Vláda odklepla väčší dovoz pracovníkov zo zahraničia. Potrebuje naša ekonomika viac cudzincov? (panel expertov)

Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku sa zväčší. Vláda totiž minulý týždeň odklepla rozšírenie okruhu povolaní, pre ktoré možno udeliť národné víza vybraným skupinám štátnych príslušníkov z tretích krajín. Tie sa budú vzťahovať na 35 profesií.

Aktuality.sk oslovili expertov, aby zhodnotili prínos tohto opatrenia a či slovenská ekonomika potrebuje dovážať viac zamestnancov z cudziny. Odborníci odpovedali na tieto otázky:

1. Je situácia na trhu práce taká napätá, že sa musíme spoliehať na dovoz pracovnej sily z tretích krajín?

2. Považujete toto opatrenie za vhodné pre slovenskú ekonomiku?

3. Akým iným spôsobom okrem dovozu pracovnej sily by sa dal riešiť nedostatok zamestnancov na Slovensku?

Martin Kahanec, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce

1. Koncom 70. rokov sa na Slovensku narodilo až 100-tisíc detí, zatiaľ čo dnes vstupujú na trh práce ročníky z prelomu tisícročia, keď sa narodilo len okolo 51- až 56-tisíc detí ročne. Nezamestnanosť je na historicky nízkych číslach.

Kvalita vzdelávania stagnuje, študenti odchádzajú do zahraničia a veľa talentov máme uviaznutých v pasci marginalizovaných komunít. Automatizácia síce pomôže čiastočne nahrádzať pracovné sily, ale potrebujeme zase kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá bude schopná produktívne využiť umelú inteligenciu.

Skrátka, chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Prílev takýchto pracovníkov zo zahraničia nám môže pomôcť riešiť medzery na trhu práce. A náš výskum ukazuje, že imigrácia prospieva tvorbe národného produktu, často zvyšuje zamestnanosť domácej populácie a migranti idú práve do tých sektorov a povolaní, kde je najväčší nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Dokonca sú v tomto flexibilnejší ako domáca populácia.

2. Hoci rozdeľovanie víz na základe zoznamu povolaní je legitímny prístup k migrácii, má významné nevýhody. Meranie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v sektoroch a povolaniach si vyžaduje komplexné dáta a analýzy.

Povolania s nedostatkom pracovnej sily sa navyše môžu v dôsledku zmien na trhu práce rýchlo meniť, takže analýzy by bolo potrebné často opakovať. Takýto zoznam potom môže byť skôr výsledkom lobizmu najhlasnejších podnikateľských skupín ako podrobných analýz.

Lepší by bol proaktívny prístup, ktorý vychádza z poznania, že ľudia s dobrými predpokladmi na uplatnenie sa na trhu práce budú úspešní a prospešní pre ekonomiku.

Jedným takým prístupom je takzvaný bodový systém, ktorý pracovným migrantom prideľuje body na základe ich vzdelania, skúseností, jazykových znalostí a ďalších parametrov uplatniteľnosti a následne udeľuje víza tým, ktorí dosiahnu určitý minimálny počet bodov.

Za zváženie stojí aj hybridný systém, ktorý kombinuje výhody oboch prístupov: prideľuje body za vzdelanie, skúsenosti atď., ale aj za existujúcu ponuku pracovného miesta v povolaní s nedostatkom pracovníkov, prípadne body za nedostatkovú kvalifikáciu.

O Slovensko sa však svetové talenty nebijú, preto potrebujeme efektívne opatrenia na prilákanie a udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a talentov na Slovensku. To zahŕňa atraktívny vzdelávací systém a fungujúce zdravotníctvo. Nesmieme zabudnúť ani na dôstojné mzdy, ktoré udržia talenty na Slovensku, ako aj na priaznivé sociálne a politické prostredie. Pomohli by aj informačné kampane v kľúčových zdrojových krajinách.

3. Získavanie, výchova a udržanie kvalifikovanej pracovnej sily a talentov je kľúčové pre ďalší rozvoj Slovenska. Dostatok takejto pracovnej sily pritiahne sofistikované investície a vytvorí predpoklady na prekonanie pasce stredného príjmu.

Okrem migrácie by pomohla reforma vzdelávacieho systému tak, aby vychovával lepšie pripravenú pracovnú silu a umožňoval dosiahnuť vysokú kvalifikáciu aj žiakom a študentom zo znevýhodneného prostredia. Lepšie zdravotníctvo by umožnilo udržanie kvalifikovanej pracovnej sily v pracovnom procese aj v prípade zdravotných problémov, respektíve ich skorý návrat po ich prekonaní, ako aj viac rokov dožitia v zdraví.

Dôležitá je aj rodinná politika podporujúca výchovu detí a návrat rodičov do práce. Rovnako aj dobré podmienky na kultúrne a športové vyžitie, prívetivé verejné priestory a zdravé a krásne životné prostredie, dostupné bývanie a celkovo také spravovanie spoločnosti, aby Slovensko bolo dobrým miestom na život a výchovu detí a investície do ich vzdelania.

Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov

1. Áno. Viac než 80-tisíc neobsadených pracovných miest, demografia i nevhodne nastavený systém vzdelávania jednoznačne generujú dopyt po pracovníkoch z tretích krajín.

2. Áno. Migrácia musí byť, samozrejme, riadená.

3. Otočením demografických trendov – čo je však nereálne. A teda prenastavenie systému vzdelávania tak, aby reflektoval potreby trhu práce, lákanie talentov zo zahraničia plus akékoľvek ďalšie nástroje, ktoré umožnia dnes nezamestnaným dostať sa do pracovného procesu.

Miriam Filová, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení

1. – 3. Jedným z vypuklých a dlhodobých problémov slovenských zamestnávateľov, ktorý má výrazný vplyv na trh práce, je vzdelávanie a z toho prameniaci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ten vzniká predovšetkým v dôsledku neefektívneho prepojenia vzdelávania s trhom práce. Bez nedostatku kvalifikovaných pracovníkov hrozí riziko straty konkurencieschopnosti a utlmenia investičných aktivít.

Verejné peniaze, ktoré sú investované do vzdelávania a prípravy, sa daňovníkom nevracajú vo forme absolventov, po ktorých je na trhu práce dopyt. Žiaľ, doteraz tu ani nebol spoločenský záujem o to, aby školy dôsledne sledovali potreby trhu práce a prispôsobovali tomu vzdelávanie. Vzdelávanie týchto absolventov pritom každý rok štát stojí nemalé peniaze a doplácajú na to aj firmy, ktoré musia za vlastné zdroje absolventov rekvalifikovať.

Vláda by preto mala zohľadňovať potreby zamestnávateľov, najmä pokiaľ ide o pracovné sily, uvedomujúc si, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov dnes predstavuje vážnu hrozbu pre ďalší rast slovenských podnikov.

Situácia v oblasti ľudských zdrojov je naozaj kritická a je dôsledkom dlhoročného neriešenia tejto problematiky. Tento nelichotivý stav sa týka mnohých profesií naprieč všetkými sektormi národného hospodárstva. Ak sa chceme dočkať pozitívnej zmeny, tak je z krátkodobého (4 až 6 rokov) pohľadu potrebné zjednodušiť vstup zahraničných zdravotníckych pracovníkov z iných krajín.

Z dlhodobého hľadiska je nutné uskutočniť systémové zmeny v oblasti vzdelávania. Aj po niekoľkých rokoch, keď sme na túto problematiku upozorňovali, stále zaostávame v rýchlosti zamestnávania cudzincov, ktorú negatívne ovplyvňuje zbytočná byrokracia. Naše opatrenia nie sú postačujúce na to, aby sme vedeli konkurovať krajinám V4, kde sú pravidlá jednoduchšie a rýchlejšie. Pre vysokú mieru byrokracie prichádza Slovensko o množstvo pracovníkov, ktorých trh práce potrebuje.

Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne

1. Do desiatich rokov ubudne na Slovensku vo vekovej kategórií 18 až 64 rokov približne 200-tisíc ľudí, čo bude mať výrazný vplyv na pracovný trh. V roku 2035 sa pracovná sila (18 až 64) zmenší o 7 percent. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet obyvateľov starších ako 64 rokov o 20 percent. Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili.

V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 percent pracovnej sily. Naopak, počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Celková populácia Slovenska sa podľa prognózy Eurostatu v roku 2050 zmenší približne o 340-tisíc obyvateľov.

Hoci máme naďalej veľkú skupinu dlhodobo nezamestnaných, ich integrácia si vyžiada dlhý čas. Zároveň bojujeme s odlivom mozgov. Demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, zastavením odlivu mozgov, znížením byrokratickej záťaže alebo vyššou participáciou obyvateľov na trhu práce.

2. Z pohľadu demografickej výzvy, ktorá stojí pred nami, je toto opatrenie rozumné a môže pomôcť pri ďalšom raste našej ekonomiky – teda pri raste životnej úrovne.

3. V skratke: zastavenie odlivu mozgov, vyššia participácia na trhu práce, vyššia miera robotizácie a integrovanie dlhodobo nezamestnaných.

Zastavenie odlivu mozgov a podpora migračnej politiky zameranej na vysoko kompetentných pracovníkov. Objavujú sa úvahy o progresívnom zdanení vyšších miezd. Akoby sme najmä mladším a úspešným hovorili odíďte, táto krajina nie je pre vás a vašu snahu. My však, naopak, potrebujeme do krajiny prilákať talenty a dobre ich zaplatiť. Potrebujem talenty slovenské, ale aj tie z iných krajín – riešením je teda budovanie spoločenského prostredia, kde budú chcieť ľudia žiť a tvoriť.

Vyššia participácia mladých ľudí a ľudí v postproduktívnom veku by tlaky na pracovnom trhu plynúce z demografickej zmeny mohla tlmiť. V oboch kategóriách majú zväčša bohatšie štáty vyššiu participáciu na trhu práce. Časť tohto rozdielu sa dá vysvetliť strednou dĺžkou dožitia a dĺžkou života v zdraví, no štruktúra ekonomiky, kultúrne a pracovnoprávne prostredie taktiež formujú ochotu zapojiť sa do pracovného procesu.

Ak by sme napríklad ľuďom na predčasných dôchodkoch výraznejšie umožnili pracovať, znížilo by to tlak na pracovný trh. Aktuálne nastavenie predčasných dôchodkov, keď možno pracovať maximálne do zárobku 200 eur mesačne, je málo motivujúce a výrazne obmedzujúce. Na strane zamestnancov a aj zamestnávateľov. Riešenie sa ponúka vo flexibilnejšom a efektívnejšom nastavení pomeru medzi ochotou viac pracovať a pritom poberať časť dôchodku.

Práve vhodne nastavená kombinácia dôchodku a príjmov z práce by mohla odľahčiť štátny rozpočet, pričom pomoc treba zamerať najmä na ľudí s nižšou alebo nevhodnou kvalifikáciou na ťažkú prácu vo vyššom veku.

Z pohľadu konkurenčného prostredia je náš ekonomický model, ktorý je postavený na lacnejšej a kvalitnej pracovnej sile, do značnej miery vyčerpaný. Z tohto pohľadu je cestou k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce a aj rastu miezd prechod k znalostnej ekonomike, čo súvisí s podporou vzdelávania, výskumu a vývoja či efektívnej implementácie nových technológií do výrobných procesov.

S prílevom zahraničných investícií sa po vstupe Slovenska do EÚ začal aj proces robotizácie, ktorý však po roku 2016 začal taktiež stagnovať. Počet robotov na 10-tisíc zamestnancov v spracovateľskom priemysle od roku 2016 narástol na Slovensku iba o 16 percent, zatiaľ čo v susednom Česku to bolo až 87 percent. V rovnakom období rástla robotizácia v celosvetovom meradle o 104 percent.

Ján Košč, analytik Konfederácie odborových zväzov

1. Ak sa pozrieme na dáta od Eurostatu, tak patríme medzi krajiny, kde je tento problém najmenej vypuklý. Samozrejme, tým tento problém nechcem zľahčovať, pretože neobsadené pracovné miesta sú problém pre ekonomiku, ale aj rozpočet a spoločnosť ako takú. Čo sa týka dovozu zamestnancov zo zahraničia, nie som zásadne proti, no som presvedčený, že toto riešenie nie je a ani nebude zásadným a určite by nemalo byť jediným. Na Slovensku máme relatívne veľa nesplnených domácich úloh.

V tejto súvislosti je problematické, že za oprávneného žiadateľa o dovoz pracovnej sily sú považované aj agentúry dočasného zamestnávania, keďže dlhodobo sledujem zhoršené postavenie agentúrnych zamestnancov na slovenskom pracovnom trhu oproti kmeňovým zamestnancom.

V kombinácii agentúrnych zamestnancov, štátnych príslušníkov tretích krajín a zároveň zvýšenia ich podielu z celkového počtu zamestnancov v pracovnom pomere sa výrazne znižuje schopnosť zamestnancov organizovať sa a obhajovať svoje kolektívne práva – bez ohľadu na to, či ide o domácich zamestnancov, alebo zamestnancov z tretích krajín.

A takéto riešenie je aj v rozpore s odporúčaním smernice EÚ, aby členské štáty robili politiky na zvyšovanie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami nad úroveň 80 percent.

2. Ak sa pozrieme napríklad na mieru neobsadených pracovných miest v krajinách západnej Európy, ktoré sú omnoho otvorenejšie na dovoz pracovnej sily, tak zjavne tento model nejako dokonalo nefunguje. Súčasný model dovozu pracovnej sily zo zahraničia oslabuje kolektívne vyjednávanie, čo sa dá kriticky vnímať najmä v kontexte toho, že nám z ekonomiky odišlo pracovať do zahraničia asi 300-tisíc občanov Slovenska, najmä z dôvodu uplatňovania politiky nízkych miezd a nekvalitného pracovného prostredia.

Odbory navrhovali, aby o možnosť dovozu mohli žiadať len firmy, ktoré majú uzatvorenú kolektívnu zmluvu, aby sa predišlo sociálnemu dumpingu a šetreniu mzdových nákladov na úkor zamestnancov, čo bolo zamestnávateľmi tvrdo odmietnuté.

3. Je nevyhnutné hľadať príčiny, prečo sa náš trh práce do takého stavu dostal a prečo slovenskí pracujúci odchádzajú za prácou s vyšším finančným ohodnotením a lepšími pracovnými podmienkami. Ak budeme mať odpovede na tieto otázky, tak by sme sa mali sústrediť na to, aby sme aspoň časť našich občanov pracujúcich v zahraničí prilákali vrátiť sa domov.

To však nepôjde minimálne bez toho, aby sme im ponúkli niečo viac ako nízke mzdy a nekvalitné pracovné podmienky. Takéto nastavenie našej ekonomiky bude pôsobiť aj ako pull faktor pre zahraničných záujemcov o prácu a ich prípadný odchod na západ od našich hraníc.

Rovnako sme len veľmi málo urobili pre to, aby sme do pracovného procesu zapojili nízkokvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných a obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Ak nezapracujeme u seba doma a nezapojíme do pracovného procesu najmä občanov Slovenska, tak nám z dlhodobého hľadiska žiaden dovoz pracovnej sily nepomôže.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO