20 rokov Slovenska v Európskej únii: Z čiernej diery až po tigra, ktorému dochádza dych (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.

Slovensko pred 20 rokmi vstúpilo do Európskej únie: „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,“ vyhlásila v roku 1998 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová.

O päť rokov neskôr, v máji 2003, sa v našej krajine uskutočnilo referendum, ktorého výsledok mal obrovský potenciál jej názor zmeniť. V referende o vstupe do Európskej únie (EÚ), ktoré je dodnes jediným platným referendom v ére samostatného Slovenska, totiž drvivá väčšina (92,46 percenta) zúčastnených voličov odhlasovala vstup krajiny do európskeho spoločenstva.

1. mája 2004 sa tak Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami – Cyprom, Českom, Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom – stalo oficiálnym členom EÚ.

8fotiek v galérii Časová os vstupu Slovenska do EÚ Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Prívlastku „čierna diera“ sa od toho momentu Slovensko začínalo pomaly, ale isto zbavovať. Rast HDP vyvolaný vstupom do spoločenstva, ale tiež rôznymi štrukturálnymi reformami, spôsobil, že naša krajina zažívala zlatú dekádu. Svoju pozíciu umocnila vstupom do Schengenského priestoru v decembri 2007, rovnako tak aj prijatím eura a vstupom do eurozóny v januári 2009. Všetky tieto kroky viedli k tomu, že Slovensku sa postupne už nehovorilo inak než „tatranský tiger“ či „tiger Európy“.

Ako sa však hovorí, nič netrvá večne. Globálna finančná kríza, ktorá prišla v roku 2008 – a podľa niektorých kritikov aj sociálna politika vlády Roberta Fica – spôsobili, že dynamika rastu slovenskej ekonomiky sa výrazne znížila a Slovensko začalo zaostávať nielen v európskom priemere, ale aj medzi krajinami V4. Ako je na tom v súčasnosti, teda presne 20 rokov od nášho vstupu do EÚ?

8fotiek v galérii Dobiehanie EÚ Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Slovenská sporiteľňa to počas hodnotenia ekonomickej prosperity Slovenska zhrnula nasledovne: „Zo Slovenska bol tiger Európy, jeho rev však už nepočuť.“ Dôvodov je podľa ekonómov viacero. V minulosti bol rastový impulz Slovenska založený na lacnej pracovnej sile a kopírovaní technológií zo zahraničia. Viac než dekádu sa však naša ekonomika potáca okolo súčasnej úrovne bez výraznejších posunov smerom nahor.

„V minulosti sme dosahovali rast najmä vďaka zahraničným investíciám, lacnej a pomerne dostupnej pracovnej sile a zvyšovaniu produktivity práce. Tento model sa však postupne vyčerpal. Dnes rast produktivity nevieme naštartovať,“ konštatuje Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska.

8fotiek v galérii Index prosperity Zdroj: Slovenská sporiteľňa

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster sa však na naše členstvo v EÚ pozrel aj z pozitívnejšieho uhla pohľadu a zhrnul, čo sa nám vďaka nemu podarilo za uplynulých 20 rokov dosiahnuť:

Sme výrazný čistý prijímateľ, do rozpočtu EÚ sme zaplatili za 20 rokov necelých 14 miliárd a naspäť dostali asi 40 miliárd. Najmä eurofondy, ale aj poľnohospodárske dotácie, plán obnovy a ďalšie menšie programy.
Za 20 rokov sa hospodárska sila Slovenska zvýšila o vyše 80 percent.
Reálne mzdy stúpli o viac ako 60 percent (priemerná mzda očistená o infláciu). Kým pri vstupe do Únie bola priemerná mzda na Slovensku v prepočte 526 eur, dnes je to 1430 eur.
Nezamestnanosť klesla o skoro 10 percentuálnych bodov (z necelých 16 percent na súčasných menej než 6 percent) a počet pracujúcich sa zvýšil o 20 percent.
Očakávaná dĺžka života stúpla o skoro 5 rokov pre mužov a 3 roky pre ženy.
Priznaná korupcia klesla viac než trojnásobne (v 2004 až 32 percent respondentov priznalo, že dalo v poslednej dobe niekomu úplatok, teraz je to 9 percent).

Zajímavost : Medziročný rast HDP na Slovensku prekonal odhady

„Samozrejme, hospodársky rast by sme mali aj bez EÚ. Nie je jednoduché odhadnúť o koľko by bol nižší, keby sme do EÚ neboli vstúpili. Odhady sa pohybujú medzi 10 percentami a 25 percentami,“ tvrdí Šuster. Podľa jeho slov by sa Slovensko mimo EÚ v súčasnosti podobalo na Srbsko – okrem členstva v najväčšej obchodnej únii by sme stratili aj spoločnú menu euro, veľkú časť zahraničného kapitálu, transfer know-how zo západných krajín ako aj bezpečnostné garancie.

8fotiek v galérii Príjmy a platby Slovenska do/z rozpočtu EÚ (v miliónoch eur) Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť

Podľa Šustera teda platí, že Slovensko svojím členstvom v EÚ jednoznačne získalo. Do budúcna by sme však podľa neho mali viac rozmýšľať o tom, ako z neho vyťažiť ešte viac. „Mali by sme sa snažiť zmierniť naše zaostávanie vo výskume, špičkovom vzdelávaní, či využití najnovších technológií vo výrobe. A menej by sme sa mali obávať toho, čo nám Brusel prikáže alebo čo budeme musieť vetovať proti záujmom ostatných 26 krajín – miesto nedôvery k našim najbližším spojencom by sme mali lepšie spolupracovať na ekonomickej aj na politickej úrovni,“ hovorí Šuster.

8fotiek v galérii 20. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie (Infografika) Zdroj: Eurostat

Čo sa týka budúcnosti a výziev, ktoré prinesie, ekonómovia Slovenskej sporiteľne upozorňujú na to, že im nebude musieť čeliť iba Slovensko, ale aj celá Európska únia. Okrem nárastu populizmu, dezinformácií či ekonomického nacionalizmu podľa nich bude musieť reagovať aj na nasledovné:

odstrihnutie sa od ruských energií a pomoc Ukrajine;
budúcnosť zelenej dohody (tzv. Green Deal);
konkurencieschopnosť EÚ: z pohľadu nákladových položiek (napríklad ceny energií v priemysle) či v oblasti inovácií sa stáva Únia menej konkurencieschopnou oproti vyspelému západu;
kapitálová únia: pre podporu inovačného prostredia a dlhodobého rozvoja kontinentu je dôležité pokročiť v projekte kapitálovej únie, ktorá zabezpečí lepší prístup k financovaniu,
Čína: na východe rastie pre EÚ dôležitý hospodársky súper, ktorý však drží aj strategicky významné suroviny dôležité pre zelenú transformáciu starého kontinentu.

Viac o téme 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie si môžete prečítať aj tu:

Na Slovensku sa chystá spustenie prvej samoobslužnej predajne: Obchodný reťazec COOP Jednota už o pár týždňov otvorí prvú samoobslužnú predajňu na Slovensku, informovali tvnoviny.sk. „Otvorenie prvej automatizovanej predajne domáceho maloobchodného reťazca COOP Jednota je plánované v máji 2024 v Trnavskom kraji,“ uviedol pre portál šéf sekcie IT a služieb COOP Jednota Slovensko Michal Švrček.

Zajímavost : Ekonomický rast je nepriateľom mieru a života (názor Nicolasa Girouxa)

V nasledujúcich 12 mesiacoch plánujú na Slovensku realizovať a otvoriť približne 7 takýchto predajní. Predajne majú cez deň fungovať v bežnom režime, no po konci otváracích hodín sa automaticky zmenia na samoobslužné. Do predajní sa potom dostanete pomocou aplikácie. Zaregistrujete sa v nej, čo si bude vyžadovať poskytnutie osobných údajov z dokladu totožnosti.

Aktuality.sk sa COOP Jednoty pýtali aj na ďalšie podrobnosti, avšak sieť ich plánuje zverejniť až 24. júla na tlačovej konferencii. Rovnako sme oslovili ďalšie obchodné reťazce a pýtali sme sa ich, či plánujú vyskúšať podobný koncept. „Spoločnosť Lidl Slovenská republika momentálne nad takýmto konceptom neuvažuje,“ uviedol hovorca Lidlu Tomáš Bezák. Plány v tomto smere nepotvrdili ani Billa a Tesco. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Mateja Dedinského.

Známa agrofirma hlási miliónovú investíciu do chovu nosníc: Veľké obchodné reťazce sa zaviazali ukončiť predaj vajec z klietkových chovov od roku 2025, o tri roky neskôr by mala stop zaručiť naša legislatíva. Producenti vajec tak musia výrazne investovať a prispôsobiť sa, v opačnom prípade budú musieť skončiť.

Veľkú investíciu týmto smerom medzi prvými oznámila spoločnosť Sanagro, ktorá už v vlani vrazila zhruba štyri milióny eur do vybudovania haly s modernými technológiami. V jej útrobách sa nachádza celkovo 37-tisíc nosníc s ročnou produkciou 12 miliónov vajec.

Ako píše denník Hospodárske noviny, Sanagro aktuálne ohlasuje ďalšiu expanziu. „Rozhodli sme sa, že postavíme rovnakú halu. To znamená opäť produkciu s 37-tisíc nosnicami s produkciou 12 miliónov vajec ročne,“ potvrdil pre portál generálny riaditeľ Sanagro Tomáš Kohút.

Najväčšia slovenská fabrika na kozmetiku sa rozrastie: Kedysi malého výrobcu kozmetiky de Miclén vytiahli za zhruba 20 rokov na oveľa väčšie výrobné objemy viacerí zahraniční vlastníci. Predvlani sa tržby levickej firmy dostali už na 187 miliónov eur a pracovalo v nej 550 ľudí.

Najnovší majitelia z britskej firmy Haleon, ktorí do Levíc prišli iba predvlani, sa chystajú na ďalší skokový nárast. Do Levíc totiž presunú celú výrobu zubných pást svojej globálne známej značky Sensodyne. Britský závod v meste Maidenhad, kde sa pasty vyrábajú dnes, chce do roku 2026 celý zavrieť. Informuje o tom Denník E na základe správy agentúry Reuters.

Obrázok týždňa

Vizualizácia zobrazuje najhodnotnejšie spoločnosti v 11 hlavných ekonomikách Európskej únie na základe ich trhovej kapitalizácie k 15. aprílu 2024.

8fotiek v galérii Najhodnotnejšie spoločnosti v EÚ Zdroj: Visual Capitalist

Číslo týždňa

Rast slovenskej ekonomiky by sa mal v tomto roku zrýchliť na 2,1 percenta a v roku 2025 na 2,7 percenta z 1,6 percenta v minulom roku. Vyplýva to z aktualizovaných prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Graf týždňa

Graf zobrazuje informácie o vývoji počtu obyvateľov na Slovensku. Je súčasťou publikácie My v číslach – Pohyb obyvateľstva 2023, ktorú vydal štatistický úrad.

8fotiek v galérii Pohyb obyvateľstva SR v rokoch 1950 – 2023 Zdroj: Štatistický úrad SR

Zahraničie

Amsterdam vyčlení milióny na verejné toalety: Radnica v Amsterdame vyčlenila štyri milióny eur na výstavbu nových verejných toaliet, informuje český portál idnes.cz na základe portálu The Guardian. Stojí za tým nátlak zo strany žien vyvolaný prípadom 21-ročnej Geerty Pieningovej, ktorá sa v roku 2015 vracala domov v noci, no keďže najbližšia verejná toaleta pre ženy bola vzdialená dva kilometre, musela „malú potrebu“ vykonať na ulici.

Zajímavost : Voliči krúžkujú vo voľbách prezidenta len jedného kandidáta. Pri viac krúžkoch bude hlasovací lístok neplatný

Polícia jej za to udelila pokutu 140 eur. Pieningová sa proti nej odvolala a poukazovala na to, že v Amsterdame je 35 verejných pisoárov, no iba tri verejné toalety pre ženy. Pripomenula, že to neznamená problém iba pre ne, ale aj pre ľudí na vozíčku. Súd jej odvolanie odmietol, avšak pokutu znížil na 90 eur. Sudca jej zároveň odporučil, aby v prípade akútnej potreby použila pisoár určený pre mužov.

Prípad si vyžiadal ostré reakcie verejnosti sprevádzané protestmi. Do tých sa zapojila aj amsterdamská poslankyňa Ilana Roodekerková, ktorá spolu s Pieningovou vypracovala dokument vyzývajúci Amsterdam k zvýšeniu počtu verejných toaliet. Mesto napokon tento mesiac oznámilo, že od októbra budú mať ľudia k dispozícii viac toaliet, ktoré sú prístupné aj ľuďom na vozíčkoch.

Na letisku v Budapešti odhalili colníci 20 kilogramov marihuany: Maďarskí colníci odhalili na budapeštianskom Medzinárodnom letisku Ferenca Liszta 20 kilogramov marihuany v dvoch balíkoch zo Španielska. Pre agentúru MTI to potvrdil Národný úrad pre dane a clá (NAV), informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Pri colnej kontrole prichádzajúceho tovaru colníci preverovali tri podozrivé balíky podané v Španielsku s budapeštianskou adresou doručenia. V dvoch našli 17 plastových vrecúšok s hnedozeleným rastlinným derivátom s celkovou hmotnosťou 20 kilogramov. Obsah vrecúšok podrobili drogovej skúške, ktorá potvrdila, že ide o marihuanu. Príslušníci NAV obsah zhabali a podali trestné oznámenie.