Slováci idú za plenty. Koľko milimetrov zrážok zníži účasť vo voľbách? Štúdie a politológ hovoria jasne

Vplyv počasia na voľby

Miestne počasie môže mať významné politické dôsledky, tvrdil Dán Søren Damsbo-Svendsen v štúdii o počasí v spojitosti s účasťou vo voľbách.

Politológ Dávid Ščepka, ktorý túto tému riešil vo svojej diplomovej práci z roku 2016, pre ta3 prezradil, že v súvislosti s ochladením, vplyvom silného vetra, s dažďom a večer s prudkým ochladením by účasť vo voľbách mohla klesať.

Na naše otázky odpovedal aj politológ Jozef Lenč, ktorý si myslí, že “v prípade, že by Slovensko postihla nejaká vážna kalamita, tak by to mohlo ovplyvniť výsledok volieb, no aktuálna predpoveď nič také neveští”.

Ščepkova práca s názvom Vplyv počasia na participáciu voličov vo voľbách na Slovensku v období 1993 – 2014 je nezverejnená.

Jej autor nám však prezradil, že “na základe našich výsledkov možno tvrdiť, že nepriaznivé počasie má výraznú odozvu na nízku volebnú účasť najmä počas zimných a letných mesiacov, pričom odozvy na nepriaznivé teploty vzduchu hrajú všeobecne pri nízkej účasti vyššiu rolu ako nepriaznivé zrážky”.

“Faktor nepriaznivého vplyvu teplôt a zrážok sa môže vzhľadom k podnebiu jednotlivých regiónov v SR meniť,” dodal. Znamená to, že v daždivejších horských oblastiach by bol nepriaznivý efekt na voľby zosilnený, zatiaľ čo v suchších nížinách na juhu oslabený.

Čo hovoria zistenia?

Za najohrozenejšie kategórie volieb Ščepka považuje komunálne voľby a voľby do VÚC, “ktoré sa konajú v decembri alebo na konci jesene a voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa konajú v júni alebo na konci jari”.

V Geografickej revue Dávid Ščepka, Marcel Lincényi a Marek Kučera píšu, že počasie má vplyv na konečné rozhodnutie či ísť, alebo neísť – najmä prostredníctvom mechanizmu nepriaznivé počasie -zlá nálada – neúčasť vo voľbách. Prejavuje sa to najmä v správaní potenciálnych voličov, teda voličov s nízkym zmyslom pre občiansku povinnosť. Citovali dokument akademičky zo Spojených štátov Annu Bassi.

“V poslednej dobe (pozn. red. pred rokom 2016) sa navyše objavujú ďalšie, doteraz málo preskúmané oblasti vplyvu nových faktorov, medzi ktoré patrí aj vplyv počasia na výšku volebnej účasti,” písali autori Geografickej revue.

Zahraniční vedci sa zameriavali najmä na vplyv zrážok na volebnú účasť, no vplyv extrémnych teplôt a ostatných meteorologických javov doposiaľ nikto neskúmal.

Lenč vysvetlľuje, že volebná účasť niektorých skupín ľudí môže závisieť od charakteru počasia, “no nie v zásadných aspektoch”.

“Je pravdepodobné, že ak by sa voľby konali v lete, tak by niektorí – rodiny – uprednostnili dovolenku pred voľbami, prípadne mimoriadne nepriaznivé počasie by odradilo od účasti nerozhodnutých voličov,” hovorí.

Aké bude počasie?

Na Slovensko začne počas prvého kola prezidentských volieb prúdiť veľmi teplý vzduch. Súčasne však podľa SHMÚ bude cez strednú Európu ďalej na východ postupovať studený front.

V sobotu má byť prevažne oblačno. Popoludní ojedinele, na západe a v Žilinskom kraji miestami dážď alebo prehánky. Najvyššia denná teplota bude 12 až 17, na juhozápade 17 až 20 stupňov.

Dážď a voľby

George T. Gomez z Univerzity of Georgia sa témou zaoberal v štúdii Republikáni by si mali želať dážď.

V štúdii dospel k záveru, že aj množstvo zrážok v milimetroch znižuje účasť v amerických prezidentských voľbách. Uviedol tiež príklad, že za každých 25 milimetrov zrážok by kleslo jedno percento volebnej účasti.

Lenč si myslí, že to tak môže byť, “no 25 milimetrov je už vcelku veľký lejak a aby to malo celoštátny dosah, muselo by pršať na celom území Slovenskej republiky. Tí, ktorí by vo voľbe neboli rozhodnutí, by zrejme v tomto prípade voliť neprišli”. 

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO