Odborníci majú jasný odkaz pre premiéra Fica, ktorý chce nasmerovať peniaze zo súkromných dôchodkov do diaľnic (panel expertov)
Premiér Fico znovu oživil návrh, aby časť peňazí z druhého dôchodkového piliera išla do slovenskej infraštruktúry, teda na výstavbu diaľnic. Vláda tak prichádza s ďalším návrhom, ktorý by mohol výrazne ovplyvniť druhý dôchodkový pilier. Pred časom začalo o možných zmenách v tejto oblasti hovoriť už aj ministerstvo práce.
Redakcia Aktuality.sk preto oslovila finančných odborníkov, aby zhodnotili plány predsedu vlády v rámci druhého penzijného piliera. Experti odpovedali na tieto otázky:
1. Myslíte si, že to je to vhodný nástroj, ako financovať výstavbu slovenských diaľnic?
2. Z pohľadu sporiteľa v druhom pilieri je dobrý nápad, aby dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) investovali peniaze takýmto spôsobom?
Michal Nalevanko, investičným stratég digitálnej platformy Moneyhoon, pracoval na ministerstve práce pri zavádzaní druhého dôchodkového piliera
1. – 2. Možno to mnohých prekvapí, ale zapojenie penzijných fondov do financovania výstavby diaľnic nie je prezieravým nápadom slovenskej vlády. Podobnou cestou sa už v minulosti vybrali viaceré krajiny. Zásadný rozdiel medzi nimi a uvažovaním premiéra Fica bol v tom, že šlo o dobrovoľné penzijné schémy, ktoré fungujú inak ako druhý pilier na Slovensku, ktorý je súčasťou povinného dôchodkového systému.
Zatiaľ túto myšlienku beriem len ako vypustenie testovacieho balónika, oťukávanie si reakcií verejnosti. Záujmom sporiteľov je dosiahnuť čo najlepšie zhodnotenie dôchodkových úspor, snahou štátu požičať si peniaze za čo najnižší úrok. To sú dva protichodné záujmy. Pre sporiteľa je dôležitá suma vyplácaného dôchodku, nie kilometre vybudovaných ciest.
Všimol som si, že keď premiér spomenul túto možnosť, jedným dychom pridal aj siahnutie na úspory ľudí v bankách. To je niečo, čo je v modernej európskej ekonomike nepredstaviteľné. Teda aspoň zatiaľ. Druhý pilier má však smolu v tom, že sa v ňom koncentrujú zásahy politikov, ktorí o dôsledkoch svojich rozhodnutí nemajú žiadne tušenie. Nik nedokáže vylúčiť, že táto smola sa ho bude držať aj naďalej.
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS
1. Od vypustenia myšlienky po návrh je ešte dlhá cesta, zdá sa že ministerstvo Financií na ničom takom nepracuje. Výstavba diaľnic na Slovensku netrpí nedostatkom zdrojov, ale hlavne neefektívnym plánovaním, manažmentom, kontrolou a čiastočne geologickými obmedzeniami. Adekvátna príprava projektov, skutočné prioritizovanie úsekov by priniesli efektívnejšiu výstavbu.
Zdroje II. piliera lákajú politikov, a radi by si nimi uvoľnili ruky pri manažmente štátneho rozpočtu. Umožnilo by im to menej vydávať na výstavbu infraštruktúry a viac na “sociálny štandard”. Principiálnym nedostatkom tejto myšlienky je skutočnosť, že väčšina slovenských diaľnic sa nezaplatí. To znamená, že výnosy z mýta na danom úseku nezaplatia náklady investície. Z tohto dôvodu by do týchto projektov DSS-ky nemali investovať, lebo ich povinnosťou je hľadať také investičné príležitosti, v ktorých sa úspory sporiteľov zhodnotia.
2. Určite nie. Je ťažké si predstaviť, ako by sporiteľ mohol týmto spôsobom svoje úspory zhodnotiť. Veľmi pravdepodobne by to skončilo tak, že sporiteľ by musel zaplatiť dane, z ktorých by štát nakoniec sporiteľovi prostriedky vrátil. To rozhodne nie je návratná investícia. Pre sporiteľa je ďalej potrebná diverzifikácia portfólia. Celým svojím prvým pilierom (cca 83% dôchodkového príjmu) je sporiteľ závislý na výkone slovenskej ekonomiky, preto je z jeho pohľadu optimálne zhodnocovať úspory v zahraničí.
Ľuboš Pavelka, Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
1. – 2. Niektoré krajiny prikazujú správcom dôchodkových fondov, aký podiel vybraného kapitálu dôchodkových sporiteľov musia investovať do domácej ekonomiky. Každé takéto rozhodnutie zaváňa rizikom, že investície nebudú realizované za aktuálnych trhových podmienok. Príkladom je reštrukturalizácia bánk v SR v roku 2000, kedy banky vymenili toxické úverové pohľadávky – čiže nevýkonné úvery s ohrozenou alebo dubióznou návratnosťou a slabými zabezpečením za štátne dlhopisy avšak s oveľa nižším úrokom, ako predstavovali v tom čase aktuálne úrokové sadzby na trhu.
Banky boli totiž vďačné už aj za to, že im problémové úvery štát na úkor zadlžovania krajiny (SR) zamenil za štátne dlhopisy a banky mohli rozpustiť vo svojom účtovníctve rezervy na zlé úvery. Tým získali priestor pre poskytovanie nových úverov a naštartovanie chudorľavej ekonomiky.
Táto paralela sa otvára aj dnes, keď premiér Fico hovorí o možnosti zriadenia spoločných podnikov s Čínou (PPP projekty) na financovanie dobudovania rýchlostných ciest a diaľnic na Slovensku. Dlhopisy by však v tomto prípade neemitoval náš štát, ale spoločný čínsko- slovenský podnik. Štát by sa zbavil problému nadmerného zadlžovania, teda by zamietol špinu pod koberec, ale v konečnom dôsledku by cez drahé mýto investorovi zaplatil v budúcnosti postupne oveľa viac, ako keby si peniaze na dobudovanie cestnej infraštruktúry obstaral priamo a bez škriabania sa ľavou rukou za pravým uchom.
Slovenskí dôchodkoví sporitelia asi nechcú byť odkázaní na penzie čínsko-slovenských firiem. Čínske penzie Slovákom asi nie sú príliš dobrým marketingovým lákadlom a povzbudivým argumentom sporenia si na vysnívanú dôchodkovú rentu z 2. piliera DSS.
PPP projekty vo veľkom štýle využíva aj Nemecko, preto má menší verejný dlh (v pomere k HDP ako susedné Rakúsko). Mám však obavy, že slovenská verzia financovania cez PPP projekty s masívnym vydávaním dlhopisov, ktoré budú zaparkované v DSS alebo nadväzne v životných poisťovniach vyplácajúcich doživotnú dôchodkovú rentu roztápajúcu sa vo víre inflácie nie je bezpečným riešením zabezpečenia dôchodkov pre strednú ani mladú generáciu Slovákov.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
1. Základný problém je v tom, že mnohí politici si predstavujú, že sa peniaze sporiteľov skrátka „nalejú“ do infraštruktúry bez toho, aby sa nejako riešila návratnosť a výnos z týchto investícií. Takto to však nemôže fungovať. Ak majú správcovské spoločnosti investovať úspory budúcich dôchodcov do infraštruktúry, musí im štát garantovať výnos podobne ako pri štátnych dlhopisoch. V tomto prípade by sa ale podmienky pre vládu nijako nelíšili od vydávania dlhopisov.
Inak povedané, pre štát by tento spôsob investovania do slovenskej ekonomiky nebol o nič výhodnejší ako pri bežných emisiách dlhopisov na finančných trhoch. Každopádne, pri tejto forme si viem predstaviť, že časť dlhopisových investícií správcov by išla na tento špecifický účel. Keďže však ďalšie dlhopisové emisie účtovne zvyšujú zadlženie Slovenska, čo je v čase nutnej konsolidácie problém, vláda pravdepodobne cieli na akési neštandardné riešenie. O detailoch síce nič nevieme, ale logicky môžeme mať o zvažovanom riešení pochybnosti.
2. Ak štát uvažuje o neštandardnom riešení, treba sa mať na pozore. Už v roku 2013 sme totiž videli od predstaviteľov dnešnej vládnej garnitúry neslávne opatrenie, ktoré podľa odhadov odborníkov pripravilo sporiteľov v 2. pilieri o 3,5 až 7 miliárd eur. Aktuálne úvahy preto logicky vyvolávajú obavy z podobných dosahov na úkor sporiteľov. Kým neuvidíme konkrétny návrh, ktorý by reálne priniesol sporiteľom výnosy porovnateľné s finančnými trhmi, som voči tomuto konceptu skeptický a obávam sa jeho následkov.
Druhý pilier totiž nie je pokladnička, z ktorej si môže vláda len tak zobrať čo potrebuje, ale dôležitá súčasť budúcich dôchodkov, za ktorú nesie zodpovednosť správca. Ten musí investovať úspory sporiteľov takým spôsobom, aby v súlade so zameraním konkrétneho fondu prinášali čo najvyššie zhodnotenie. Neviem si celkom predstaviť, ako by tomuto zadaniu mohli zodpovedať zámery vlády získať z 2. piliera investície do infraštruktúry, na ktoré štát štandardnými opatreniami nemá financie.
Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments
1. Tento nápad tu bol už pred štrnástimi rokmi, no nedospel do úspešného konca. Štát predpokladám vidí v tomto zámere možnosť mať prístup k pomerne veľkému objemu peňazí, ktorý by mohol získať lacnejšie ako na trhu. Kľúčové bude preto vidieť finálnu realizáciu, či to bude pre DSS povinnosť alebo dobrovoľné rozhodnutie. Ak to bude povinné, štát nebude nútený ponúkať sporiteľom trhové podmienky, čo ohrozí výkonnosť fondov.
2. Veľmi závisí, cez aké investičné nástroje by sa projekt realizoval. Aké parametre budú tieto cenné papiere mať, teda aký výnos, aké riziko? Nápad sám osebe nemusí byť márny, kľúčová je samotná realizácia, až tá rozhodne o konečnom úspechu a výhodnosti pre sporiteľov.
Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností.
1. – 2. Kým nepoznáme detailnejšie legislatívny návrh a štruktúru a mechanizmus investovania do infraštruktúry a výstavby diaľnic, je predčasné ho hodnotiť.
Vo všeobecnosti – k vytvoreniu legislatívnych podmienok na to, aby sa dôchodkovým správcovským spoločnostiam rozšírili možnosti investovania a mohli investovať aj do alternatívnych investícií, napríklad aj infraštruktúrnych projektov nemáme námietky. Naďalej však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor musí byť robená primárne v záujme sporiteľa.
Dôchodkové fondy môžu investovať iba do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami. Majetok investovaný do cenných papierov vydaných jedným subjektom je zákonom limitovaný.
Dodržiavanie prísnych pravidiel upravujúcich rámec starobného dôchodkového sporenia podlieha piatim stupňom kontroly, z ktorých najvýznamnejším je dohľad Národnej banky Slovenska.
Keďže správcovia úspor sú zodpovední za efektívne zhodnotenie majetku budúcich dôchodcov, vítajú profesionálnu diskusiu o trendoch a alternatívnych investíciách. Dôraz však dávame na to, že by nemalo by ísť o povinnosť alternatívnych investícií, ale iba o rozšírenie možností investovanie správcov.
Mnohé dôchodkové fondy vo svete investujú aj do infraštruktúrnych projektov, avšak nejde o nosnú skôr o doplnkovú formu investícií.
Tému a možnosti alternatívnych investícií sme v minulosti viackrát diskutovali s MPSVaR SR. Aktuálne nebola Asociácia DSS oslovená predstaviteľmi žiadneho rezortu ani vlády.
Stanovisko správcov úspor v diskusii o krátkodobých riešeniach alebo výhodnosti zotrvania je jednoznačné – druhý pilier považujeme za nevyhnutnú súčasť moderného dôchodkového systému.
Dlhodobá stabilita dôchodkového systému si vyžaduje posilňovanie sporiacej schémy. Odborné medzinárodné štúdie považujú za najudržateľnejšie dôchodkové systémy so silnou sporiacou schémou. Robustný a stabilný druhý pilier dokáže znížiť tlak na verejné financie v časoch, keď sa naplno prejaví demografická kríza.
Druhý pilier je neoddeliteľnou súčasťou slovenského dôchodkového systému a je zakotvený v Ústave SR. Od správcov úspor nie je profesionálne spochybňovať jeho budúcnosť a poslanie. Súčasné nastavenie druhého piliera považujeme za moderné a vyvážené v prospech budúcich dôchodcov všetkých vekových a príjmových skupín.
Prvý a druhý pilier sú dizajnované tak, aby sa navzájom dopĺňali. Všetci pracujúci by mali byť v solidárnom aj v zásluhovom pilieri. Tým sa rozkladajú riziká spojené s vyplácaním budúcich dôchodkov. Podiel dôchodcov v spoločnosti dlhodobo rastie, ľudia budú žiť dlhšie a pracujúcich nebude pribúdať takým tempom, aby si prvý, priebežne platený pilier dokázal udržať dnešnú štedrosť.
Ak by ste však smerovali Vašu otázku do minulosti, keď bol druhý pilier otvorený, úspory z osobného dôchodkového účtu sporiteľov tvorené povinnými odvodmi aj zhodnotením boli v plnej výške presunuté na účet Sociálne poisťovne.
Dôvera sporiteľov ešte viac zvýrazňuje potrebu stability a robustnosti dôchodkového systému.
Sporenie v druhom pilieri by malo byť prísne odbornou témou a odmietame politické špekulácie. V druhom pilieri si sporí takmer 70 percent pracujúcej populácie a správcovia úspor sú zodpovední za zhodnotenie úspor všetkých sporiteľov bez rozdielu politického presvedčenia.
Ďakujeme, že si po relevantné informácie chodíte práve k nám. Aj preto môžete čítať náš prémiový obsah ZADARMO 6 hodín. Čítajte ho kedykoľvek len za 19,99 € na celý rok a teraz NAVYŠE môžete získať knižnú novinku Petra Bárdyho Zuzana Čaputová – Odvaha k ľudskosti v predpredaji s 25 % zľavou a limitovanou ponukou 1000 kusov s podpisom autora!
Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO