zdrojov a my by sme sa necítili dobre, keby sme zhodnocovali peniaze s netransparentným pozadím.

Môžu do Pohody investovať fyzické aj právnické osoby?

D. Gašpar: Áno.

Aký je tam podiel, kto investuje viac?

D. Gašpar: Pri spoluvlastníctve, ktoré Crowdberry robilo doteraz, boli asi štyri pätiny fyzické osoby a približne 20 percent boli právnické osoby. Pri dlhovom financovaní bude úlohu zohrávať aj daňový aspekt, lebo na Slovensku máme neférovo nastavené zdaňovanie fyzických osôb voči právnickým, takže tam bude pomer trochu iný, no koniec-koncov sú investormi vždy fyzické osoby, právnická osoba je vždy iba prostriedok.

Aká je minimálna výška investície, ktorou môžu investori podporiť festival Pohoda v rámci dlhového financovania?

D. Gašpar: V našom stredoeurópskom regióne síce vládne presvedčenie, že „len nič neregulujme, všetko nech je voľné,“ avšak regulácia vie byť aj pozitívna, pretože prináša jasné pravidlá, čo človek môže a čo nemôže. Slovensko bolo jednou z mála krajín, ktoré nemalo takzvaný crowdinvesting, teda davové financovanie regulované domácim režimom.

Táto európska regulácia nám umožnila znížiť investičný tiket, investori prejdú cez dotazník, či rozumejú celému procesu a produktu. Ak by mu nerozumeli, investícia môže byť maximálne tisíc eur, to je dané v tej regulácii. Ale my začíname tie investície od troch- až päťtisíc eur. Naším cieľom je dosiahnuť, aby ľudia pochopili, že s tým súvisí aj nejaké riziko, aby nad tým doma trochu dumali, prečítali si podklady, analýzu, skóring, parametre a potom urobili kvalifikované rozhodnutie, či poskytnú financovanie danej firme.

Na vašom webe však uvádzate, že dlhové investovanie je jeden z menej rizikových investičných nástrojov, a tým pádom vyhovuje aj konzervatívnejším investorom.

D. Gašpar: Áno, to platí. Vidieť to napríklad na tom, čo hovoril Michal, že by povedzme predal časť svojej firmy. Ak by nastali nejaké negatívne okolnosti a firma bude v strate, tak tí investori nesú úplne rovnaké riziko ako Michal. Avšak pri dlhovom financovaní, tým, že tam nemáte požadované dvoj- či trojnásobné zhodnotenie, ako je očakávané pri spoluvlastníctve v prípade rastúcich firiem, tak získajú úrok, rovnako ako úrok dostane banka. Tento úrok sa skladá z medzibankovej sadzby EURIBOR a rizikovej prirážky. EURIBOR je odvodený od základnej úrokovej sadzby stanovenej Centrálnou bankou. Riziková prirážka odzrkadľuje rizikovosť financovanej firmy alebo projektu. Našou úlohou je zabezpečiť, že je úrok primeraný riziku a poskytnutý úver dostanú naspäť.

Ako?

D. Gašpar: Pozeráme sa na čísla, rozprávame sa s tímom, so zakladateľom, o tom, čo má v úmysle s firmou, v tomto prípade s festivalom, urobiť počas najbližších rokov, ako plánuje zvýšiť jeho profitabilitu, prevádzkovú ziskovosť a akým spôsobom by mali investori dostať ten úrok a kapitál naspäť. Preto je to menej rizikové, pretože tam je jasný termín, kedy sa ten kapitál splatí a hlavne zabezpečenie.

Ako často sú investorom vyplácané výnosy?

D. Gašpar: Nastavili sme to podobne ako financujú banky. Zaviedli sme všeobecný mechanizmus, že každý polrok sa investorom vyplatia úroky a potom keď prebehne Pohoda, ktorá má ročný cyklus, pričom v ten pomyselný deň D sa akoby udeje celé podnikanie, tak sme nastavili aj splácanie dlhu, aby to nejakým spôsobom pasovalo do obchodného modelu Pohody. Čiže celkové splatenie je za tri roky, sú tam aj splátky úveru počas tohto trojročného obdobia.

Zajímavost :  Špekulanti našli spôsob, ako zarobiť na diaľničných známkach. Ako nenaletieť na ich pochybné praktiky

Spolupráca Crowdberry s Pohodou sa začala v januári tohto roka. Koľko ľudí do festivalu zatiaľ investovalo?

D. Gašpar: Je ich tam vyše stovky s prejaveným záujmom vyše 700-tisíc eur. Potvrdený objem je vo výške 300-tisíc eur z cielenej sumy 500-tisíc eur. Úverové zmluvy sme podpísali, teraz spúšťame proces zmlúv s investormi a prevádzania financií na špeciálny účet vedený v Slovenskej sporiteľni, z ktorého poskytneme peniaze spoločnosti Pohoda.

Crowdberry investorov zastrešuje, aby Michal nemusel komunikovať so stovkou jednotlivcov. Vystupujeme ako administratívny úverový agent, ktorý sa stará o to, aby každý investor dostal úrok, informácie a podobne. Pre Michala je to zase úplne rovnaký vzťah, akoby mal s bankou, kde by komunikoval s manažérom z klientskeho centra, chcel by od neho finančné výkazy, pýtal by sa, ako sa mu darí a tak ďalej.

7fotiek v galérii Michal Kaščák a Daniel Gašpar Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Sú Slováci na takýto spôsob dlhového financovania pripravení? Nemajú predtým rešpekt?

D. Gašpar: U nás na Slovensku je to úplne nové, ľudia to zatiaľ nepoznajú. Rovnako platí, že veľa takýchto procesov bolo postavených nie s cieľom peniaze investorom zhodnotiť a vrátiť, ale s úplne inými zámermi, v dôsledku čoho ľudia prišli o peniaze. Čiže tu existuje veľká dávka nedôvery. Je to aj akási charakteristika našej spoločnosti, máme to v DNA.

To je zložitý aspekt našej práce. Avšak my sme na trhu aktívni už od roku 2016 a spoločnosti, ktoré prostredníctvom nás získali kapitál, sú známe nielen na Slovensku, ale v celom regióne. Veľa z nich získalo prestížne investičné granty, napríklad MultiplexDX Pavla Čekana, takisto Sensoneo Martina Basilu, čo je dnes vyše desaťmiliónová firma, ktorá robí digitalizáciu odpadového hospodárstva v mnohých krajinách po celom svete.

My sme v dlhodobom biznise. Dôvera sa mimoriadne dlho buduje, preto naša podnikateľská vízia na ďalšiu dekádu je ďalej kvalitnejšie umožňovať ľudom transparentne na takýchto domácich investíciách participovať. Výsledkom musí byť zhodnotenie kapitálu, ktoré už niektoré našimi investormi financované spoločnosti dosiahli.

Snažíme sa tvoriť dôveru, preto je v celom procese taká dôležitá transparentnosť. Často sa pýtame na veci, ktoré nezisťujú ani banky. Chceme vidieť čísla, ktoré niekedy nechcú ani investori. Na konci dňa však zodpovednosť leží na financovanej spoločnosti. V tomto prípade na Michalových pleciach.

Cítite tlak?

M. Kaščák: Naopak, cítim úľavu. Padlo tu slovo zodpovednosť. Umenie je často vnímané ako trochu nezodpovedný segment, kde si ľudia povedia, že „veď nejako bude“. Pohoda má za sebou 27 ročníkov. Keď chcete takto dlho fungovať, musíte byť zodpovední voči samotnému tímu, dodávateľom, umelcom, umelkyniam a, samozrejme, voči návštevníkom a návštevníčkam.

Na to, aby sme sa znovu postavili na pevné nohy, z ktorých nás trošku dostala pandémia, sme potrebovali nejaký typ investovania alebo kapitálového vstupu, zabezpečenia. Táto cesta sa ukázala ako pre nás úplne ideálna. Stále to považujem za najlepší možný spôsob a som veľmi rád, že sme to rozbehli a prechádzali si všetky možné typy procesov. Pohodu sme si rozobrali na súčiastky, bol to fantastický proces. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé, ako do toho vstupuje niekto, kto nie je priamo zvnútra nášho tímu, absolútne sme odkryli všetko, čo sa festivalu týka, a je super sledovať rôzne typy poznámok, otázok. Musíme si ich zodpovedať nielen sami voči sebe, ale aj voči Crowdberry a potenciálnym investorom.

U mňa nastala úľava, že Crowdberry nám pomôže znovu si zodpovedne plniť záväzky a som rád, že napriek tomu, čo tu pred chvíľou padlo o nedôvere, sa našli ľudia, ktorí sa rozhodli do toho vstúpiť. Mám pocit, že je to zatiaľ úspešný príbeh a je už na nás, aby sme po tých troch rokoch z toho všetci mali dobrý pocit.

Výsledkom spolupráce by malo byť navýšenie kapacity festivalu Pohoda. O koľko?

M. Kaščák: Zatiaľ sme si dali taký vnútorný limit 10 percent, no možno sa to v budúcnosti bude meniť. Toto je jedna z vecí, o ktorej sa budeme baviť. My sme limitovali kapacitu festivalu v roku 2010, keď sme sa rozhodli, že budeme 30-tisícový festival. Chceli by sme to udržať, s tým, že by sa kapacita zvýšila o 10 percent. Myslím si, že to je zvládnuteľné bez akýchkoľvek problémov. Čiastočne posilníme veci, ktoré z toho vyplývajú, ale festival to absolútne bez problémov zvládne. Ani v budúcnosti by sme nechceli zásadne meniť festival, že by sme išli do 50- či 60-tisícovej kapacity, lebo to by úplne zmenilo charakter podujatia.

7fotiek v galérii Michal Kaščák Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

V čom?

M. Kaščák: Napríklad filozofia rozloženia areálu je taká, aby sa ľudia cítili dobre, aby tam neboli tlaky, aby tam neboli úzke koridory, aby neboli rady, či už na toalety alebo v gastre. To ostane zachované, chceme, aby si festival zachoval útulnosť. Takže chceme zvýšiť kapacitu, no nie nejak radikálne či dramaticky. Chceme zachovať charakter, aký Pohoda má, ale to navýšenie budeme potrebovať aj vzhľadom na rozvoj samotného festivalu, na to, aby sme mohli pokračovať v silnom bookingu a podobne.

Sú investori priebežne informovaní o vývoji projektu, ktorý financujú?

D. Gašpar: Je to trochu iný vzťah, ako keď je investor spoluvlastník, keďže tam je i riziko oveľa vyššie. Ale, samozrejme, investori majú viacero dokumentov a analýz, jeden z nich má názov „Kľúčový informačný dokument“, kde sú dáta a informácie o spoločnosti. My pridávame ešte takzvanú „Finančnú analýzu“, kde sa pozeráme aj do budúcnosti.

Investori totiž jednak festival poznajú, veľa z nich sú jeho fanúšikovia, návštevníci a od nás dostanú informácie, ktoré nikdy predtým nemali. A to nie sú verejné informácie, ktoré sa ukážu v médiách a budú sa analyzovať. Investori, ktorí pristupujú do financovania, majú detailnú finančnú analýzu, históriu vrátane toho, čo sa udialo počas pandémie, ako aj to, čo sa plánuje, či už zlepšením profitability, zefektívnením procesov a tak ďalej.

Rovnako dostávajú pravidelné kvartálne informácie o tom, ako Pohoda postupuje. Spoločnosť má dva-tri veľké dni festivalu, kde sa vytvorí celá hodnota, no počas celého roka sa vytvárajú náklady, robia sa prípravy, podpisujú partneri, predávajú vstupenky a toto všetko budú mať investori v nadštandardnej forme odkomunikované.

Už niekoľkokrát tu zaznelo, že jedným z dôvodov, prečo Pohoda išla do tohto financovania, je pandémia. Čo znamenala pre váš festival?

M. Kaščák: V prvom rade mám pocit, že situácia, ktorá nastala počas a po pandémii, svedčí o veľmi zodpovednom prístupe nášho tímu k sebe samým a k festivalu ako takému. My sme cez pandémiu ostali celá firma pokope. Náš tím považujem za najlepší možný tím, aký na usporadúvanie akýchkoľvek typov eventu na Slovensku existuje a nechcel som, aby sa v ťažkých časoch rozpadol.

Sme klasicky fungujúca firma, ktorá má svojich zamestnancov a ktorú som celé roky udržiaval. Počas covidu sme mali dvojročný výpadok akýchkoľvek príjmov a na začiatku nikto netušil, ako dlho bude trvať. Veľa firiem poslalo svojich ľudí na úrad práce, veľa subjektov na Slovensku funguje tak, že nemajú klasický tím, ale si najímajú ľudí na jednotlivé práce a robia im ich subdodávatelia.

My to máme inak, my spolu sedíme každý deň v robote, máme porady, naozajstné pracovné úväzky a to je primárna príčina toho, kam sa festival dostal v rámci svojej ekonomickej situácie. Prvý rok sa ešte riešili dopady pandémie aj na nás, ako na súčasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ale za rok 2021 už opatrenia neboli žiadne. My v rámci Pohody si to musíme sami občas pripomínať, lebo, samozrejme, pre nás by bolo ideálne, keby sme dokázali fungovať len sami, na základe toho, čo získame od partnerov, od návštevníkov.

Zajímavost :  Britský minister financií Hunt bagatelizuje špekulácie o znižovaní daní pred voľbami

Ale toto bola tak neočakávaná situácia a mala tak silný a závažný dopad na festival, že sme sa k tomu museli nejako postaviť. Našli sme tento spôsob, ktorý považujeme naozaj za ideálny, avšak stále si musíme pripomínať, že to bolo na základe toho rozhodnutia, že sa ten tím udrží pokope.

Stojí to za to?

M. Kaščák: Samozrejme, ukázalo sa to ako skvelé rozhodnutie už hneď v roku 2022, keď sme znova nabehli na plno-formátový festival a keď to zrazu všetko fungovalo tak, ako predtým, lebo ľudia to za tie dva roky nezabudnú.

Zároveň mám pocit, že to veľmi stmelilo celý náš tím dokopy, že všetci, ktorí na festivale robia, vidia, že to funguje, že spolu vieme prejsť aj cez nie zrovna veselé časy alebo ľahké obdobia, že to nie je len do dobrého počasia, ale že sme sa spolu udržali aj počas ťažkých časov. Verím, že teraz sme z nich na ceste preč.

7fotiek v galérii Michal Kaščák a Daniel Gašpar Zdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

D. Gašpar: Dobre, je v tom istá dávka romantiky, ale na konci dňa je to stále podnikanie. My sa pohybujeme na privátnom kapitálovom trhu, investori podstupujú isté riziko a majú očakávania, aby sa Pohoda naozaj aj finančne a procesne zlepšovala. To jej v budúcnosti, keď naplní svoje plány na najbližšie dva či tri roky, umožní financovanie od bankových inštitúcií, respektíve splatenie financovania od Crowdberry investorov a byť samonosní. To je cieľ.

Aké je postavenie Crowdberry v celom tomto procese?

D. Gašpar: Začnem trochu filozoficky. Vy tu s nami dnes sedíte na rozhovore, zarábate na svoje živobytie, dostávate za to peniaze. Reálne vymieňate váš čas za finančnú protihodnotu. Keď tie získané financie následne poskytnete nejakej spoločnosti, tak jej odovzdáte kus svojho života. Predávate váš čas výmenou za nejakú odmenu, ktorá musí byť primeraná, niekto musí určiť, či je nízka, vysoká, aby bola férová voči vám, aj voči financovanej firme. To je v princípe naša práca. V angličtine na to existuje výraz „enabler“, čo v slovenčine možno preložiť ako „umožňovateľ“. Zabezpečujeme, aby bol váš čas dobre zhodnotený vo forme peňazí a aby spoločnosť vedela ďalej napredovať s financovaním.

Takže vy v podstate poskytujete iba priestor, teda platformu, kde to celé môže prebehnúť.

D. Gašpar: Áno, je to tak. V minulosti panovala mylná predstava investorov, že „ja mám peniaze v Crowdberry“. Ale aj keď investujete na burze v Amerike do akcií Apple, tiež nemáte peniaze v New York Stock Exchange, ale cez burzu NYSE v spoločnosti Apple.

Celá inovácia vo forme európskej regulácie, pod ktorú spadáme, v podstate vznikla preto, aby Slovák, ale aj Nemec či Francúz, mohol byť investorom Pohody, prípadne nejakého festivalu v Maďarsku, a to za jasných, transparentných a rovnakých podmienok. Môžete si to predstaviť ako nejaké trhovisko. To je to, čo sme. Našou úlohou je skontrolovať, či to, čo sa v prenesenom zmysle „predáva“ na tom trhovisku, má kvalitu a primeranú cenu.

Plánujete v rámci vašej spolupráce nejaké ďalšie novinky?

D. Gašpar: Naša vízia je, aby ľudia financovali firmy, ktoré sú im blízke, dávajú im zmysel, komunikujú niečo, s čím sa vedia stotožniť a vytvárajú hodnotu. Dnes majú investori len cez platformu Crowdberry v portfóliu 32 slovenských a českých firiem. Veľa z nich sa pritom zameriava na prevenciu, zdravotnú starostlivosť, vedu, takže by sme chceli na Pohode urobiť komunikačné aktivity a umožniť ľuďom tie firmy spoznať, prípadne otvoriť cestu ich produktom. Ten festival vyrástol a dozrel, dnes tam máte všetky možné vekové kategórie, je tam oveľa širšie publikum, než v minulosti. My máme z Pohody ešte z roku 2018 asi 15 veľkých investorov, ktorí investovali do rôznych firiem a projektov.

Festival Pohoda je v podstate na Slovensku priekopníkom v dlhovom financovaní. Rokuje Crowdberry aktuálne aj s nejakými ďalšími firmami?

D. Gašpar: My chceme byť partnerom pre akékoľvek firmy, ktoré dávajú ekonomický zmysel, ktoré sa zodpovedne stavajú k stakeholderom, k svojim zamestnancom, ale, samozrejme, aj k svojim financiám. Zatiaľ nebudem prezrádzať, ale v budúcnosti sa na Crowdberry určite objavia aj ďalšie zaujímavé značky, práve cez toto dlhové financovanie. Mnohé z nich budete určite poznať.

Budú opäť z kultúrneho segmentu alebo ste otvorení aj iným oblastiam?

D. Gašpar: Chceme ísť viac do zdravotníctva, ale aj do iných segmentov, ktoré zlepšujú každodenný život, respektíve celkovo úroveň spoločnosti. Slovensko je však tak malá krajina, že nemôžeme povedať, že Crowdberry je aktívne len v zdravotníctve, len vo výrobe alebo len v IT. Vyberáme firmy podľa kvality a ich zakladateľov. Máme však aj nejaké oblasti, ktoré nás zaujímajú a bavia, to je napríklad IT a e-commerce. Nedávno sme spustili kampaň na dlhové financovanie pre NetCore, úspešnú IT firmu z Košíc, ktorá má zákazníkov hlavne v Spojených štátoch a Európe. Ďalej pripravujeme veľmi zaujímavý projekt v Čechách, ktorý budeme čoskoro spúšťať na dlhové financovanie a na ktorý sme extrémne hrdí, no zatiaľ nemôžem prezradiť, o čo ide. Ale bude to naozaj pecka.

Myslíte si, že v kontexte súčasnej politickej a spoločenskej situácie v krajine je práve takýto typ financovania kľúčom k tomu, ako môžu aj bežní ľudia podporiť segmenty, ktoré to potrebujú?

D. Gašpar: Zopakujem, že firma znamená podnikanie. Tak je to aj v prípade Pohody. Oni to nerobia len z lásky a pre lepší svet. Na konci dňa to musí byť finančne vyrovnané a zdravé, inak by to nemohlo dlhodobo fungovať. Nedával by som to do súvisu s politickou situáciou. Máme štvorročný politický cyklus, o ďalšie štyri roky bude ďalší politický cyklus. To, čo táto krajina chce, to má, treba to akceptovať. Môžeme sa tu všetci zabarikádovať, alebo odísť, no aj tak nám to nepomôže. To, čo je dôležité, je zapojiť ľudí, aby podporovali dobré veci a firmy doma, aby ich kapitál neutekal do zahraničia.

M. Kaščák: Sedíme síce v Crowdberry, bavíme sa o investovaní, ale Pohoda nie je primárne biznis, Pohoda je umenie, ktoré, ak chce fungovať a napĺňať svoju filozofiu, musí byť slušná voči svojim dodávateľom, umelcom a umelkyniam, zamestnancom a zamestnankyniam. A práve tam je ten ekonomický rozmer veľmi dôležitý. To, čím sa hrdíme, môžeme napĺňať jedine vtedy, keď budeme slušní a zodpovední aj z ekonomického pohľadu.

Čiže áno, dalo by sa povedať, že tá biznisová noha je veľmi dôležitá, ale z môjho pohľadu ide primárne stále o veľmi špecifický druh umenia. My sa snažíme ten náš festival robiť ako umelecké dielo.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO