Smrť po zjedení huspeniny. Majú sa Slováci obávať poľského scenára?

Minulý mesiac sa aj do slovenských médií dostal potravinový škandál s tragickými následkami: 54-ročný Ukrajinec zomrel po tom, čo skonzumoval huspeninu z trhu v poľskom meste Nowa Dęba. Príznaky ťažkej otravy mali po zjedení výrobku aj ďalšie dve dôchodkyne. Trojica si huspeninu kúpila od manželského páru z Mielca, ktorý chová ošípané, vyrába z nich produkty a tie následne predáva na trhoch. Podľa ľudí bol ich stánok veľmi obľúbený, čomu nasvedčovali aj dlhé rady pred ním.

O to prekvapujúcejšie sú zistenia, s ktorými pred pár dňami prišli miestni vyšetrovatelia. Manželia chov podľa prokuratúry nikde nenahlásili, ilegálne bolo aj usmrtenie zvierat. „Podmienky v miestnosti, kde sa spracovávalo mäso, boli škandalózne. Bolo to špinavé, netiekla teplá voda. Stoly a nástroje neboli dezinfikované. Použité nože a žiletky boli staré. Niektoré boli hrdzavé,“ vyjadril sa Andrzej Dubiel, hovorca okresnej prokuratúry v Tarnobrzegu.

Prečítajte si tiež:

Samotní Poliaci si napriek prešľapu za svojimi produktmi stoja. „Poľské potraviny sú bezpečné a vysoko kvalitné,“ reaguje na aféru Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave, ktoré pre Aktuality.sk priblížilo, prečo sa Slováci napriek mnohým škandálom nemusia obávať konzumácie potravín z Poľska.

Nelichotivé výsledky

Ako sme už naznačili, aféra s huspeninou nie je prvá a zrejme ani posledná, ktorá prispela k tomu, že poľské potraviny sú pre mnohých Slovákov synonymom zlej, nevyhovujúcej či pokútnej kvality. Z prieskumu, ktorý vlani v novembri zrealizovala agentúra 2muse pre Zväz obchodu, tiež vyplynulo, že slovenskí spotrebitelia majú voči poľským potravinám silnú nedôveru.

Prieskum sa síce uskutočnil ešte pred kauzou so spornou huspeninou, no pod výsledky sa mohlo podpísať mnoho iných afér, ktorým poľské potraviny čelili v uplynulých rokoch. Za všetky môžeme spomenúť posypovú soľ v jedle, vajcia a mäso so salmonelou, sušienky s jedom na potkany či zeleninu s pesticídmi. Už v roku 2019 kupovali podľa prieskumu poľské mäso len dve percentá Slovákov.

Zajímavost :  Oddnes platí torzo trestnej novely. Čo sa zmení a čo naopak nie?

O tom, že potraviny, ktoré vykazujú pochybenia alebo sú nebezpečné, prichádzajú na Slovensko najčastejšie z Poľska, hovoril aj bývalý minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Vtedajší šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej inšpekcie Jozef Bíreš pred dvomi rokmi tvrdil, že najproblémovejšie je mäso a mäsové výrobky, respektíve mlieko a mliečne výrobky. Za rok 2021 kontrolóri objavili najviac nedostatkov v hydinovom mäse.

Dobrému menu potravín z Poľska neprispela ani správa Najvyššieho kontrolného úradu Poľskej republiky z roku 2022, ktorá ich označila za najnebezpečnejšie v celej Európskej únii. Pre Slovensko je to potenciálny problém preto, že náš severný sused je naším druhým najväčším dodávateľom potravín.

Podľa poľského veľvyslanectva napriek tomu obavy nie sú na mieste, keďže dozor nad výrobou a distribúciou potravín zabezpečujú na tento účel zriadené inšpekcie. „V oblasti bezpečnosti potravín sú to Štátna sanitárna inšpekcia, Veterinárna inšpekcia a Štátna inšpekcia ochrany rastlín a semenárstva. V oblasti obchodnej kvality potravín je to Inšpekcia obchodnej kvality poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov,“ približuje veľvyslanectvo.

Dodáva tiež, že početné audity Európskej komisie, ktoré hodnotia činnosť úradných orgánov kontroly potravín v Poľsku, nevyvolávajú v Bruseli žiadne pochybnosti.

Pôvod pre reťazce nehrá rolu

Navyše ani nedôvera časti spotrebiteľov nemení nič na tom, že v rámci Európskej únie platí zásada vnútorného trhu a voľného pohybu tovaru. To znamená, že Slovensko nesmie zakázať dovoz potravín vyrobených v Európskej únii, a teda ani tých poľských. Toho sú si vedomé aj obchodné reťazce.

Zajímavost :  Slováci sú náchylní veriť dezinformáciám. Aká je situácia týždeň pred voľbami?

Naša redakcia ich oslovila s otázkami o tom, aký podiel poľských výrobkov aktuálne predávajú. Čo sa týka zahraničných obchodníkov, odpovede sme dostali od Billy, Lidla a Tesca. Presné číslo však uviedla iba Billa, podľa ktorej podiel poľských artiklov dosahuje okolo šesť percent a mäso a mäsové výrobky z Poľska nepredáva.

Lidl uviedol, že poľskí dodávatelia sú na štvrtom mieste za slovenskými, nemeckými a českými, pričom ich podiel medziročne klesá. Hovorca nemeckého reťazca Tomáš Bezák však zároveň dodal, že kritériá na certifikáciu, kvalitu, hygienu a zhodu s európskou, ako i národnou legislatívou sú rovnaké pre všetkých dodávateľov, ktorí dodávajú tovar do spoločnosti Lidl, a to bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú.

V podobnom duchu sa k veci vyjadrilo aj Tesco. „Pri výbere dodávateľov je pre nás prvoradá potravinová bezpečnosť a kvalita tovaru a zároveň reputácia dodávateľa. Ku všetkým pristupujeme rovnocenne a všetci majú rovnaké podmienky na dodávanie tovaru. Ak je viac dodávateľov, ktorí sú na rovnakej úrovni, uprednostňujeme výrobky pôvodom zo Slovenska,“ ozrejmila PR manažérka britského reťazca Mária Zerzanová.

Z domácich reťazcov sa k téme vyjadrila COOP Jednota, ktorá podiel poľských výrobkov vo svojich prevádzkach označila ako „zanedbateľný“. COOP Jednota má zároveň spolu s reťazcami Fresh či CBA pravidelne najvyššie zastúpenie slovenských potravín, ktoré zväčša presahuje 50 percent. Naopak, na opačnom konci sa väčšinou ocitá Lidl, ktorý vystavuje okolo 34 percent domácich potravín, nasledujú Billa a Tesco.

Zaujímavé bude sledovať, na akých pozíciách v oboch týchto rebríčkoch – teda vo vystavení poľských, tak aj slovenských výrobkov – sa umiestni poľský reťazec Biedronka, ktorý má na náš trh vstúpiť koncom tohto roka.

Kvalita je dôležitejšia ako cena

Jedným z dôvodov, ktorý sa podpisuje pod nízky podiel slovenských výrobkov v obchodoch, je aj vyššia konkurencieschopnosť zahraničných producentov. Náš severný sused patrí v posledných rokoch medzi najväčších výrobcov poľnohospodárskych komodít a potravín v Únii, a to najmä v oblasti produkcie bravčového a hydinového mäsa, ale tiež ovocia a zeleniny.

Zajímavost :  Slováci idú za plenty. Koľko milimetrov zrážok zníži účasť vo voľbách? Štúdie a politológ hovoria jasne

Poľskí poľnohospodári od štátu zároveň poberajú rôzne typy dotácií, na čo roky poukazujú slovenskí výrobcovia. Poliaci tak dokážu mnohé potraviny vyrobiť omnoho lacnejšie než Slováci.

Napriek tomu však faktorom poľskej konkurencieschopnosti podľa veľvyslanectva nie je cena, ale kvalita výrobkov. „Vstup do Európskej únie poskytol poľskému poľnohospodárstvu príležitosť na civilizačný skok, ako aj na jeho dynamický rozvoj, ktorého súčasťou je dynamická medzinárodná expanzia. Poľské agropotravinárske výrobky sú exportným hitom. Záujem o poľské výrobky neustále rastie. Väčšina spoločností má certifikáty kvality, vďaka ktorým poľské potraviny získali celosvetové uznanie,“ odkazuje veľvyslanectvo.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO