Odborníci majú jasný odkaz pre ministra Tarabu, ktorý by chcel kúpiť U. S. Steel Košice (panel expertov)

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) pred pár dňami prišiel s návrhom na odkúpenie košickej oceliarne. Americkú materskú spoločnosť tejto najväčšej východoslovenskej fabriky totiž kupujú japonskí oceliari z koncernu Nippon Steel.

Nový budúci vlastník sa zatiaľ k budúcnosti U. S. Steel Košice verejne nevyjadril, preto vystávajú otázniky nad ďalším smerovaním tohto nášho významného zamestnávateľa. Šéf rezortu životného prostredia tvrdí, že štát má na to, aby odkúpil košickú fabriku od Japoncov.

Aktuality.sk oslovili odborníkov, aby zhodnotili Tarabov návrh. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Ako hodnotíte návrh ministra životného prostredia na odkúpenie U. S. Steel Košice?

2. Myslíte si, že má na to štát dostatok zdrojov a dokázal by manažérsky zvládnuť takúto fabriku?

3. Aké sú podľa vás najväčšie riziká v prípade takejto transakcie pre štát, ako aj daňových poplatníkov?

Ľuboš Pavelka, Katedra medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty EU v Bratislave

1. – 3. Kúpa U. S. Steel je teraz veľmi otázna. Stačí sa pozrieť na mapu bojov na Ukrajine. Rusko sa čoraz viac zarezáva do vnútrozemia Ukrajiny. To znamená, že strategický význam širokorozchodnej železnice z Krivého Rihu do Košíc môže stratiť na význame.

To znamená, že chudorľavý štát Slovenská republika kúpi čierneho Petra – ak sa Rusko zmocní aj tejto oblasti, odkiaľ smeruje železná ruda (bez potreby prekladania nákladných vagónov na hraniciach v Čiernej n. Tisou) do vagónov, ktoré majú užší rozchod ako ruské a ukrajinské železnice. To znamená, že momentálne nikto iný ako Slovensko nebude mať záujem kúpiť U. S. Steel.

Spoliehať sa na starý železný šrot nakupovaný u nás a v Európe je úplne nereálna ilúzia. Dôkazom je nedávny bankrot firmy Steel Mills v Strážskom na Slovensku. Išlo o mini oceliareň, ktorá sa zameriavala len na roztápanie železného šrotu. Na projekte Steel Mills participovala aj slovenská private equity skupina J&T, ktorá mala na tom extrémnu finančnú ujmu.

Vo vzduchu tak visí otázka: Dokáže pán minister Taraba využiť situáciu a kúpiť U. S. Steel za naozaj dampingovú cenu? Alebo tam budú aj iné záujmy?

Martin Hošták, generálny sekretár, Republiková únia zamestnávateľov

1. – 3. Odpoviem len všeobecne. Hlavnou úlohou štátu má byť napríklad zabezpečenie bezpečnosti, spravodlivosti či primeranej sociálnej a zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov. Mám pocit, že slovenský štát často zlyháva už len v týchto základných úlohách.

Marek Nemky, analytik finančných trhov

1. Nevidím dôvod, prečo by mal štát vlastniť tento podnik ani krátkodobo. Štát na to nemá manažérske schopnosti a know-how, aby viedol podnik tejto veľkosti. Navyše financovanie podniku by muselo byť na dlh, čo by len naďalej prehĺbilo štátny rozpočet a zvýšilo zadlženie krajiny.

Je nutné sa dohodnúť s Nippon Steel, či si fabriku chce ponechať alebo, naopak, nebude mať záujem o európsku oceliareň, a následne je možné vstúpiť do rokovaní o predaji a hľadať ďalších súkromníkov, ktorí by o to mali záujem. Krátkodobá kúpa a následný predaj od štátu by tak bol zbytočný medzikrok. Jednak by za to pravdepodobne štát zaplatil viac, ako by bola následná predajná cena a taktiež počas vlastnenia podniku štátom by mohlo dôjsť k chybným strategickým krokom v podnikaní. Pre štát by kontrola takéhoto podniku navyše nepriniesla takmer žiadne výhody, premýšľať tak o znárodnení je zbytočné.

Nippon Steel je navyše veľký hráč vo svete oceli a má viac skúseností a taktiež zdrojov na to, aby napríklad modernizoval prevádzku, previedol fabriky na zelenú výrobu a manažoval tento východoslovenský podnik.

2. Počet zdrojov, samozrejme, nemá, keďže už aj bez tejto transakcie skončí štátny rozpočet v pravdepodobne obrovskom deficite okolo 7,6 miliardy eur. Odkup podniku ako USS Košice by znamenal dodatočné financovanie v okolí 1,5 miliardy eur. Samozrejme, štát by si už ako štandardne na to požičal na finančných trhoch emisiou dlhopisov, takže dostatok zdrojov by nakoniec získal, ale za cenu navyšovania deficitu štátneho rozpočtu a taktiež navyšovania štátneho dlhu.

Čo sa týka manažmentu a vedenia spoločnosti, tak už aj minister životného prostredia avizoval, že štát na to nemá manažérske schopnosti ani skúsenosti, čo sa, samozrejme, niet čomu čudovať, keďže vláda sa nemá zameriavať na správu oceliarní, ale na správu štátu. To len naďalej potvrdzuje to, že by znárodnenie oceliarní nedávalo žiaden zmysel a prinieslo skôr chaos.

3. Najväčšie riziko by bola samotná akvizícia, za ktorú by štát zaplatil viac, ako by bola hodnota tohto podniku na trhu, navyše by to zaplatil na dlh, takže úrokové náklady by opäť boli platené zo štátnej kasy. Keďže ten podnik chce držať len krátkodobo, tak tá krátkodobá správa môže spôsobiť chaos v podniku, keďže štát nemá správne manažérske schopnosti a znalosti na vedenie východoslovenskej oceliarne.

Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky

1. – 3. Myslím, že nie je potrebné reagovať na toto a podobné vyhlásenia ministrov. Ak sa ním bude zaoberať vláda, pred ktorou stoja vskutku náročné a reálne úlohy, potom sa môžeme vrátiť desiatky rokov späť a na manažérskych počinoch Mečiarových privatizérov vysvetliť, prečo to nie je dobrý nápad.

Ďakujeme, že ste si prečítali náš prémiový obsah.

 

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO