Vláda chce postupne zvýšiť minimálnu mzdu až na tisíc eur. Pomôže to našej ekonomike alebo ju pochová? (panel expertov)

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Ministerstvo práce znovu otvorilo tému určovania minimálnej mzdy. Od roku 2026 by mal minimálny zárobok dosahovať 60 percent priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov. Aktuálne je na úrovni 57 percent.

Rovnako tak chce rezort práce zaviesť povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na firmy v jednotlivých odvetviach. Aktuality.sk sa obrátili na odborníkov, aby zhodnotili tento zámer šéfa rezortu práce Erika Tomáša (Hlas). Experti odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Myslíte si, že je potrebné, aby súčasná vláda opäť sprísňovala pracovnú legislatívu na Slovensku?

2. Do akej miery môže zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent priemernej mzdy ohroziť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky?

Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov

1. Nie je to potrebné. A myslím, že všeobecne by politici mali odolať pokušeniu zneužívať pracovnú legislatívu na účely svojej kampane.

2. Tisíc komárov zabije aj slona. Samotné zvýšenie automatu na 60 percent bude mať nepriaznivé dosahy na množstvo firiem, avšak ak k tomu pridáme zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní a celkovo nezlepšujúce sa podmienky pre podnikanie na Slovensku, kombinácia týchto faktorov bude mať na konkurencieschopnosť našej ekonomiky zásadný vplyv.

Anton Marcinčin, ekonóm a bývalý splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov

1. Nazdávam sa, že tieto zmeny nie sú nejakým zvláštnym sprísňovaním pracovnej legislatívy. Slovensko má veľmi nízku ochranu zamestnancov a kvalita pracovného prostredia (podľa údajov európskeho štatistického úradu) je u nás jedna z najhorších.

Práve toto lipnutie vlád a zamestnávateľských zväzov na zlých pracovných podmienkach znižuje motiváciu investovať do produktivity pracovnej sily, čo sa potom odzrkadľuje aj v nízkych mzdách a nedostatku pracovnej sily.

2. Vôbec nijak. Strašenie minimálnymi mzdami sa nikdy nenaplnilo, aj keď strašiaci ostali. Konkurencieschopnosť našej ekonomiky ohrozuje dlhodobo nekvalitná správa našej republiky, čiže slabé inštitúcie, neexistujúca priemyselná politika, nepochopenie úlohy samosprávy a zvlášť miest v generovaní hospodárskeho rastu a neexistencia rozumného riadenia verejných investícií.

Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB

1. V súčasnosti je už legislatíva nastavená pomerne prísne. Trh práce celkovo v EÚ, ale aj na Slovensku nie je liberalizovaný a často podstatne ochraňuje zamestnancov. To je, samozrejme, do istej miery a v niektorých prípadoch správne, avšak vysoká ochrana zamestnanca spôsobí nechuť ekonomiky vôbec tvoriť nové pracovné miesta.

V súčasnosti však máme trh práce stále napätý, a tak nevidím dôvod, prečo by sa mali podmienky naďalej sprísňovať, práve naopak, mal by tu byť priestor na jeho liberalizáciu. Liberalizácia trhu práce by následne spôsobila rýchlejšiu alokáciu zamestnancov práve do tých odvetví, kde sa bude tvoriť najvyššia pridaná hodnota v budúcnosti, čo pomôže ekonomike rýchlejšie sa prispôsobiť a konkurovať svetovému trhu.

2. Nastavenie nového automatu spôsobí, že minimálna mzda by mala vyskočiť z 816 eur v roku 2025 na 920 eur v roku 2026, čo je nárast o 12,75 percenta. Produktivita práce však s veľmi vysokou pravdepodobnosťou o toľko nestúpne. To znamená, že toto prudké navýšenie bude viesť k prepúšťaniu ako takmer každé zvýšenie minimálnej mzdy.

Navyše to opäť navýši náklady práce, keďže zamestnávateľ musí za zamestnanca platiť ešte aj sociálne a zdravotné odvody. Rast mzdy, ktorý nie je v spojení s rastom produktivity, samozrejme, je ohrozením konkurencieschopnosti, keďže zamestnanci dostanú zvýšenie mzdy zadarmo, nie vďaka vyšším znalostiam, skúsenostiam alebo vďaka rastu výstupu práce.

Takýto nárast nákladov práce nás taktiež môže dostať do takzvanej pasce strednej triedy, čo je práve ten prípad, keď ekonomika historicky rástla vďaka nízkym nákladom práce, ktoré prilákali zahraničné investície. Pridaná hodnota tak mohla byť pomerne vysoká, avšak s rastom miezd a nárastom nákladov práce s nezmeneným pracovným výstupom tak pridaná hodnota začína klesať. Ekonomika sa preto stáva nekonkurencieschopnou vo svetovom meradle, čo, samozrejme, spôsobuje následnú ekonomickú stagnáciu.

Rast miezd sa dá podporiť aj iným spôsobom, ako napríklad znížením daňového zaťaženia dani z príjmu, čo by spôsobilo nárast čistej mzdy napriek nezmeneným nákladom práce. Vyššia nezdaniteľná časť základu dane by mohla byť oveľa vhodnejšou pre nárast čistého platu pre pracujúcich s minimálnou mzdou.

Ďakujeme, že podporujete slobodnú žurnalistiku

Sme radi, že čítate nezávislé informácie priamo u nás. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 6 hodín zadarmo. Záleží nám, aby sa k dôležitým informáciám z celého sveta mohol dostať každý. Pridajte sa k našim predplatiteľom aj vy.

Více zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO