Peniaze z II. piliera majú zarábať na štátnych investíciách. Ako to funguje inde v zahraničí?

Predseda vlády Robert Fico po 100 dňoch od fungovania jeho štvrtej vlády zhodnotil, že dokázali viac, ako vlády pred nimi za niekoľko rokov a vraj identifikovali ťažiskové témy pre naštartovanie ekonomického rastu.

Problémom však zjavne je, že mu na ekonomický rast chýbajú zdroje. Po ďalších takmer troch mesiacoch vo funkcii totiž vyhlásil, že pripravujú „inovatívne myšlienky“, ktoré sa týkajú malého využitia súkromného kapitálu na Slovensku.

„Často peniaze, ktoré si ľudia ukladajú na dôchodkové zabezpečenie alebo niekde inde, končia v Spojených štátoch amerických,“ povedal počas kontrolného dňa na rezorte dopravy s tým, že musia vtiahnuť do výstavby infraštruktúry a obrovských strategických podnikov okrem iného vklady ľudí v dôchodkových správcovských spoločnostiach.

Môže ísť o pokračovanie kampane namierenej proti II. pilieru, s ktorou prišiel štátny tajomník Branislav Ondruš. Pripomeňme, že prišla len pár mesiacov po tom, čo vláda znížila sporenie do II. piliera z povinných odvodov.

Pozreli sme sa na to, či je reálne, aby peniaze z dôchodkov išli do slovenských diaľnic, a hlavne, či je to pre sporiteľov i samotný štát vôbec výhodné.

Oprášený nápad z čias Radičovej

Tak ako sa Ficova vláda inšpirovala pri zavádzaní dane z cukru v programe koalície PS-Spolu pre voľby v roku 2020, kde navrhovali zavedenie „dane z nezdravých nápojov“, tak aj myšlienka ohľadom využitia peňazí v dôchodkových fondoch nie je ničím nová ani výnimočná.

Už pred voľbami 2010 podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna presadzoval myšlienku financovania výstavby diaľnic z peňazí v penzijných fondoch. Následne ju podporoval aj z pozície štátneho tajomníka rezortu dopravy vo vláde Ivety Radičovej, na ktorú Fico paradoxne útočí.

„Keď sme pripravovali II. pilier, už vtedy som to mal premyslené tak, že keď budú nakopené peniaze v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, treba ich investovať do dlhodobých projektov. Ide totiž o dlhé peniaze. Vtedy som sa o tom nebavil, lebo neboli peniaze na účtoch. Ale teraz (v júli 2010, pozn. red.) je na nich už okolo 3,4 miliardy eur,” vravel.

Švejna si vedel predstaviť, že správcovia by do projektov cestnej infraštruktúry mohli dať od 20 do 25 percent portfólií.

Ideu podporoval i samotný minister Ivan Mikloš. „Tie zdroje, ktoré sú v II. pilieri, by samozrejme mohli byť využívané aj na stavbu diaľnic,“ konštatoval. Za dôležitú však označil dohodu s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. „Pre DSS-ky bude kľúčové, aby to aj pre nich bolo výhodné,“ podmieňoval. Štát by tak musel nájsť model, ktorý by bol výhodný pre sporiteľov, zhodnocovanie ich úspor, ako aj pre štát. Nesmel by totiž spôsobiť vysoké finančné náklady.

Radičovej vláda však netrvala dlho a už v októbri 2011 po vyše roku skončila. Nápad sa javil ešte ako živý, keď sa k nemu priklonil samotný Fico. Pred začiatkom svojej jednofarebnej vlády v marci 2012 v relácii RTVS O päť minút dvanásť uvítal, že správcovské spoločnosti „sú pripravené poskytnúť miliardu ako pôžičku na výstavbu diaľnic“.

Aj strana SaS v programe v roku 2020 navrhovala, aby správcovia fondov nielen v II., ale aj III. pilieri mohli investovať pri dodržaní princípov obmedzenia a rozloženia rizika investovať do investičných trustov nehnuteľností. Niektoré fondy však už dlhšie investujú do realitných fondov.

Správcovia majú limity

Pri rozdeľovaní portfólia peňazí jednotlivých sporiteľov do jednotlivých investícií však každý správca posudzuje tri základné faktory – výnos, riziko a likviditu.

Zároveň pri investovaní treba dodržať aj jedno zo základných pravidiel – diverzifikáciu alebo inak povedané rozdelenie koláča medzi množstvo firiem alebo štátov, aby sa eliminovalo riziko. Priamo zákon o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje mnohé investičné obmedzenia v snahe zaistiť dostatočnú diverzifikáciu portfólia a zníženie investičného rizika, upozorňuje pre Aktuality.sk finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

„Zákon však nijakým spôsobom neprikazuje, do čoho správca pri jednotlivých fondoch má investovať. V súčasnosti teda nie je možné prikázať správcom, aby vkladali peniaze do konkrétnych štátnych investícií,“ uviedol odborník.

Aktuálne legislatíva umožňuje nasmerovať do cenných papierov a nástrojov peňažného trhu vydaných alebo zaručených členským štátom Európskej únie najviac polovicu majetku. Inak povedané, keby aj dôchodkové fondy mohli investovať do projektov vlády, z odborného hľadiska by do nich nemohli „naliať“ všetky peniaze. Inak by to bola pre investorov veľká koncentrácia rizika a závislosť od jedného štátu.

Okrem toho legislatíva káže, čo majú svojim klientom povinne ponúkať – a to je v súčasnosti jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden indexový negarantovaný dôchodkový fond, ktorý kopíruje referenčnú hodnotu finančného indexu, ktorého podkladovým aktívom sú akcie. Daný typ fondov teda vôbec nemôže vkladať peniaze do iných typov aktív.

Len ako možnosť

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností sa ani dnes nebráni, ak štát vytvorí legislatívne podmienky na to, aby sa fondom rozšírili možnosti investovania do alternatívnych investícií, napríklad aj infraštruktúrnych projektov. Uvíta preto profesionálnu diskusiu o trendoch a alternatívnych investíciách.

„Principiálne však platí, že akákoľvek investícia správcov úspor v II. pilieri musí byť robená primárne v záujme sporiteľa. Kým nepoznáme detailnejšie legislatívny návrh a štruktúru a mechanizmus investovania do infraštruktúry a výstavby diaľnic, je predčasné ho hodnotiť,“ uviedla.

Vopred však zdôrazňuje, že by nemalo ísť o povinnosť alternatívnych investícií, ale iba o rozšírenie možností investovania správcov.

„Mnohé dôchodkové fondy vo svete investujú aj do infraštruktúrnych projektov, avšak nejde o nosnú, skôr o doplnkovú formu investícií. Tému a možnosti alternatívnych investícií sme v minulosti viackrát diskutovali s MPSVaR SR (ministerstvom práce a sociálny vecí, pozn. red.). Aktuálne nebola Asociácia DSS oslovená predstaviteľmi žiadneho rezortu ani vlády,“ dodáva.

Poukazuje tiež, že fondy môžu investovať iba do kvalitných, likvidných a verejne obchodovateľných cenných papierov, ohodnotených medzinárodnými ratingovými agentúrami.

Predseda asociácia ešte vyčíslil, že ku koncu roka 2023 držali fondy II. piliera necelú miliardu eur v slovenských štátnych dlhopisoch. „Neviem si predstaviť zákonnú povinnosť pre DSS kupovať štátne dlhopisy Slovenskej republiky, ktorá by bola v súlade s pravidlami voľného pohybu kapitálu EÚ,“ poznamenal.

Zmene zákona im nič nebráni

Búlik pripúšťa, že štát by mohol zákonné limity upraviť, na čo mu stačí jednoduchá väčšina poslancov. Pre vládnu garnitúru by to teda nebolo nič ťažké. Napokon, pôvodná verzia zákona z roku 2005 dovoľovala, aby podiel cenných papierov vydaných Slovenskou republikou alebo za ktoré sa zaručila, mohol dosiahnuť až 80 percent hodnoty majetku dôchodkového fondu.

Väčší problém by štát mal, keby do legislatívy zaviedla povinnosti. „Ak by vláda prišla s povinnými investíciami s nízkym výnosom, logicky by nasledovali zo strany správcov súdne spory. Išlo by totiž o neprijateľný zásah do zodpovednosti správcu voči budúcim dôchodcom snažiť sa o maximálny výnos z ich úspor,“ vystríha vládu expert.

Jednou zo štyroch základných slobôd jednotného trhu EÚ je voľný pohyb kapitálu. Mohli by zasiahnuť proti povinným investíciám do slovenských projektov európske inštitúcie?

Búlik uvádza, že dôchodkový systém je čisto v národnej kompetencii a Európska komisia nemá mandát zasahovať do jeho nastavenia. Akurát Národná banka Slovenska by podľa neho „teoreticky mohla namietať proti zásahu na základe vlastnej analýzy dopadov“, ale vníma ako otázne, ako reálne by mohla zakročiť.

Odborník sa preto obáva, že jediná cesta odporu voči nesystémovým zmenám by bol súdny spor správcov voči Slovensku na národných a následne na medzinárodných súdoch.

Popritom upozorňuje na možné „vábenie“ správcov zo strany vlády, ktorá by mohla lákať peniaze z fondov cez vyššie odplaty za správu úspor alebo im ešte viac uvoľnila porovnávacie benchmarky. To by z pohľadu Búlika znamenalo, že správcovské spoločnosti by mohli bez následkov dosahovať nižšie výnosy. „Na túto ponuku by správcovia nemali pristúpiť, keďže by išla proti záujmom sporiteľov,“ odkazuje.

Museli by ponúknuť niečo extra

Oplatí sa vôbec sporiteľom, aby dôchodkové fondy investovali peniaze do slovenských vládnych projektov, ako sú diaľnice?

Švejna odhadoval v roku 2010 ročný výnos pre sporiteľov okolo 5 až 5,5 percenta. Oproti výnosom bežných štátnych dlhopisov Slovenska to veľký rozdiel nebol – pri 10-ročnej splatnosti to bolo okolo štyroch percent a v prípade 15-ročných 4,5 percenta, prezrádza databáza dát k výnosovej krivke slovenských dlhopisov.

Výnosy sú na podobnej úrovni aj teraz. Dôchodkové fondy pritom môžu investovať nielen do štátnych, ale aj v bankových či firemných dlhopisov a nástrojov peňažného trhu.

„Pri dlhopisoch sme v posledných rokoch videli výnosy okolo piatich percent, a keďže neistota v ekonomike naďalej zostáva, takáto úroveň výnosov sa dá očakávať aj v ďalších mesiacoch či rokoch. Výnosy nástrojov peňažného trhu sú o niečo nižšie. Ak by štát ponúkol správcom dlhopisy s úročením na úrovni piatich percent, išlo by o porovnateľnú ponuku s ich aktuálnym investičným portfóliom,“ komentuje Búlik.

No a keď sa Fico „sťažuje“ na to, že fondy za peniaze Slovákov kupujú americké firmy, je to len preto, že patria na svete medzi najúspešnejšie a prinášajú najvyššie zhodnotenie. Všeobecne platí, že najvýnosnejšie sú z dlhodobého hľadiska akcie a dlhodobý investor by si mal sporiť práve v akciových fondoch.

Tak je nastavená aj predvolená investičná stratégia, ktorú štát zaviedol v minulom volebnom období. Podľa nej sa až od veku 50 rokov začne časť majetok z akcií postupne presúvať do menej rizikového dlhopisového garantovaného dôchodkového fondu.

Pre štát to ale nedáva logiku

No ak by štát pripravil investičné príležitosti s dostatočne vysokým fixným výnosom a štátnymi garanciami, nevidí problém, aby správcovia do nich neinvestovali. Nastavenie ako pri bežne vydávaných štátnych dlhopisoch Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity by z jeho pohľadu bolo dostatočné.

No na druhej strane, ak by štát sľubovať vyšší výnos než dlhopisy pravidelne emitované na finančnom trhu, tak by to pre vládu nedávalo ekonomický zmysel, lebo by to bolo pre ňu drahšie a ešte rýchlejšie by zvyšovala zadlženosť Slovenska.

„Dnes totiž štát predáva 4-ročné dlhopisy s úrokom 3,14 percenta a 10-ročné dlhopisy za 3,53 percenta, čo sú výnosy, ktoré by správcom nestačili. Aj z tejto logiky potom vyplýva obava, že štát sa bude pokúšať o netradičné riešenie na úkor sporiteľov,“ vyjadril znepokojnenie Búlik. Pripomenul hlavne presun sporiteľov do garantovaných fondov v roku 2013, čo ľudí pripravilo sporiteľov odhadom o 3,5 až 7 miliárd eur.

Napokon aj na Slovensku už máme skúsenosť s emisiou dlhopisov spoločnosti Granvia, ktorá realizovala PPP projekt úseku rýchlostnej cesty R1. Nakoniec do nich správcovia investovali len niekoľko miliónov eur, písala Pravda.sk v roku 2020.

Problémom aj zadlženosť

Expert súčasne považuje za otvorenú otázku, kto by bol emitentom dlhopisov. V prípade diaľnic hodnotí, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by bola neakceptovateľná.

„Nemá dostatočný majetok, aby dokázala ručiť za zvažovaný vysoký objem dlhopisov. Bez štátnych záruk by správcovské spoločnosti dlhopisy NDS pravdepodobne nekupovali, aby neriskovali financie svojich sporiteľov,“ domnieva sa.

Riešenie nevidí ani v priamo štátom vydávaných dlhopisoch vzhľadom na očakávané ozdravovanie verejných financií. „Rating Slovenska a cena financovania štátneho dlhu závisí od programu úspor v štátnych výdavkoch. Na tejto bilancii nič nemení ani vydávanie dlhopisov zo strany NDS, keďže NDS je akciovka 100-percentne vlastnená štátom,“ dodal.

Vo svete to funguje, s podstatným rozdielom

Analytika sme sa opýtali aj na príklady dobrej praxe, či v zahraničí investujú dôchodkové fondy aj do infraštruktúrnych projektov.

Búlik potvrdil, že penzijné schémy vo vyspelých štátoch sveta investujú diverzifikovane nielen na finančných trhoch, ale často vkladajú financie aj do fyzických aktivít vrátane infraštruktúrnych projektov.

Zásadný rozdiel od Ficových plánov ale spočíva v tom, že vo všetkých prípadoch ide o investície na komerčnom princípe a správca investuje do infraštruktúrnych projektov so zabezpečením a istým predpokladaným výnosom.

To má teda ďaleko od štátnych investícií, kde má vláda pod kontrolou nielen legislatívne podmienky, ale cez svojich nominantov aj tendre a dohľad nad stavbami.

Búlik konkrétne ako inšpiráciu vybral dva štáty z dvoch končín sveta:

• Štátny penzijný fond na Novom Zélande, ktorý podľa odborníka patrí medzi najvýkonnejšie penzijné fondy sveta, investuje popri rôznych finančných trhoch aj do infraštruktúry – napríklad do výstavby bytových domov Hobsonville Point v Aucklande alebo hotelov a reštauračných zariadení v tejto oblasti.
• Vo Veľkej Británii penzijné fondy investujú do veterných elektrární, batériových úložísk, ale aj súkromne prevádzkovaných diaľničných úsekov či podielov v nákladných prístavoch.

„Nepoznám však penzijný systém vo vyspelej krajine, ktorý by suploval štátne investície do infraštruktúry bez toho, aby mal v nejakej forme zabezpečený dostatočný výnos,“ uzatváral expert na financie.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO